Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 418/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , , a ,

, zastúpených spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o.,

Advokátska kancelária, Kmeťova 24, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2015

osobne do podateľne doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ 1“), , (ďalej len „sťažovateľ 2“), a

, (ďalej len „sťažovateľ 3“, spolu len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.

zn. z 25. marca 2015.

2

Zo sťažnosti vyplýva, že 11. júna 2013 bola na sťažovateľov podaná obžaloba pre

zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom

podľa k a v jednočinnom súbehu so zločinom

subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa k a .

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej

len „špecializovaný trestný súd“), č. k. BB 597 z 8. októbra 2013 boli

sťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 odsúdení za prečin subvenčného podvodu spolupáchateľstvom

podľa k a a sťažovateľ 3 pre účastníctvo formou

pomoci k prečinu subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 21 ods. 1 písm. d)

a k a . Sťažovateľom boli uložené peňažné tresty, ako

aj náhradné tresty odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného

trestu.

Na hlavnom pojednávaní konanom 8. októbra 2013 po vyhlásení rozsudku

prokurátorka podala proti vyhlásenému rozsudku odvolanie v tomto znení: „Podávam

odvolanie u všetkých obžalovaných, čo sa týka viny a trestu. Odvolanie zdôvodním

v písomne vypracovanom zdôvodnení odvolania po doručení rozsudku.“

Až v písomnom odôvodnení odvolania z 18. novembra 2013 prokurátorka uviedla, že

odvolanie podané priamo na hlavnom pojednávaní 8. októbra 2013 podala v neprospech

sťažovateľov.

Sťažovatelia už vo vyjadrení z 2. decembra 2013, ktorým reagovali na dôvody

odvolania, namietali, že odvolanie prokurátorky podané do zápisnice o hlavnom

pojednávaní 8. októbra 2013 nespĺňa podmienky výslovne uvedené v ustanovení § 310

ods. 2 . Podľa tohto ustanovenia z odvolania prokurátorky, ktoré podala

na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo

neprospech obžalovaného.

Za situácie, keď sťažovatelia boli uznaní za vinných len z jedného zo žalovaných

trestných činov, odvolanie podané prokurátorkou do zápisnice v už uvedenom znení nemôže

spĺňať podmienku vyplývajúcu z ustanovenia , pretože

v ňom nebolo uvedené, či je podané v prospech alebo v neprospech sťažovateľov. Túto

skutočnosť už nemožno podľa názoru sťažovateľov doplniť v písomnom odôvodnení

odvolania s takým spätným účinkom, aby sa odvolanie podané do zápisnice považovalo za

včas podané. Z uvedeného dôvodu odvolanie prokurátorky ani len nebolo účinne podané,

resp. bolo podané oneskorene a malo byť najvyšším súdom podľa ustanovenia § 316

zamietnuté.

Uvedené skutočnosti obhajca sťažovateľov namietal rovnako aj na verejnom

zasadnutí najvyššieho súdu 25. marca 2015 v rámci rozhodovania o odvolaniach

prokurátorky a sťažovateľov.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 25. marca 2013 bol rozsudok

špecializovaného trestného súdu č. k. BB 3 T 16/2013–597 z 8. októbra 2013 zrušený a vec

bola vrátená na ďalšie konanie.

V rámci ústneho a písomného odôvodnenia uznesenia najvyšší súd uviedol, že

sťažovatelia majú v zásade pravdu v tom, že odvolanie prokurátorky nespĺňalo náležitosti

v zmysle ustanovenia , avšak túto skutočnosť Trestný

poriadok nepovažuje za osobitný zákonný dôvod na zamietnutie odvolania.

Podľa názoru sťažovateľov uvedeným uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu

ich označených práv.

Procesný postup najvyššieho súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza

oporu v zákone, je potrebné považovať za zásadnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku

práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne

4

bráni riadnemu, účinnému a efektívnemu uplatneniu dôležitých procesných práv

obžalovaného.

Prokurátor je stranou trestného konania, ale má z hľadiska viacerých procesných

inštitútov – opravné prostriedky nevynímajúc najširšie oprávnenia. Napríklad, ako jediný

môže odvolaním napadnúť rozsudok prakticky z akéhokoľvek dôvodu. Na druhej strane,

výlučnosť postavenia a šírka viacerých oprávnení prokurátora vplývajúcich na priebeh

trestného konania je vyvažovaná sprísnenými požiadavkami formálneho i materiálneho

charakteru kladenými na procesné úkony prokurátora priamo zákonom, ktoré faktickú

nerovnosť prokurátora a obžalovaného vyvažujú. Aj ustanovenie § 310 ods. 2 Trestného

poriadku predstavuje podľa názoru sťažovateľov jedno z tzv. „favor defensionis“

pojednávajúce o tom, že ak prokurátor podáva odvolanie do zápisnice na hlavnom

pojednávaní, potom toto jeho odvolanie (na rozdiel napríklad od čisto neformálneho

odvolania obžalovaného) má a musí ex lege obsahovať aj ďalšiu obsahovú náležitosť

spočívajúcu v uvedení, či je podávané v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Podľa

názoru sťažovateľov charakter tohto ustanovenia (predstavujúceho jednu z výhod

obžalovaného) dokonca vyžaduje výslovné uvedenie tejto obsahovej náležitosti aj za

situácie, v ktorej by bolo zjavné, že ide o odvolanie podané v neprospech obžalovaného.

Túto chýbajúcu náležitosť odvolania prokurátora nemožno doplniť v jeho písomnom

odôvodnení (ako to v danom prípade prokurátorka dávno po lehote urobila) a už vôbec nie

v ďalšom priebehu odvolacieho konania tak, aby odvolanie bolo podané s účinkom do

zápisnice včasne podaného odvolania.

Z uvedených dôvodov odvolanie prokurátorky ani len nebolo účinne a včas podané

a malo byť podľa najvyšším súdom zamietnuté ako oneskorene

podané. Ak najvyšší súd svojvoľne posúdil odvolanie prokurátorky nespĺňajúce nevyhnutné

zákonné náležitosti a podané oneskorene a na jeho základe (popri odvolaní sťažovateľov)

zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu, zaťažil celé konanie zásadným zásahom do

práva na spravodlivý súdny proces a rovnosť zbraní.

Uvedené pochybenie špecializovaný trestný súd nemôže žiadnym spôsobom

korigovať z dôvodu viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu. Okrem toho v ďalšom

priebehu trestného konania bola sťažovateľom spôsobená ujma v tom, že pre ďalšie

rozhodovanie špecializovaného trestného súdu neplatí obmedzenie vyplývajúce zo zákazu

reformationis in peius, ktoré by pri posúdení odvolania prokurátorky ako oneskorene

podaného nepochybne platilo. Navyše, kasačným rozhodnutím vydaným aj na podklade

oneskorene podaného odvolania najvyšší súd sám od seba z dôvodu údajnej absencie

zákonného dôvodu na zamietnutie odvolania zhojil nedostatočnú procesnú aktivitu

a požiadavky na obligatórne zákonné náležitosti procesných úkonov kladené Trestným

poriadkom na prokurátora.

Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.3.2015, sp. zn.

porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.3.2015, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vracia na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania

vo výške 563,82 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.“

II.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB

z 2., 3., 4. a 8. októbra 2013 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa prokurátorka

vyjadrila takto: „Podávam odvolanie u všetkých obžalovaných, čo sa týka viny a trestu.

Odvolanie zdôvodním v písomne vypracovanom zdôvodnení odvolania po doručení

rozsudku.“

6

Z odôvodnenia odvolania prokurátorky z 18. novembra 2013 vyplýva, že na hlavnom

pojednávaní konanom 8. októbra 2013 podala odvolanie proti výroku o vine a treste

rozsudku špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB z 8. októbra 2013

v neprospech všetkých obžalovaných.

Z vyjadrenia sťažovateľov z 2. decembra 2013 podaného ich obhajcom v reakcii na

odôvodnenie odvolania prokurátorky vyplýva, že odvolanie prokurátorky podané do

zápisnice o hlavnom pojednávaní 8. októbra 2013 nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení

, a preto ide o neúčinné, resp. oneskorene podané

odvolanie, ktoré má byť zamietnuté v zmysle ustanovenia .

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. marca 2015 vyplýva, že v rámci konečného návrhu prokurátorka uviedla, že nesúhlasí

s námietkou, podľa ktorej ňou podané odvolanie trpí formálnymi nedostatkami. V opačnom

prípade by ju špecializovaný trestný súd vyzval na odstránenie týchto nedostatkov v zmysle

. Podľa obhajcu sťažovateľov sa nemožno stotožniť

s tvrdením prokurátorky, pretože ustanovenie predstavuje

tzv. favor defensionis, teda výhodu, ktorú dáva zákon obžalovanému v tom zmysle, že

prokurátor musí už na hlavnom pojednávaní uviesť, či podáva toto odvolanie v prospech

alebo neprospech obžalovaných, pričom ustanovenie sa

vzťahuje už na písomne podané odôvodnenie odvolania.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 25. marca 2015 vyplýva, že ním

bol zrušený rozsudok špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 8. októbra

2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru najvyššieho súdu zodpovedá

skutočnosti, že prokurátorka do zápisnice o hlavnom pojednávaní po zahlásení odvolania

neuviedla, či jej odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaných tak, ako to

ukladá ustanovenie . Uvedený procesný nedostatok takto

podaného odvolania však nemožno považovať za zákonný dôvod na zamietnutie odvolania

podľa ako oneskorene podaného tak, ako to žiadali

sťažovatelia, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 310 ods. 2 Trestného

poriadku nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa

.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

8

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a

aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o

ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O

arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , I. ÚS

12/05, ).

Podľa názoru ústavného súdu treba podstatu argumentácie najvyššieho súdu

považovať za dostatočnú a presvedčivú. Žiadne známky arbitrárnosti či zjavnej

neodôvodnenosti nevykazuje. Skutočnosť, že sťažovatelia majú na vec odlišný právny názor,

neznamená sama osebe porušenie ich označených práv.

Podľa ak osoba oprávnená podať odvolanie je

prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda

senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie

o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má

obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená

podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje.

Do zápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku

odvolanie smeruje, alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Podľa z odvolania prokurátora, ktoré podal na

hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech

obžalovaného.

Podľa v písomnom podanom odvolaní treba uviesť,

proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.

Podľa odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré

podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo

za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo

zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo.

Podľa ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedené

v odseku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa, aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzve

nevyhovie iná osoba ako obžalovaný, môže súd postupovať podľa § 70.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo

podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne

vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť

alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Z argumentácie predostretej sťažovateľmi možno vyrozumieť, že podľa ich názoru, ak

prokurátor podá proti rozsudku odvolanie na hlavnom pojednávaní a v rozpore

s ustanovením v ňom neuvedie, či smeruje v prospech

alebo v neprospech obžalovaného, treba na takéto odvolanie bez ďalšieho hľadieť tak, ako

keby vôbec nebolo podané (v terminológii sťažovateľov „neúčinné odvolanie“). Následne

10

potom sťažovatelia vyvodzujú, že za odvolanie bolo možné považovať až písomné

odôvodnenie odvolania, ktoré však bolo podané už po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.

Takto dospievajú napokon k stanovisku, podľa ktorého odvolanie prokurátorky malo byť

zamietnuté ako oneskorene podané v zmysle .

Podľa názoru najvyššieho súdu sťažovateľmi namietaný procesný nedostatok

odvolania podaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní nemožno považovať za zákonný

dôvod na zamietnutie odvolania podľa ako oneskorene

podaného, pretože nesplnenie požiadavky uvedenej v ustanovení § 310 ods. 2 Trestného

poriadku nie je obsiahnuté v taxatívne vymedzených dôvodoch zamietnutia odvolania podľa

.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že z výslovne

nevyplýva, ako treba naložiť s odvolaním prokurátora podaným do zápisnice o hlavnom

pojednávaní bez splnenia všetkých náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 310 ods. 2

. Možno teda v zásade súhlasiť s najvyšším súdom v tom zmysle, že

absentuje výslovná pozitívno právna úprava uvedenej situácie v .

Sťažovatelia interpretujú ustanovenie ako akýsi

„favor defensionis“ vyvažujúci slabšie procesné postavenie obžalovaného oproti

prokurátorovi tým, že prokurátor (na rozdiel od obžalovaného, ktorý môže podať odvolanie

v danej fáze bez vymedzenia nejakých povinných náležitostí) pri podaní odvolania priamo

do zápisnice o hlavnom pojednávaní hneď po vyhlásení rozsudku povinne musí uviesť, či

odvolanie podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Popri tejto formálnej

stránke vidia sťažovatelia favor defensionis z materiálneho hľadiska v tom, že nesplnenie

podmienky uviesť, či odvolanie sa podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného, má

za následok taký stav, ako keby odvolanie vôbec nebolo podané. Vyplýva to z názoru

sťažovateľov, podľa ktorého uvedené pochybenie pri podávaní odvolania už nie je možné

dodatočne napraviť doplňujúcim podaním, teda so spätným účinkom tak, aby sa odvolanie

považovalo za účinne podané.

Podľa názoru ústavného súdu stanovisko sťažovateľov nie je možné akceptovať.

Prokurátor, ktorý nie je s vyhláseným rozsudkom spokojný, má na výber. Môže

predovšetkým podať odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom

pojednávaní v zmysle ustanovenia . Zároveň vtedy platí, že

z odvolania musí byť zrejmé, či smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného.

Môže však postupovať aj podľa ustanovenia , teda podať

odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. V takomto prípade musí odvolanie obsahovať

náležitosti vyplývajúce z ustanovenia a .

Obžalovaný, ktorý nie je spokojný s vyhláseným rozsudkom, má možnosť postupovať

v podstate rovnako ako prokurátor s tým rozdielom, že pri podaní odvolania ihneď po

vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je povinný uviesť, či jeho

odvolanie smeruje vo vlastný prospech alebo neprospech. Tento rozdiel však vyplýva

z logiky veci, pretože obžalovaný nie je oprávnený podať odvolanie vo svoj neprospech.

Takéto oprávnenie má totiž iba prokurátor. Obmedzenie práva obžalovaného v tom zmysle,

že je oprávnený podať odvolanie iba vo svoj prospech (nie teda vo svoj neprospech),

v žiadnom prípade nemožno považovať za prejav jeho nerovnoprávneho postavenia oproti

prokurátorovi. Práve naopak, je tým posilnené jeho postavenie, hoci aj proti jeho vlastnej

vôli, s dôrazom na jeho vlastný objektívny prospech, keďže zákon mu neumožňuje

odvolaním účinne sa domáhať prísnejšieho (pre neho objektívne nepriaznivejšieho)

rozhodnutia.

Z dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že povinnosť prokurátora uviesť

v odvolaní, či toto smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného, má iba

informatívny význam. Slúži lepšej orientácii v tom, kde podané odvolanie v zásade smeruje.

Na podporu uvedeného záveru treba uviesť, že aj podľa dôvodovej správy

k ustanoveniu prokurátorovi je udelená povinnosť uviesť, či

12

odvolanie podáva v prospech alebo v neprospech obžalovaného preto, lebo to umožní lepšiu

orientáciu strán.

Uvedený záver o iba informatívnej povahe ustanovenia § 310 ods. 2 Trestného

poriadku osobitne zvýrazňuje skutočnosť, že prokurátor nie je povinný postupovať podľa

(teda vyjadriť sa ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní po

vyhlásení rozsudku, či podáva odvolanie, alebo sa vzdáva tohto práva), pretože má možnosť

sa na hlavnom pojednávaní nevyjadriť a prípadné odvolanie podať až v zákonnej 15 dňovej

lehote. Hoci odvolanie podané písomne v zákonnej lehote musí obsahovať všetky

predpísané náležitosti, absencia niektorej, či hoci aj všetkých z nich neznamená, že sa na

podané odvolanie hľadí, ako keby nebolo podané (teda ako na „neúčinné odvolanie“),

pretože postačuje, ak budú absentujúce náležitosti doplnené postupom podľa § 311 ods. 3

.

Možno zhrnúť, že pokiaľ prokurátor podá postupom podľa § 310 ods. 1 Trestného

poriadku odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku bez

toho, aby v zmysle výslovne uviedol, či odvolanie smeruje

v prospech alebo v neprospech obžalovaného, nestáva sa tým toto odvolanie neúčinným,

teda nemožno naň hľadieť tak, ako keby nebolo vôbec podané. Opačný výklad nemá oporu v

zákone a nemožno ho z ústavnoprávneho hľadiska považovať za prejav favor defensionis

obžalovaného.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015