Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 407/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária, Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2014 v konaní sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2015 faxom doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 19. novembra 2014 v konaní sp. zn. .

Sťažnosť bola doplnená v písomnej forme podaním doručeným ústavnému súdu 18. februára

2015.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) rozsudkom č. k. zo 4. júla 2013 zamietol žalobu podanú podľa druhej

hlavy piatej časti v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“), ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“)

č. I/223/23979 r zo 14. decembra 2011. Uvedením rozhodnutím

žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I č.

z 2. septembra 2011, ktorým sťažovateľovi podľa § 35b ods. 7 zákona Slovenskej národnej

rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov nebol priznaný sankčný úrok

za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 1998.

Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ odvolaním.

Najvyšší súd uznesením z 19. novembra 2014 v konaní sp. zn.

sťažovateľovo odvolanie odmietol. Najvyšší súd totiž zistil, že rozsudok krajského súdu

„bol doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 15.8.2013, ako to vyplýva z doručenky

nachádzajúcej sa na č. l. 81 spisového materiálu krajského súdu.

Žalobca podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu osobne na Krajskom súde

v Košiciach, a to dňa 2. septembra 2013, pričom lehota na podanie odvolania uplynula

žalobcovi posledný pracovný deň v mesiaci august, a to dňa 30. augusta 2013 (piatok).“.

Súčasne najvyšší súd zistil, že „krajský súd jednoznačne poučil účastníkov konania

o lehote na podanie odvolania v zmysle “. Z toho najvyšší súd vyvodil,

že sťažovateľ podal odvolanie „po uplynutí zákonnej pätnásť dňovej lehoty“.

Preto odvolanie podľa odmietol bez meritórneho preskúmania

napadnutého prvostupňového rozsudku vo svetle odvolacích dôvodov.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu skutkovo tvrdí, že „podal,

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, dňa 30. 8. 2013, faxovým podaním, odvolanie

proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorú dňa 2. 9. 2013 doplnil

písomným podaním v podateľni Krajského súdu v Košiciach“. V nadväznosti na uvedené

potom sťažovateľ dôvodí, že v jeho veci „napriek tomu, že sťažovateľ vzniesol

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolacie námietky, ktoré, ak by ich odvolací súd

uznal za dôvodné, mohli viesť k mene prvostupňového rozhodnutia.

Tým, že ich odvolací súd nepreskúmal, odmietnuc odvolanie ako oneskorené, odňal

sťažovateľovi možnosť, na základe jeho odvolania preskúmať napadnuté rozhodnutia,

a ak by došiel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia k záveru, odôvodňujúcemu také

rozhodnutie dosiahnuť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd

vo veci samej takto nálezom rozhodol:

„Právo sťažovateľa

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zakotvené

v článku 46 ods. 1 SR,

na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 11. 2014

bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 19. 11. 2014 a vracia vec Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

Ústavný súd 5. augusta 2015 vyžiadal od krajského súdu súdny spis sp. zn.

, ktorý mu bol doručený 12. augusta 2015.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už judikoval,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Jediná sťažovateľova námietka spočíva v kritike záveru najvyššieho súdu

o oneskorenosti podaného odvolania a na ňom založeného odmietavého výroku

napadnutého uznesenia z 19. novembra 2014.

Nevyhnutným predpokladom realizácie ústavného práva na súdnu ochranu je taký

prejav fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha jej poskytnutia (návrh

na začatie konania, žaloba). Preto k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1

dochádza až vtedy, ak „každý“ (a zákonom ustanoveným postupom) sa domáhal

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana mu nebola poskytnutá

(, ).

Ak odvolací súd odmietne odvolanie účastníka konania ako oneskorene podané, hoci

z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie bolo účinne podané včas, ide o odopretie

spravodlivosti (denegatio iustitiae), pretože pochybenie v procesno právnom hodnotení

rozhodujúcich skutkových okolností má za následok, že odvolací súd nepreskúma meritórne

odvolacie námietky účastníka konania.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona...

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje...

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom... Podanie urobené telefaxom treba doplniť

najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote

doplnené, sa neprihliada.

Sťažovateľ v predloženej sťažnosti uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa podal faxom 30. augusta 2013 (piatok), teda v posledný deň odvolacej lehoty,

a doplnil ho v písomnej forme podaním osobne doručeným krajskému súdu 2. septembra

2013 (pondelok). K tomuto tvrdeniu však sťažovateľ žiadny dôkaz nepredložil.

Z vyžiadaného súdneho spisu krajského súdu však takýto skutkový záver nevyplýva.

V riadne žurnalizovanom súdnom spise sa nenachádza faxové podanie sťažovateľa, ktorého

obsahom by bolo odvolanie proti rozsudku krajského súdu zo 4. júla 2013 a ktoré by bolo

krajskému súdu doručené 30. augusta 2013. Naopak, z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie

bolo podané iba osobne v písomnej forme 2. septembra 2013.

Ústavný súd tak v súlade so záverom najvyššieho súdu považuje za preukázané,

že sťažovateľ podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu oneskorene.

Právny názor najvyššieho súdu a z neho vychádzajúci odmietavý výrok napadnutého

uznesenia preto nesignalizuje možnosť zistenia porušenia sťažovateľových označených práv

pri meritórnom prerokovaní jeho sťažnosti. Preto bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v jeho sťažnostnom petite (návrh na zrušenie

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, návrh na priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015