Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 333/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ je účastníkom konania o zaplatenie 1.659.659,90 € s prísl. vedeného

pred Krajským súdom Bratislava pod sp. zn. , v ktorom sťažovateľ vystupuje

ako žalobca.

Vo vyššie uvedenej právnej veci podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu

Krajského súdu Bratislava, sp. zn. zo dňa 04.03.2014, ktoré bolo

za účelom rozhodnutia spolu so spisovým materiálom predložené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „porušovateľ") dňa 16.04.2014, kde je konanie vedené pod

sp. zn. ...

Nakoľko porušovateľ vo veci takmer rok nijako nekonal, sťažovateľ podal

predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej

ju požiadal o zjednanie nápravy...

V nadväznosti na vyššie uvedenú sťažnosť sťažovateľa mu bola zo strany

predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručená odpoveď, z ktorej vyplýva,

že:... spis uvedenej spisovej značky napadol v mesiaci apríl 2014 a bude vybavený podľa

poradia, v lehote jedného roku, t. j. v apríli 2015...

Z vyššie uvedeného vyjadrenia predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že odvolaním sťažovateľa sa porušovateľ bude

zaoberať najskôr až takmer rok potom, čo bolo sťažovateľom podané. Inými slovami

povedané, počas jedného roka od podania odvolania sa porušovateľ odvolaním nebude

akokoľvek zaoberať a jeho posúdenie, resp, rozhodnutie o odvolaní započne až

pred uplynutím jedného roku od jeho podania.

Vyššie uvedené považuje sťažovateľ za vonkoncom neakceptovateľné a podľa jeho

názoru to svedčí jednoznačne o prieťahoch v konaní. Je pravdou, že odvolací súd síce nemá

zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o odvolaní účastníka konania, avšak je

vonkoncom neprijateľné, aby sa takýmto odvolaním začal zaoberať najskôr až pred

uplynutím jedného roku od podania takéhoto odvolania a považoval takúto prax

za akceptovateľnú.

V súvislosti s vyššie uvedeným považuje sťažovateľ za potrebné zdôrazniť, že

predmetom posudzovania porušovateľom v predmetnej veci nebolo rozhodnutie vo veci

samej, ale rozhodnutie o procesnej otázke, t. j. o pripustení vedľajšieho účastníka

do konania, kde náročnosť rozhodovania je nepomerne nižšia ako v prípade rozhodovania

o veci samej. Z uvedeného dôvodu je preto neakceptovateľné, aby rozhodovanie o odvolaní

proti rozhodnutiu, ktorého predmetom je procesná otázka trvalo porušovateľovi rovnako

dlho, resp. dlhšie ako v prípade rozhodovania o odvolaní vo veci samej.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa č1. 48 ods. 2 veta prvá Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,

neefektívnym postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn.

porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, aby v konaní sp. zn. bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000, €,

ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy

konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia..“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

Zo zistenia ústavného súdu a samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie

najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. bolo skončené uznesením z 30. apríla

2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2015.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu až 8. júna 2015, t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo právoplatne

skončené, a preto k namietanému porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať

a právna neistota sťažovateľa už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015