Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 423/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č. k. 144 z 9. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2014

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 144

z 9. decembra 2013 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným

2. marca 2012 na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) domáhal náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Trnava. O návrhu

sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. októbra 2012 tak,

že ho zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd namietaným rozsudkom

potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

Sťažovateľ nesúhlasí s právnym posúdením jeho návrhu a záverom krajského súdu,

že „V postupe Okresnej prokuratúry Trnava neboli zistené žiadne pochybenia, konala

riadne a bez prieťahov a preto možno konštatovať, že sa nedopustila nesprávneho úradného

postupu.“. Podľa názoru sťažovateľa „Odôvodnenie odvolacieho súdu pri posudzovaní

aplikácie príslušných zákonov v danom prípade nebolo vykonané ústavne konformným

spôsobom... Je zrejmé, že Okresná prokuratúra Trnava ako orgán verejnej moci mi

neposkytol inú právnu ochranu podľa SR. Nadväzne na to možno

rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v konaní... založenú na nesprávnej aplikácii

príslušnej právnej normy označiť za rozpornú s ústavným právom občana na súdnu

ochranu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a právo na majetok podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. zo dňa 9. decembra 2013. Zároveň vec vracia Krajskému súdu

Trnava na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000, €...

Túto sumu je Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť sťažovateľovi na jeho účet do 15 dní

od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“

K sťažnosti sťažovateľa je pripojené vyhlásenie k povinnému právnemu zastúpeniu

v konaní pred ústavným súdom, z ktorého vyplýva, že zákonnú požiadavku obligatórneho

právneho zastúpenia podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) odmieta akceptovať.

Súčasne so sťažnosťou bol ústavnému súdu k nej doručený 19. marca 2014 aj

dodatok, v ktorom sťažovateľ vyjadril názor, že doterajšie uznesenia ústavného súdu,

ktorými boli odmietnuté jeho sťažnosti v dôsledku nepredloženia splnomocnenia pre

advokáta už pri predbežnom prerokovaní, „nemožno považovať za súladné

s ústavnoprávnymi princípmi ochrany ústavných práv sťažovateľa v zmysle II. hlavy

“. Sťažovateľ poukazuje aj na to, že „Vplyvom nenaplnenia ústavnoprávnej ochrany

mojich práv zo strany súdu nastala situácia, ktorá mi spôsobuje značné problémy

v profesionálnom a súkromnom živote“, preto uvádza, že využíva „svoje právo na odpor

vyplývajúce z – ius resistendi a podávam svoju sťažnosť podľa

z 22. 1. 2013 bez právneho zastúpenia“.

S poukazom na podmienku povinného právneho zastúpenia ústavný súd vyzval

sťažovateľa prípisom z 12. januára 2015, aby mu v lehote 10 dní predložil kvalifikované

splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ

bol zároveň upozornený na možnosť postupu podľa

v prípade nerešpektovania výzvy ústavného súdu.

Sťažovateľ na uvedenú výzvu ústavného súdu nereagoval a v lehote stanovenej

ústavným súdom požadované splnomocnenie nepredložil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa

je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho

zákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá

(napr. , ).

Sťažnosť sťažovateľa má aj iné nedostatky. Neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,

ktorého obsahom by bola ústavnoprávne relevantná argumentácia, čo je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej. V prípade sťažovateľa bola aj táto

skutočnosť dôvodom, prečo ho ústavný súd napriek jeho jednoznačne vyjadrenému postoju

vyzýval na splnenie podmienky povinného právneho zastúpenia, keďže advokát by mohol

túto argumentáciu prípadne doplniť.

Pretože ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nepredloženia

splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a sťažovateľ aj napriek tomu v lehote

stanovenej ústavným súdom splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom

nepredložil, a neurobil tak ani do predbežného prerokovania jeho návrhu, ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015