Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 339/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, slobody náboženského vyznania a viery podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. 6 z 9. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“), slobody náboženského

vyznania a viery podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

ústavného súdu č. k. 6 z 9. októbra 2014.

V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že označeným uznesením z 9. októbra 2014 ústavný

súd „porušil zvlášť moje základné právo zaručené článkom 24 , ako sloboda

náboženského vyznania a viery, odmietnutím konať vo veci určenej rozsudkom Okresného

súdu Košice II zo dňa 24. marca 2011 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 16. mája 2012, právoplatného od 28. mája

2012, o zamietnutí môjho návrh o určenie, že odporca súdny exekútor

nemal zákonné oprávnenie na vykonanie exekúcie EX 432/2006 a o náhradu škody

s príslušenstvom spôsobenej neoprávneným výkonom exekúcie, podľa § 6 ods. 4 zákona

č. ... prekročením právomoci.

Svoju sťažnosť podávam... za účelom nadobudnutia slobody náboženského vyznania

a viery garantovanej článkom 24 dôkazne mi upieranej výkonom exekúcie

EX 432/2006, ako prejav náboženského útlaku a nedostatku slobody pri výkone funkcie

farára Rímskokatolíckej cirkvi vo farnosti zo strany Slovenskej republiky cez jej

orgány, vrátane ústavného súdu.“.

V poradí prvú sťažnosť sťažovateľa doručenú ústavnému súdu tento „v konaní

zo dňa 22. augusta 2012 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, čím porušil

moje základné práva nečinnosťou. Zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti podľa ústavného súdu

nemožno pokladať za rozhodnutie ústavného súdu vo veci, iba rozhodnutím o procesných

podmienkach a tak uznesenie ústavného súdu 6 zo dňa 9. októbra 2014,

ktorým odmieta moju sťažnosť ako neprípustnú z dôvodu, že súd o veci právoplatne

rozhodol nezodpovedá skutočnosti, lebo ústavný súd vôbec nekonal, konal iba o procesných

podmienkach konania.“.

Sťažovateľ tvrdí, že uznesením ústavného súdu „zo dňa 9. októbra 2014 je porušené

zvlášť moje právo náboženského vyznania a viery podľa , pretrvávajúcim

prekážaním slobodného výkonu mojej funkcie farára vo farnosti Budkovce. Moje základné

práva sú pasívne porušované aj nečinnosťou ústavného súdu a každá moja sťažnosť je

aktuálna, pokiaľ moje základné práva a slobody nebudú aktivované. Na ústavnom súde sa

týmto neodvolávam, ale sa sťažujem.“.

Sťažovateľ žiada „o pridelenie advokáta ústavným súdom a týmto pridelenému

advokátovi dávam splnomocnenie na právne zastupovanie pred ústavným súdom“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné práva bytom , právo

na spravodlivé súdne konanie garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

Slovenskej republiky a sloboda náboženského vyznania a viery podľa článku 42

Slovenskej republiky (správne má byť , pozn.) uznesením Ústavného súdu

Slovenskej republiky 6 zo dňa 9. októbra 2014 boli porušené nečinnosťou

ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 ods. 2 SR prikazuje svojej

nižšej zložke vo veci konať.“

Sťažovateľ doručil 18. decembra 2014 ústavnému súdu podanie označené ako

„Doplnenie sťažnosti“. Uviedol v ňom, že sťažnosť doručenú 1. decembra 2014 „doplňujem

opravným uznesením Ústavného súdu zo dňa 11. decembra 2014, podľa

ktorého moja sťažnosť z 01.12.2014 na Ústavný súd SR smeruje proti uzneseniu Ústavného

súdu SR č. k. zo dňa 9. októbra 2014“. Zopakoval vecnú argumentáciu

spôsobom identickým s pôvodným podaním doručeným ústavnému súdu 1. decembra 2014.

Aj sťažnostný petit je sformulovaný doslova rovnako v porovnaní so skorším podaním.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

Z petitov oboch podaní doručených v predmetnej veci ústavnému súdu vyplýva,

že k porušeniu jeho označených práv malo podľa sťažovateľa dôjsť uznesením ústavného

súdu č. k. 6 z 9. októbra 2014. Označeným uznesením bolo rozhodnuté

o vylúčení sudcu ústavného súdu z prejednávania a rozhodovania v konaní o sťažnosti

vedenej pod sp. zn. .

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa ním

navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Keďže sa teda sťažovateľ svojím návrhom domáha preskúmania rozhodnutia

ústavného súdu, je jeho sťažnosť neprípustná (výrok tohto uznesenia).

Pravdaže, ústavný súd neopomína, že pri formulácii návrhu na rozhodnutie vo veci

samej sa sťažovateľ dopustil pisárskej chyby. S ohľadom na odôvodnenie sťažnosti

je viac než evidentné, že zámerom sťažovateľa bolo napadnúť uznesenie ústavného

súdu č. k. 8 z 9. októbra 2014 v spojení s opravným uznesením

č. k. 16 z 11. decembra 2014. Týmto uznesením ústavný súd odmietol

ako neprípustnú sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa , slobody náboženského vyznania a viery podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru rozsudkom

Okresného súdu Košice II sp. zn. z 24. marca 2011 a rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. zo 16. mája 2012, a to pre zistenú prekážku rei

iudicatae.

Prípadné odstránenie rozporu medzi petitom a odôvodnením sťažovateľovho podania

na základe výzvy ústavného súdu by však muselo viesť k identifikácii objektu prieskumu

buď v podobe uznesenia č. k. 6 z 9. októbra 2014 alebo v podobe uznesenia

č. k. 8 z 9. októbra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. II. ÚS

657/2014 16 z 11. decembra 2014.

Bez ohľadu na to, či by sťažovateľ v konečnom dôsledku za zásah porušujúci jeho

označené základné práva označil jedno alebo druhé z uvedených uznesení ústavného súdu,

musela by byť jeho sťažnosť podľa citovaného

odmietnutá ako neprípustná. Ústavný súd preto nepovažoval za procesne hospodárne

vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti a rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako neprípustnej nebolo už potrebné sťažovateľa

vyzývať ani na doplnenie podkladov k jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015