Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 534/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Jaroščákom ml.,

Advokátska kancelária, Radničné námestie 33, Bardejov, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) v spojení s

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 29. januára 2015, ktorou žiada vydať tento nález:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. 1. 2015 sp. zn.

, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 23. 6. 2014 sp. zn. , porušil základné právo sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa v spojení s a .

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 1. 2015 sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Porušovateľ práva je povinný nahradiť všetky trovy tohto konania.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ

bol ustanovený uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. z 22. apríla 1998, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka

(ďalej len „úpadca“), za správcu

konkurznej podstaty úpadcu. Veriteľ úpadcu Slovenská konsolidačná, a. s., požiadal

6. júna 2014 o zvolanie schôdze konkurzných veriteľov s programom – ustanovenie nového

správcu konkurznej podstaty. Na schôdzi konkurzných veriteľov konanej 23. júna 2014

veriteľ Slovenská konsolidačná a. s., oznámil meno a sídlo správcu, ktorého navrhol

ustanoviť do funkcie, a to Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., Mlynské nivy 45,

Bratislava, kancelária: Sabinovská 95, Prešov. Po hlasovaní veriteľov o ustanovení nového

správcu konkurznej podstaty úpadcu krajský súd konštatoval, že za jeho ustanovenie

jednohlasne hlasovali všetci prítomní veritelia. Na základe toho krajský súd uznesením

č. k. z 23. júna 2014 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty:

Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., Mlynské nivy 45, Bratislava, kancelária:

Sabinovská 95, Prešov, a druhým výrokom tohto rozhodnutia rozhodol o tom, že funkcia

doterajšieho správcu konkurznej podstaty – sťažovateľa – zaniká dňom 23. júna 2014.

Krajský súd toto rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na „

Z. z.“, ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov a o zmene , ktorého znenie odcitoval:

Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu

zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých

dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového

správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia

doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového

správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí

doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu

a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho

správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa

odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne

informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. z 23. júna

2014 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom ako osobe, o právach ktorej súd rozhodoval, a to tým, že nebol riadne

predvolaný na schôdzu veriteľov vedenú súdom, ktorá mala rozhodovať o jeho odvolaní

z funkcie správcu. Tým bolo sťažovateľovi znemožnené vyjadriť sa k predmetu

rozhodovania. Navyše v rozhodnom čase bol sťažovateľ práceneschopný. Uznesenie

krajského súdu č. k. z 23. júna 2014 je aj vecne nesprávne, pretože

krajský súd nepostupoval v zmysle o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“ alebo „zákon o konkurze

a vyrovnaní“), keď sa výslovne „riadil len rozhodnutím schôdze veriteľov bez toho, aby tu

boli nejaké iné dôvody, ktoré by viedli súd k záveru, že sú splnené dôvody na zbavenie

pôvodného správcu funkcie“. Rozhodnutie schôdze veriteľov o ustanovení nového správcu

má pre konkurzný súd len odporúčací charakter, preto sa konkurzný súd musí zaoberať

všetkými okolnosťami súvisiacimi s činnosťou pôvodného správcu a prihliadnuť

aj na dôvody vznesené schôdzou veriteľov. V prípade sťažovateľa schôdza veriteľov

neuviedla žiadne dôvody ani výhrady voči postupu sťažovateľa ako správcu konkurznej

podstaty, na základe ktorých by krajský súd mohol dospieť k záveru, že sú tu dôvody

na ustanovenie nového správcu. Ďalej sťažovateľ uviedol, že postup veriteľa Slovenská

konsolidačná a. s. (ktorý je inštitúciou so 100 % majetkovou účasťou štátu), je v skutočnosti

odôvodnený súkromnými záujmami jeho štatutárnych orgánov a tým, že sa pre riadny

výkon funkcie správcu stal nepohodlným určitým osobám. Rozšíril totiž konkurznú

podstatu, keď posúdil niektoré právne úkony ako neplatné, v dôsledku čoho dotknutý

majetok má patriť do konkurznej podstaty. Postup veriteľa Slovenská konsolidačná a. s., sa

prieči samotnému zmyslu a účelu zákona o konkurze a vyrovnaní, ide len o legalizáciu

klientelistického postupu voči nepohodlným osobám.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 29. januára 2015 tak, že ho odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku, lebo bolo podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 29. januára 2015 bolo

sťažovateľovi doručené 18. marca 2015.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení s

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 29. januára

2015, uviedol, že najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate iba odkazom

na stanovisko obchodného kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Obpj 7/2005 zo 16. decembra

2005 (ďalej len „stanovisko obchodného kolégia“) a tým, že k jeho odvolaniu z funkcie

došlo na základe rozhodnutia schôdze veriteľov; takýto spôsob zániku funkcie správcu mu

neumožňuje žiadnu procesnú obranu. Rozhodnutie najvyššieho súdu neberie do úvahy

judikatúru ústavného súdu k , podľa ktorého výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s . Stanovisko obchodnoprávneho kolégia je založené len

na gramatickom výklade a nemôže obísť príkaz rešpektovať a neporušovať základné práva.

Všeobecný súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť, ak

to vyžaduje účel zákona alebo požiadavka jeho ústavne súladného výkladu. Všeobecné súdy

sú povinné nedostatky právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať, vychádzajúc z účelu a

zmyslu právnej úpravy. Sťažovateľ poukázal ďalej na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2

Obo 80/05 z 21. marca 2005, ktorým bolo zrušené rozhodnutie konkurzného súdu o

ustanovení nového správcu konkurznej podstaty na základe schôdze konkurzných veriteľov

po podaní odvolania doterajším správcom konkurznej podstaty, ktoré najvyšší súd

považoval za podané oprávnenou osobou, a vychádzal z toho, že jednou z podmienok

zbavenia funkcie správcu je vždy existencia dôležitých dôvodov, a to bez ohľadu

na rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov (obdobne postupoval najvyšší súd aj vo veci

sp. zn. ). Navyše zákon o konkurze a vyrovnaní na žiadnom mieste nerozlišuje

správcov konkurznej podstaty podľa toho, na základe akej skutočnosti boli do funkcie

ustanovení. Konkurzný súd je preto povinný skúmať v každom prípade existenciu dôležitých

dôvodov na zbavenie správcu funkcie a takto postupovať môže iba vtedy, ak sú tieto dôvody

preukázané bez ohľadu na rozhodnutie schôdze veriteľov. Sťažovateľ bol rozhodnutím

najvyššieho súdu diskriminovaný oproti iným správcom, ktorých odvolanie bolo najvyšším

súdom meritórne prerokované, pričom pre takýto postup niet žiadneho verejného záujmu.

Dôsledky, ktoré pripísal najvyšší súd rozhodnutiu schôdze veriteľov, sú neprimerané. K

porušeniu sťažovateľom označeného základného práva na súdnu ochranu došlo teda z

dôvodu, že najvyšší súd aplikoval právnu úpravu v rozpore s jej účelom, zmyslom a v

extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti: sťažovateľ bol odvolaný z funkcie správcu

konkurznej podstaty úpadcu po sedemnástich rokoch jej výkonu bez toho, aby sa dozvedel

právne akceptovateľné dôvody, pričom všeobecné súdy vychádzali iba z gramatického

výkladu § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, na základe ktorého dospeli i k záveru,

podľa ktorého sťažovateľ ani len nebol oprávnený podať proti rozhodnutiu krajského súdu č.

k. z 23. júna 2014 odvolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znesení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ so domáha vyslovenia porušenia čl. 46

ods. 1 v spojení s a uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. januára 2015 v podstate s odôvodnením, podľa ktorého najvyšší

súd pri formulovaní svojho právneho názoru o nevyhnutnosti odmietnuť odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k. z 23. júna 2014

vychádzal síce zo stanoviska obchodného kolégia, avšak toto stanovisko, ako aj rozhodnutie

najvyššieho súdu vo veci sťažovateľa sú založené na takom výklade ustanovenia § 8 ods. 5

ZKV, ktorý popiera jeho účel a zmysel, čoho dôsledkom je i záver o neprípustnosti

odvolania sťažovateľa.

Najvyšší súd uznesenie sp. zn. z 29. januára 2015 odôvodnil takto:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a po preskúmaní napadnutého

uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolaniu

doterajšieho správcu nie je možné vyhovieť.

V prejednávanej veci podal odvolanie doterajší správca konkurznej podstaty, pričom

jeden z dôvodov odvolania oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.

zo dňa 27. 09. 2007. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd nezistil dôvody na základe,

ktorých by sa mal odchýliť od stanoviska a jeho odôvodnia Obchodného kolégia zo dňa

16. 12. 2005 sp. zn. Obpj 7/2005, podľa ktorého, ak schôdza konkurzných veriteľov schváli

nového správcu konkurznej podstaty zákonu zodpovedajúcim spôsobom je konkurzný súd

na schôdzi konkurzných veriteľov povinný uznesením tohto nového správcu ustanoviť

do funkcie, a to bez skúmania dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k tomuto postupu viedli.

Doterajší správca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku uznesenia,

ktorým súd vo veci ustanovil nového správcu.

Podľa ustanovenia o konkurze a vyrovnaní v znení

jeho noviel (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) z dôležitých dôvodov môže súd

na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie,

ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví

správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1

na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká

dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením

na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému

správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz

vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie

nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol

zbavený funkcie je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky

doklady.

Citované ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní aj napriek svojej

legislatívne zložitej konštrukcii dôsledne rozlišuje v otázke ustanovenia správcu

kompetenciu súdu a kompetenciu schôdze konkurzných veriteľov. Prvá, druhá a tretia veta

definujú prípady, kedy o odvolaní a ustanovení nového správcu rozhoduje výlučne súd.

Vo štvrtej vete sú právomoci ohľadne ustanovenia nového správcu rozdelené medzi schôdzu

konkurzných veriteľov a súd a k zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege.

Z gramatického výkladu tejto štvrtej vety vyplýva, že je na výlučnej vôli schôdze

konkurzných veriteľov, či vo funkcii správcu podstaty ponechajú doterajšieho správcu alebo

do tejto funkcie ustanovia nového správcu. V tomto smere dané ustanovenie neurčuje

žiadne podmienky. Schôdza konkurzných veriteľov takto môže postupovať kedykoľvek na

základe výsledkov hlasovania. Pokiaľ však ide o právomoc súdu dané ustanovenie § 8 ods. 5

štvrtej vety zákona o konkurze a vyrovnaní je formulované tak, že „súd ustanoví nového

správcu podľa odseku 1 ...“, čo znamená, že súd je v takomto prípade povinný ustanoviť

nového správcu uvedeného v rozhodnutí schôdze konkurzných veriteľov s tým, že zákon mu

neukladá a ani neumožňuje dôvodnosť ustanovenia nového správcu posudzovať podľa prvej

a druhej vety § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, ale výslovne súdu ukladá povinnosť

ustanoviť nového správcu podľa odseku 1 § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní, t. j., že musí

ísť o správcu, ktorý je zapísaný v príslušnom zozname správcov. Navyše súd nového správcu

je povinný ustanoviť uznesením priamo na schôdzi konkurzných veriteľov, pričom je zrejmé,

že musí ísť o tú schôdzu konkurzných veriteľov, na ktorej veritelia zvolili nového správcu. To

všetko nasvedčuje tomu. že štvrtá veta § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní otázku

ustanovenia nového správcu rieši úplne samostatne a nezávisle od znenia predchádzajúcich

viet tohto odseku. Preto súd v tomto prípade pri rozhodovaní o ustanovení nového správcu

nemôže skúmať, či sú splnené podmienky uvedené v predchádzajúcich vetách tohto

ustanovenia.

V zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 šiestej vety uvedené uznesenie o ustanovení nového

správcu súd doručí doterajšiemu správcovi, ktorého funkcia zaniká ex lege dňom

rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, ďalej novému správcovi a zverejní ho

na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Keďže funkcia doterajšieho správcu zaniká

ex lege je zrejmé, že uznesenie súdu o ustanovení nového správcu sa ho žiadnym spôsobom

nedotýka a preto nie je osobou oprávnenou podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Na podanie odvolania nie je oprávnený ani v prípade, ak by súd osobitým výrokom

uznesenia deklaroval že funkcia doterajšieho správcu zanikla.

Doterajší správca nie je účastníkom konania a rozhodnutím súdu, ktoré sa ho

nedotýka mu ani nemohla byť spôsobená ujma na jeho právach, preto v tomto prípade nemá

oprávnenie na podanie odvolania.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie podľa

odmietol, lebo bolo podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.»

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

(m. m. ).

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje,

že jeho ingerencia do výkonu právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade

nezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali, s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (, , ).

Ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil,

že posúdenie akejkoľvek skutkovej a právnej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ku ktorým

všeobecný súd dospel, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

Ako vyplýva zo stanoviska obchodného kolégia, jedným z jeho záverov je

i konštatovanie, podľa ktorého: „keďže funkcia doterajšieho správcu zaniká ex lege, je

zrejmé, že uznesenie súdu o ustanovení nového správcu sa ho žiadnym spôsobom nedotýka,

a preto nie je osobou oprávnenou podať proti tomuto uzneseniu odvolanie. Na podanie

odvolania nie je oprávnený ani v prípade, ak by súd osobitým výrokom uznesenia

deklaroval, že funkcia doterajšieho správcu zanikla.“

Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého rozhodnutia považuje ústavný súd

za presvedčivé, dostačujúco objasňujúce jeho závery a nevykazujúce znaky ľubovôle.

Závery najvyššieho súdu nepovažuje ústavný súd za extrémne, vyžadujúce jeho zásah.

Ústavný súd je oprávnený aj povinný posúdiť prípadnú neústavnosť konania alebo

rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či ich rozhodnutia nie sú svojvoľné. Takto

vymedzená právomoc ústavného súdu však nemá za následok vznik oprávnenia a povinnosti

prehodnocovať právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto súdy dospeli na základe

výkladu a používania zákonov (podobne aj , ).

Ústavný súd akceptuje judikatúru najvyššieho súdu a z nej vychádzajúce

rozhodnutie, ktoré je v zásade založené na stanovisku jeho obchodného kolégia, čo mu

neumožňuje dospieť k záveru, že by z neho mohla vyplývať jednostrannosť alebo taká

aplikácia príslušných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá by bola popretím ich

podstaty a zmyslu. Nespochybňujúc rozhodujúci záver najvyššieho súdu, podľa ktorého

sťažovateľ ako doterajší správca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti

výroku uznesenia, ktorým súd vo veci ustanovil nového správcu, nepovažoval už ústavný

súd za potrebné zaoberať sa ďalšími okolnosťami daného prípadu a ostatnými meritórnymi

argumentmi sťažovateľa.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Ústavný súd uzavrel, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu

možno považovať z ústavného hľadiska za dostatočné a ústavne akceptovateľné, a preto

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015