Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 448/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom,

Juraja Fándlyho 7, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, Juraja Fándlyho 7,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľke bol dňa 03. 12. 2014 doručený Zmenkový platobný rozkaz

sp. zn. , IČS: 5113235820 zo dňa 31. 12. 2013 Okresného súdu Žilina,

ktorým súd uložil odporcom v 1. až 4. rade, aby do 3 dní od doručenia zmenkového

platobného rozkazu navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatili:

zmenkovú sumu vo výške 9.984,83 €;

11,912 % úrok ročne zo sumy 9.984,83 € od 17. 02. 2011 do zaplatenia;

6 % ročný úrok zo sumy 9.984,83 € od 28. 02. 2011 až do zaplatenia;

odmenu vo výške 33,28 €;

súdny poplatok vo výške 601 €; alebo aby v tej istej lehote podali na tomto súde

proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uvedú všetko, čo proti

zmenkovému platobnému rozkazu namietajú.

Konanie sa vedie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a sťažovateľka

je odporkyňou v 3. rade.

Sťažovateľka podala proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu

zo dňa 31. 12. 2013 námietky.

Sťažovateľka v predmetnej veci podala zároveň sťažnosť na prieťahy zo dňa

08. 12. 2014 predsedovi Okresného sudu Žilina.

Dňa 11. 02. 2015 bola sťažovateľke doručená odpoveď predsedu okresného súdu

na sťažnosť zo dňa 08. 12. 2014, ktorú predseda okresného súdu hodnotil ako čiastočne

dôvodnú.

Ako už bolo uvedené, doposiaľ toto konanie nie je právoplatne skončené.“

Podľa názoru sťažovateľky „... doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ,

doba viac ako 1 roka a 5 mesiacov, je neprimerane dlhá a v podstatnej miere ju spôsobil

okresný súd svojím konaním.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj na stav právnej neistoty, keďže v predmetnom konaní súdu za dobu

od podania návrhu len doručil sťažovateľke zmenkový platobný rozkaz spolu s návrhom,

sťažovateľka považuje za primerané, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 eur.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov

č. 3,5 a 8, bolo postupom Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Žilina konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Žilina pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke

finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný uhradiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania vrátane trov

právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát vyslovil (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti vo veci konajúcemu súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasl.

zákona o súdoch účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie

bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predseda okresného súdu v liste sp. zn. z 2. februára 2015, ktorý bol

doručený sťažovateľke 11. februára 2015, uznal, že sťažnosť „je čiastočne dôvodná, nakoľko

nie vždy sa konalo v zmysle , avšak z dôvodov pracovnej vyťaženosti

neprimeranej zaťaženosti nielen poverených pracovníkov, ale aj celého súdu“.

Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní

z 8. decembra 2014 a od vybavenia tejto sťažnosti listom predsedu okresného súdu

z 2. februára 2015 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 25. marca 2015 uplynul len

krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa

zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal

primeranú (rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci

samej (podobne , , ).

Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu

nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného

dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľke, aby

opätovne podala sťažnosť podľa , ktorou sa bude domáhať ochrany

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015