Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 351/2015
PDF · 436.59 KB
No categories available
III. ÚS 351/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Branislavom Krivošíkom, Šoltésovej 2, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 a postupom
Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra
2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará
Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 (ďalej aj
„napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie
krajského súde“).
Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že:
«1.1. Sťažovateľka podala dňa 7.8.2013 na Okresnom súde Bratislava II návrh
na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého
a jeho sestru do osobnej starostlivosti sťažovateľky (matky), otcovi
uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150, EUR a a mal.
sumou 100, EUR mesačne a určil styk otca s mal. deťmi...
Okresný súd Bratislava II, v konaní pod sp. zn. 49 P/135/2013 17 o návrhu matky (tu
sťažovateľky) na vydanie predbežného opatrenia, vydal dňa 14.8.2013 uznesenie, ktorým
predbežné opatrenie zamietol s odôvodnením, že „rozhodnutím na základe nepreukázaných
tvrdení by došlo k porušeniu práv druhého rodiča. Matka nepreukázala potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov...
1.2. Sťažovateľka podala 23.8.2013 na Okresný súd Stará Ľubovňa druhý návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť mal.
a mal. do svojej osobnej starostlivosti a výchovy, otcovi uložiť povinnosť
predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150, EUR a mal. sumou
100, EUR mesačne a predbežne upraviť styk otca s mal. deťmi.
Dňa 2.9.2013 bolo sťažovateľke doručené upovedomenie Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 27.8.2013 o postúpení právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti
v konaní o vydanie predbežného opatrenia Okresnému súdu Bratislava II.
Dňa 10.10.2013 bolo sťažovateľke doručené uznesenie Krajského súdu Bratislava
zo dňa 25.9.2013 (sp. zn. 9 NcC 72/2013 38) vo veci starostlivosti súdu o mal. deti
o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 49 P/163/2013, ktorý rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej
pôvodne na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4 P/157/2013 a teraz na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 49 P/163/2013 je miestne príslušný Okresný súd Stará
Ľubovňa.
Dňa 4.11.2013 prevzala sťažovateľka uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa
zo dňa 28.10.2013, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti o vydanie predbežného
opatrenia, sp. zn. 2 P 103/2013 60, ktorým súd rozhodol o dočasnom zverení mal.
a mal. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil platiť výživné a upravil styk
otca s mal, deťmi; v prevyšujúcej Časti návrh zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu sa otec mal. detí odvolal a Krajský súd
v Prešove (sp. zn. 15 CoP/l0/2013) v právnej veci starostlivosti súdu o mal.
a , o návrhu matky mal. detí na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní otca mal. detí proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2 P/1032013
60 uznesením zo dňa 11.12.2013 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa
zrušil a konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že „v konaniach vedených pred Okresným
súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 103/2013 a pred Okresným súdom Bratislava II pod
sp. zn. 49 P/135/2013 ide o totožný okruh účastníkov konania a totožný predmet konania,
preto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.9.2013 tvorí pre konanie vedené pred Okresným súdom
Stará Ľubovňa za zhodného stavu prekážku veci právoplatne rozsúdenej...“.
1.3. Návrhom zo dňa 13.1.2014 doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa
16.1.2014 sa sťažovateľka domáhala ďalším návrhom nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd zveril mal. a do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 150, EUR a mal.
sumou 100, EUR a predbežne upravil styk otca s mal. deťmi..., a to pre zmenu
pomerov a skutkových okolností významných pre rozhodnutie.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 23.01.2014 v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 P/4/2014 27, v rodinnej veci mal. a , na návrh matky
mal detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súdu konanie
zastavuje“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „prekážka veci právoplatnej rozhodnutej
bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná.
Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013 nadobudlo
právoplatnosť 12.9.2013. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene
oproti predchádzajúcemu stavu, teda ide o ten istý nárok, týkajúci sa tých istých účastníkov,
ten istý petit návrhu a tiež rovnaký právny dôvod a skutkové okolnosti, a teda o prekážku
veci právoplatnosti rozhodnutej...“.
Proti predmetnému uzneseniu o zastavení konania o predbežnom opatrení pod sp. zn.
2 P/4/2014 27 podala sťažovateľka odvolanie.
Rovnako sťažovateľka podala návrhom zo dňa 7.2.2014, doručeným Okresnému súdu
Stará Ľubovňa dňa 11.2.2014, námietku zaujatosti a na vylúčenie všetkých sudcov
Krajského súdu Prešov, o ktorom návrhu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa
30.4.2014 (sp. zn. 1 Nc 15/2014 74) tak, že „z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 7 CoP/2014 (vec Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
2 P/4/2014) nie sú vylúčení sudcovia ,
a ; konanie o návrhu matky mal detí na vylúčenie ďalších sudcov
Krajského súdu v Prešove zastavuje.“
Ďalším uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.6.2014 (sp. zn. 8 Nc 18/2014) bolo
rozhodnuté tak, že „sudcovia Krajského súdu v Prešove , predseda
senátu 1 CoP a členovia senátu 1 CoP a
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 1 CoP 11/2014 (a na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
5P/36/2014)“.
O odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
23.1.2014 sp. zn. 2 P/4/2014 27 rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením (sp. zn. 6 CoP
7/2014 78) zo dňa 5.6.2014 tak, že „sa uznesenie zrušuje a vec sa vracia prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie“. V podstate svoje odôvodnenie oprel o nesprávne právne
posúdenie veci, keďže si súd nevyhodnotil tvrdenú zmenu pomerov a za prílišného
formalizmu rozhodol o zastavení konania z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej.»
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že:
«1.4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 7.7.2014, bez toho, aby sa
najprv vysporiadal s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia matky (tu sťažovateľky)
zo dňa 16.1.2014, v intenciách výroku Krajského súdu v Prešove vydaného pod sp. zn.
6 C0P 7/2014 78 (vec vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp zn. 2 P/4/2014)
nariadil predbežné opatrenie na návrh otca doručený tunajšiemu súdu dňa 30.6.2014,
označený ako „protinávrh k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej
na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 4/2014“, ktorým otec mal.
žiadal „do právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností zveriť mal.
do osobnej starostlivosti otca“, a to tak, že návrhu otca vyhovel a
rozhodol, že ..súd dočasne zveruje mal. ... do osobnej starostlivosti otca
..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.
Napriek tomu, že otec mal. podal „protinávrh“ k sp. zn. 2 P/4/2014,
Okresný súd Stará Ľubovňa „protinávrh“ oddelil na samostatné konanie a vedie ho pod
sp. zn. 4 P/126/2014.
Proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľka, ako aj kolízny
opatrovník ustanovený mal. dňa 7.7.2014 uznesením č. k. 4 P/126/2014 64
odvolanie.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.8.2014 (sp. zn. 5 CoP/25/2014 160)
v právnej veci starostlivosti súdu o mal. , v konaní o protinávrhu otca
mal. dieťaťa, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní matky a kolízneho
opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4 P/126/2014 65 zo dňa
7.7.2014 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu 1. stupňa tak, že návrh otca na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že „vo veci ide o rozhodnutie
o protinávrhu otca k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej
na Okresnom súde Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014. V tejto veci
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 CoP 7/2014 zo dňa 5.6.2014 zrušil uznesenie,
ktorým bolo zastavené konanie o nariadenie predbežného opatrenia, rešpektujúc zásadu
dvojinštančnosti konania a u/ožil prvostupňovému súdu stanoviť rámec pravidiel pre
účastníkov konania... V danom prípade však súd prvého stupňa rozhodol iba o jednom
z detí, mal. o mal. nerozhodol a zároveň neupravil ani styk matky s mal.
... Rozhodnutie súdu prvého stupňa o dočasnom zverení mal.
do osobnej starostlivosti otca, teda rozhodnutie o protinávrhu k návrhu na vydanie
predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.
2 P/4/2014 nie je podľa názoru odvolacieho súdu správne. Vzhľadom na prebiehajúce
konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014 bolo účelné
rozhodnúť o protinávrhu otca spolu s rozhodnutím o návrhu matky a vo vzťahu k obom mal.
deťom...“.
1.5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 4.8.2014 (sp. zn. 2 P/4/2014)
v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. na návrh matky mal. detí,
v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súd konanie o návrhu matky
mal, deti o úpravu práv a povinností k mal. zastavuje. Súd dočasne
zveruje mal. do osobnej starostlivosti matky... ktorá bude mal, dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom
súde Stará Ľubovňa uznesením pod sp. zn. 2 P 38/2014. Otec mal. detí... je povinný
uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere mal. ... V prevyšujúcej časti súd
návrh zamieta.“.
Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľa
odvolanie.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18.9.2014 (sp. zn. 6 C0P 28/2014) v právnej
veci starostlivosti súdu o mal. a mal. rozhodol tak, že „sa
zrušuje uznesenie vo výroku o zastavení konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mení sa uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. ...“
V odôvodnené svojho rozhodnutia uviedol, že „pri zachovaní princípu
dvojinštančnosti súdneho konania bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť vo vyššie
naznačených intenciách o režime dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k mal. Odvolací súd zvolil úpravu styku v zmysle odporúčania
súdneho znalca, ktorú i odvolací súd považuje za najlepšiu v záujme súrodencov. Sledujúc
záujem mal. detí a právnu istotu odvolací súd považoval za potrebnú dočasnú úpravu styku
otca s mal. ...“.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 3.10.2014 (sp. zn. 2 P/4/2014 215) v
právnej veci starostlivosti súdu o mal. a mal. na návrh matky a otca mal.
detí, v konaní o vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že „súd zamieta návrh matky
mal. detí týkajúci sa úpravy rodičovských práv a povinností k mal. .
Súd dočasne zveruje mal. do osobnej starostlivosti otca..., ktorý bude
mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/38/2014. Matka mal, detí je
oprávnená stretávať sa s mal. ... V prevyšujúcej časti návrh otca mal, deti na
úpravu rodičovských práv a povinností k mal. a mal. zamieta. "
Proti predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie zo dňa 16.10.2014, o
ktorom nebolo ku dňu doručenia tohto podania Ústavnému súdu SR rozhodnuté.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci predbežného opatrenia bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na I. stupni pred
Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/20I4, ako aj v konaní vedenom na
II. stupni pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá, aby Okresný súd Stará Ľubovňa
a Krajský súd v Prešove ďalej konali vo veci vedenej na I. stupni pod sp. zn. 2 P/4/2014 bez
zbytočných prieťahov,
3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Stará
Ľubovňa povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Prešove
povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia
sťažovateľke, v sume 340,90 EUR, na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.
6. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia
sťažovateľke, v sume 340,90 EUR, na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto
práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti
tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 P 4/2014 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014
malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 P 4/2014
Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia rozhodol uznesením z 3. októbra 2014 a po podanom odvolaní
predložil vec krajskému súdu 24. novembra 2014.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol
v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou
v sťažnosti označené práva.
Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. novembra 2014, t. j. v čase, keď okresný súd
už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom
nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 CoP 28/2014
Zo zistenia ústavného súdu a samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie
krajského súdu vedené pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 bolo skončené uznesením z 18. septembra
2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2014.
Keďže sťažovateľka namieta porušenie označených práv postupom krajského súdu
v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu, ako už bolo uvedené, až
28. novembra 2014, t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené,
a preto k namietanému porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať a právna
neistota sťažovateľky už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti v súlade s § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenými
nezaoberal.
Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že v súčasnosti bol súdny spis okresného
súdu sp. zn. 2 P 4/2014 pripojený k súdnemu spisu okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 P 4/2013 (konanie o zverenie maloletých detí do výchovy rodičov, o určenie
výživného a o úprave styku rodičov s maloletými deťmi do rozvodu manželstva), pričom
v tomto konaní bolo nariadené pojednávanie na 6. júl 2015 pre účely vyhlásenia rozsudku
vo veci samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015