Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 359/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 15. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. októbra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. z 15. júla 2014 (ďalej len „krajský súd“ a „napadnutý

postup a uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bánovce

nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy (ďalej len „žaloba o náhradu škody“), ktorou sa proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha svojich nárokov podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po tom, ako okresný súd

vo veci meritórne rozhodol, podala sťažovateľka odvolanie proti ním vydanému rozsudku,

na základe čoho jej bola uznesením okresného súdu sp. zn. z 12. decembra

2013 uložená povinnosť „zaplatiť súdny poplatok za odvolanie... v sume 20, Eur“ podľa

položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona Slovenskej národnej

rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). S uložením poplatkovej

povinnosti sťažovateľka nesúhlasila a proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie,

v ktorom poukázala na to, že právna úprava účinná v čase podania žaloby takúto povinnosť

neobsahovala, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. marca 2007, z ktorého vyplýva, že za súdne konania, ktoré nie sú

uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, sa súdne poplatky nevyberajú, pričom

analogické určenie ich výšky neprichádza do úvahy. Krajský súd napadnutým uznesením

potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnosti opätovne tvrdí, že poplatková povinnosť jej bola uložená

v rozpore so a „takéto konanie zo strany súdu predstavuje

zásah do základného práva povinného na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Napadnuté rozhodnutie

krajského súdu je podľa názoru sťažovateľky „rozhodnutím absolútne prekvapivým“, ktorým

„došlo k zmareniu legitímneho očakávania..., že dôjde postupom podľa platného práva

k zrušeniu nezákonnej uloženej povinnosti“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým postupom a uznesením krajského súdu, uznesenie krajského súdu

zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil, a ani mu neprislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a

právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ,

).

Právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom rozhodovania ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k porušeniu týchto základných práv alebo slobôd (m. m. ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru napadnutým postupom a uznesením

krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o uložení povinnosti

sťažovateľke „zaplatiť súdny poplatok za odvolanie... v sume 20, Eur“, odôvodnená tým, že

predmetná povinnosť bola uložená v rozpore so .

Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že okresný súd uložil

sťažovateľke poplatkovú povinnosť podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov

v spojení s ďalšími konkrétne citovanými ustanoveniami .

Krajský súd v napadnutom uznesení primerane reagoval na námietky sťažovateľky uvedené

v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ale keďže sa nestotožnil s ňou podaným

výkladom relevantných právnych predpisov, toto ako vecne správne potvrdil. Ústavný súd

konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je vzhľadom na obsah sťažovateľkou

namietaného porušenia označených práv zrozumiteľné a ústavne akceptovateľné. Uvedené

zistenia v spojení s tým, že v danom prípade nemožno hovoriť o takom zásahu krajského

súdu, ktorý by dosahoval ústavne relevantnú intenzitu porušenia označených práv

sťažovateľky, preto viedli ústavný súd k záveru o odmietnutí sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015