Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 404/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom , , vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. decembra 2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej tiež „namietané konanie“).

Žalobou podanou 8. júla 2009 sa sťažovateľka domáhala na okresnom súdu „náhrady

škody, náhrady nákladov a náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou nehodou

svojho syna...“.

K doterajšiemu priebehu konania na okresnom súde sťažovateľka uviedla:

«Konanie je vedené na Okresnom súde v Senici viac ako 5 rokov s tým, že doposiaľ

nebolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd v Senici rozsudkom zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn.

rozhodol vo veci tak, že návrh zamietol. Krajský súd v Trnave uznesením

zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v Senici následne dňa 08. 08. 2013 opätovne vo veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým návrh voči odporcovi v 2. a 3. rade

zamietol a voči odporcovi v1. rade konanie zastavil. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa

27. 08. 2014 sp. zn. opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v Senici doposiaľ vo veci nerozhodol, pričom

možno očakávať, že opätovne bude podané odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa

či už zo strany sťažovateľky alebo odporcov, teda nie je možné v dohľadnej dobe očakávať,

že by došlo k právoplatnému skončeniu predmetnej veci. Podľa doterajších skúseností

sťažovateľky predpokladá, že odvolacie konanie bude trvať najmenej 3/4 roka...

Sťažovateľka k namietanému porušeniu jej základného práva uvádza, že jej vec

vedená na Okresnom súde Senica nebola doposiaľ skončená z dôvodov nie na jej strane.

Sťažovateľ namieta postup súdu prvého stupňa, kedy v konaní nepostupoval dôsledne

v zmysle hospodárnosti konania tak aby prerokoval vec bez zbytočných prieťahov. Nie je to

sťažovateľ, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na prieťahoch v konaní (z celkového

počtu cca 17 vykonaných pojednávaní bolo odročené pojednávanie z dôvodov na strane

sťažovateľky len 2 krát).

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že za obdobie viac ako 5 rokov nebol súd prvého

stupňa schopný ukončiť predmetné konanie právoplatným rozhodnutím. Lehotu viac ako 5

rokov v žiadnom prípade nemožno považovať za primeranú. Sťažovateľ pri tomto svojom

závere vychádza okrem iného z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)...

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, vec ani zo skutkového, ani z právneho

hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. V uvedenom konaní sa nejedná o natoľko

zložitú skutkovú a právnu vec, aby nemohla byť právoplatne skončená za viac ako 5 rokov...

Zároveň sťažovateľka uvádza, že práve v dôsledku postupu Okresného súdu v Senici,

ktorého dva doterajšie rozsudky boli zrušené pre nezákonnosť, je porušované jej právo

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a primeranej lehote. Zároveň sťažovateľka

poukazuje na skutočnosť, že súd v danom prípade nepostupoval efektívne tak, aby bol

odstránený stav jej právnej neistoty. Viaceré pojednávania boli vykonané len formálne,

kedy súd učinil zbytočný procesný úkon bez akéhokoľvek významu pre podstatu samotného

konania. V dôsledku uvedeného postupu boli pojednávania viackrát odročované. V

dôsledku neefektívneho a nehospodárneho konania Okresného súdu Senica bolo v danej

veci vykonaných cca 17 pojednávaní, pričom v období od 06.09.2012 do 25.06.2013 súd

neučinil v predmetnej veci žiadny relevantný procesný úkon. Je pravdou, že aj postup

Krajského súdu v Trnave bol v predmetnej veci liknavý. Nič to však nemení na skutočnosti,

že práve v dôsledku nesprávnych a nezákonných rozhodnutí Okresného súdu v Senici museli

byť rozhodnutia súdu prvého stupňa opakovane zrušené. Sťažovateľka je toho názoru, že

práve Okresný súd v Senici spôsobuje neprimeranosť dĺžky predmetného konania.»

Sťažovateľka tiež uviedla, že „si je vedomá skutočnosti, že pred podaním ústavnej

sťažnosti týkajúcej sa prieťahov v konaní by mala byť podaná sťažnosť predsedovi súdu.

Sťažovateľka tak neučinila, nakoľko uvedený inštitút nepovažuje za účinný prostriedok

nápravy, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predsedom Okresného súdu Senica

je JUDr. Trylč, ktorý je zároveň aj zákonným sudcom v predmetnej veci, ktorej sa táto

ústavná sťažnosť týka. Podaním sťažnosti predsedovi súdu by objektívne nebola zjednaná

náprava, resp. ani by nemohla byť zjednaná, nakoľko podstata tejto ústavnej sťažnosti

nespočíva v tom, že by bol súd nečinný čo sa týka jednotlivých procesných úkonov, ale

v tom, že súd svojim konaním (opakovane zrušenými nezákonnými rozhodnutiami)

spôsobuje neprimerané prieťahy v konaní. Tento objektívne existujúci stav nie je možné

zvrátiť žiadnym opatrením predsedu súdu, keďže reparácia tohto stavu nie je v súčasnosti

možná.“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol vo veci

týmto nálezom:

„1. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo , , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie veci v

primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Senica vo veci vedenej pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000, € (slovom

pätnásťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Senica povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú je Okresný súd Senica povinný vyplatiť

k rukám jej právneho zástupcu , advokáta so sídlom

, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje

ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má

sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať

účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným a dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou (m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok

nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi

okresného súdu sťažovateľkou podaná nebola, pričom sťažovateľka ako dôvod uvádza

skutočnosť, že konajúci zákonný sudca je zároveň predsedom okresného súdu, preto by

podaním sťažnosti „objektívne nebola zjednaná náprava“, ako aj to, že v zásade nenamieta

nečinnosť okresného súdu, ale jeho neefektívny postup pri vydávaní rozhodnutí, ktoré sú

následne odvolacím súdom zrušené.

Ústavný súd v súvislosti s nemožnosťou objektívneho zjednania nápravy s ohľadom

na osobu zákonného sudcu poukazuje na znenie § 63 zákona o súdoch, podľa ktorého

sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak (1),

sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa (2).

Samotná skutočnosť, že predsedom súdu je konajúci zákonný sudca, ktorému sú

vytýkané prieťahy v konaní, teda nemá automaticky za následok nemožnosť zjednania

nápravy, keďže o sťažnosti by v takomto prípade rozhodoval predseda príslušného krajského

súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne iné argumenty, ktorými by preukázala,

že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie tejto

podmienky v zmysle odpustiť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

konštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný

právny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 dohovoru a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila z

dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), pričom

existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti

zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015