Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 312/2015
PDF · 353.95 KB
No categories available
I. ÚS 312/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Milanom Chovancom, Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu
20. novembra 2013 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 9 P 332/2013 a o ktorom
okresný súd dosiaľ nerozhodol.
Sťažovateľ v priebehu predmetného konania opakovane osobne i prostredníctvom
právneho zástupcu žiadal o odstránenie prieťahov v konaní podaniami adresovanými priamo
do spisu, ako aj podaniami adresovanými predsedovi okresnému súdu, predsedovi
príslušného krajského súdu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Postup okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ popísal takto:
„20.11.2013 JUDr. Milan Chovanec podanie návrhu na súd
06.12.2013 OS Žilina uznesenie na kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa
03.01.2013 OS Žilina výzva na vyjadrenie sa k návrhu matky o zverenie
do výchovy a určenie výživného
03.01.2014 OS Žilina uznesenie na kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa
11.02.2014 JUDr. Milan Chovanec vyjadrenie otca k návrhu matky
20.08.2014 JUDr. Milan Chovanec žiadosť o konanie vo veci
03.12.2014 JUDr. Milan Chovanec žiadosť o konanie vo veci
20.02.2014 JUDr. Milan Chovanec sťažnosť na prieťahy v konaní adresované
predsedovi súd
24.03.2015 OS Žilina Vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní.“
Prieťahy v predmetnom konaní podľa sťažovateľa vznikli v dôsledku nečinnosti
okresného súdu v predmetnej veci.
Sťažovateľ požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 €, ktoré odôvodnil predovšetkým
„ dĺžkou celého konania
blokovaním jeho finančných prostriedkov v hodnote vymáhanej pohľadávky
v prospech ex. úradu na dobu do rozhodnutia o námietkach
najmä nemožnosť použiť svoju nehnuteľnosť nedôvodné zaťaženú exekútorským
záložným právom na zabezpečenie záväzku v peňažnom ústave, čím je vážne ohrozená
sociálna existencia rodiny sťažovateľa.
Nevyriešené právne vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania,
neustáleho a zároveň stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce
napätie a právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne
odráža na jeho zdravotnej pohode.“.
S ohľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom
okresného súdu v konaní sp. zn. 9 P 332/2013 porušené, prikáže okresnému súdu konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastupovania pred ústavným
súdom v sume 781,30 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 332/2013. K
porušeniu základného práva sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu v
predmetnom konaní.
Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že
celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu
možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu
zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny
rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti
alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte
s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a jej prílohami zistil, že konanie
v predmetnej veci začalo 20. novembra 2013, okresný súd v ňom následne vykonal prvotné
úkony spojené s podaním návrhu (doručenie návrhu odporkyni spolu s výzvou na jej
vyjadrenie sa k nemu, ustanovenie kolízneho opatrovníka) a od 11. februára 2014, keď mu
bolo doručené vyjadrenie odporkyne v predmetnej veci, nevykonal žiadny procesný úkon
smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej.
Sťažovateľ podal 20. februára 2015 sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov adresovanú predsedovi okresného súdu. Okresný súd na ňu reagoval podaním
sp. zn. 1 SprS/72/2015 z 24. marca 2015 prostredníctvom svojej podpredsedníčky, ktorá
v ňom okrem iného uviedla:
„Dňa 28. 03. 2014, dokedy boli vykonávané procesné úkony bol spis predložený
zákonnému sudcovi na nariadenie pojednávania po vykonaní všetkých procesných úkonov
v rámci prípravy na pojednávanie. V súčasnosti je zákonný sudca na dlhodobej PN.
Na základe toho je nutné konštatovať, že sťažnosť je opodstatnená, nakoľko nekoná sa
v zmysle § 6 O. s. p., avšak budú zabezpečené opatrenia a zároveň vyvodené dôsledky voči
zákonnému sudcovi, pričom spis bude pod dohľadom.“
Vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania (viac ako 18 mesiacov), ako aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi
na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy (doručenú 28. marca 2015) jej opodstatnenosť priznala a
zároveň prisľúbila prijať osobitný dohľad nad vecou, ústavný súd konštatuje, že argumenty
sťažovateľa v čase podania sťažnosti nepreukazujú takú intenzitu porušenia označeného
základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.
V súvislosti s týmto záverom navyše ústavný súd poukazuje na to, že podľa jeho
zistenia bol spis v predmetnej veci 14. apríla 2015 pridelený na vybavenie a rozhodnutie
novému zákonnému sudcovi, a to . Sťažovateľ podal svoju sťažnosť už 5.
júna 2015 (na poštovú prepravu, pozn.), t. j. len niečo viac ako mesiac po využití tohto
právneho prostriedku nápravy, na uplatnenie ktorého mal právo. Z uvedeného vyplýva, že
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu neposkytol okresnému súdu dostatočný časový
priestor, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou a z tohto pohľadu
možno tiež jeho sťažnosť považovať za podanú predčasne.
Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval
doterajší postup okresného súdu s prihliadnutím na okolnosti tejto veci za taký, ktorý by
signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ako
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015