Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 383/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Zdenkom Nováčekom, Brančská 7, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako

aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v reštrukturalizačnom konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. R 9/2013 proti

obchodnej spoločnosti PANTOS, s. r. o., Záhradnícka 46, Bratislava (ďalej aj „obchodná

spoločnosť“), ako dlžníkovi má sťažovateľ postavenie veriteľa.

Okresný súd uznesením č. k. z 22. júla 2014 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) reštrukturalizačný plán dlžníka neschválil.

Krajský súd na odvolanie obchodnej spoločnosti (dlžníka) uznesením

sp. zn. zo 16. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)

zmenil uznesenie okresného súdu z 22. júla 2014 tak, že reštrukturalizačný plán dlžníka

schválil. Predmetné uznesenie bolo doručené ostatným účastníkom konania vrátane

sťažovateľa zverejnením v Obchodnom vestníku bez odôvodnenia.

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia krajského súdu sťažovateľ požiadal krajský

súd o nazretie do súdneho spisu, aby sa s odôvodnením predmetného rozhodnutia mohol

oboznámiť. Počas nahliadnutia do spisu 1. októbra 2014 krajský súd predložil sťažovateľovi

„PRVOPIS_1“ svojho rozhodnutia, ktorý neobsahoval odôvodnenie podľa § 198 ods. 2

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“),

čo sťažovateľa primälo k podaniu sťažnosti ústavnému súdu. Uznesenie ústavného súdu

sp. zn. zo 4. marca 2015, ktorým ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú, bolo sťažovateľovi doručené 14. apríla 2015. Dôvodom

odmietnutia bol v konaní pred ústavným súdom krajským súdom predložený

„PRVOPIS_2“ uznesenia krajského súdu, ktorý už odôvodnenie obsahoval.

Na základe uvedeného je podľa sťažovateľa nesporné, že krajský súd postupne

vyhotovil dva rozdielne prvopisy toho istého rozhodnutia (jeden bez odôvodnenia a druhý

s odôvodnením), hoci zo samotnej podstaty prvopisu vyplýva, že môže existovať len jeden

prvopis rozhodnutia.

Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom krajského súdu,

ktorý uviedol do omylu aj ústavný súd v jeho predchádzajúcom konaní vedenom

pod sp. zn. tvrdiac, že krajský súd svoje rozhodnutie písomne vyhotovil

po jeho vydaní a zverejnení v Obchodnom vestníku až v predĺženej lehote (do 24. októbra

2014). Rozhodnutie označené ako „PRVOPIS_1“ podľa sťažovateľa nevyvrátiteľne

dokazuje, že k písomnému vyhotoveniu uznesenia krajského súdu došlo už 16. septembra

2014 bez odôvodnenia. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na § 58 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších

predpisov (ďalej len „spravovací poriadok“), v zmysle ktorého prvý výtlačok rozsudku sa

považuje za prvopis rozsudku, ostatné výtlačky sa považujú za rovnopisy rozsudku.

Z § 199 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa sťažovateľa tiež vyplýva, že

v Obchodnom vestníku sú zverejňované len už existujúce rozhodnutia, ktorých obligatórnou

súčasťou je odôvodnenie. To, že sa písomnosť v Obchodnom vestníku zverejní bez

odôvodnenia, ešte podľa názoru sťažovateľa neznamená, že v čase zverejnenia

v Obchodnom vestníku odôvodnenie nemusí obsahovať.

Nepravdivé tvrdenia krajského súdu spolu s predložením „PRVOPISU_2“ uznesenia

krajského súdu (ktorý v zmysle zákona prvopisom nebol) v konaní vedenom ústavným

súdom pod sp. zn. mali za následok odmietnutie sťažnosti sťažovateľa, a tým

aj porušenie jeho práva na účinný opravný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

najmä za situácie, keď dodatočným vyhotovením „PRVOPISU_2“ až po právoplatnosti

uznesenia krajského súdu sa docielilo, že v dôsledku prepadnutia

ustanovenej dvojmesačnej lehoty nie je sťažovateľovi umožnené ho napadnúť na ústavnom

súde ani inak, keďže mimoriadne opravné prostriedky sú podľa § 198 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii v reštrukturalizačnom konaní vylúčené.

Sťažovateľ v závere sťažnosti uviedol, že „nakoľko mu na základe jeho žiadosti

z 25.9.2014 prvopis porušovateľovho uznesenia už dňa 1.10.2014 sprístupnený bol, nemal

s poukazom na čl. I ods. 1 a SR žiadne dôvod sa akokoľvek domnievať, že

by porušiteľ dodatočne vydal ešte ďalší (rozdielny) prvopis svojho uznesenia, aby sťažovateľ

za týmto účelom súdny spis naďalej navštevoval, či doň porušiteľ ďalší prvopis už

právoplatného uznesenia nezaložil...

To, že sa rozhodnutie súdu v zmysle zverejňuje v Obchodnom

vestníku bez odôvodnenia, t. j. výsostne z praktických dôvodov, ešte neznamená, že v zmysle

nemusí byť odôvodnené ešte pred tým, ako sa spôsobom podľa

účastníkom doručí.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie podľa SR, Listiny základných práv a slobôd

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd iným zásahom

Krajského súdu v Bratislave, v podobe vyhotovenia dvoch rozdielnych prvopisov Uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. z 16. 9. 2014 v rôznom čase, porušené

boli.

2. Základné právo sťažovateľa ... na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd iným zásahom Krajského

súdu v Bratislave, v podobe vyhotovenia dvoch rozdielnych prvopisov Uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č. z 16.9.2014 v rôznom čase, porušené bolo.

3. Sťažovateľovi ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 50.000, €..., ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi ... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

v sume 296,44 €, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právneho

zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3325/15 doručeným ústavnému súdu 21. júla 2015, v ktorom okrem iného

uviedol:

«Vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. bola do odvolacieho konania

predložená na Krajský súd v Bratislave dňa 20.08.2014, a to konkrétne predsedníčke senátu

2CoKR a bola jej pridelená sp. zn. .

JUDr. Tatiana Pastieriková, predsedníčka senátu 2CoKR, vo svojom vyjadrení

zo dňa 15.07.2015 k veci namietaného porušenia práv sťažovateľa postupom

tunajšieho súdu, konkrétne duplicitným vyhotovením dvoch rozdielnych prvopisov (jeden

bez odôvodnenia a druhý s odôvodnením) uviedla, že Krajský súd v Bratislave v predmetnej

veci vyhotovil na č. 1. 2355 dňa 16.09.2014 len jeden prvopis, a to v zmysle ustanovenia

vyhl. č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého „prvý výtlačok rozsudku

sa považuje za prvopis rozsudku, ostatné výtlačky sa považujú za rovnopisy rozsudku“.

Krajský súd v Bratislave zároveň vyhotovil skrátenú verziu prvopisu bez

odôvodnenia, ktorá bola zverejnená v obchodnom vestníku pod č. 180/2014 dňa 22.09.2014

v zmysle ustanovení a o konkurze

a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).

V zmysle ustanovenia tretia veta „uznesenie súd zverejní

bezodkladne v obchodnom vestníku“.

Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia

a iné písomnosti sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v obchodnom

vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez

odôvodnenia.

Po zverejnení uznesenia v obchodnom vestníku bol celý spis sp. zn.

odoslaný súdu prvého stupňa, ktorý mal uznesenie spolu s odôvodnením doručiť účastníkom

konania.

Záverom predsedníčka senátu uviedla, že odvolací súd teda postupoval v zmysle

zákona a základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

porušené nebolo.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z ustanovenia vyplýva, že fyzické a právnické osoby môžu

namietať v sťažnosti podľa porušenie svojich práv, ku ktorému môže

dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“) každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru iným zásahom

krajského súdu spočívajúcim vo vyhotovení dvoch prvopisov toho istého rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu

tak, že súhlas veriteľa bol nahradený, reštrukturalizačný plán bol potvrdený

a reštrukturalizačné konanie obchodnej spoločnosti (dlžníka) skončené. Krajský súd na

rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre

nahradenie chýbajúceho súhlasu daňového úradu s reštrukturalizačným plánom v zmysle

§ 152 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne dospel k rozdielnemu

záveru od záverov okresného súdu v otázke danosti podstatného rozporu plánu

so spoločným záujmom veriteľov, keď takýto rozpor nezistil.

Sťažovateľ krajskému súdu vytýka nesprávny procesný postup pri vyhotovovaní

predmetného uznesenia, keď krajský súd najprv vyhotovil prvopis rozhodnutia bez

odôvodnenia, ktorý zaslal na zverejnenie v Obchodnom vestníku a následne vyhotovil druhý

prvopis toho istého rozhodnutia už s odôvodnením. V čase nahliadnutia sťažovateľa

v súdnom spise (už po zverejnení uznesenia krajského súdu v Obchodnom vestníku

22. septembra 2014) 1. októbra 2014 mu bolo predložené uznesenie krajského súdu, ktoré

odôvodnenie neobsahovalo. Na základe uvedeného podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému

súdu, ktorá bola uznesením sp. zn. zo 4. marca 2015 odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená. Až z tohto rozhodnutia ústavného súdu sa sťažovateľ dozvedel

o namietanom zásahu do ním označených práv postupom krajského súdu (o existencii

uznesenia s odôvodnením), čím došlo podľa jeho názoru okrem iného k porušeniu práva

na účinný opravný prostriedok, keďže v dôsledku zmeškania dvojmesačnej zákonnej lehoty

na podanie sťažnosti ústavnému súdu nie je sťažovateľovi umožnené uznesenie krajského

súdu akokoľvek napadnúť.

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pre plnení úradných povinností.

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné

posudzovať spoločne.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( a listiny), ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako

aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa má súdne

rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne, súd predloží

rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po

jeho vydaní.

Podľa § 199 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon

neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona

doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje

v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Podľa § 198 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v písomnom vyhotovení

uznesenia vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal,

označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, odôvodnenie,

poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Podľa § 2 ods. 7 písm. a) spravovacieho poriadku sa

a) prvopisom rozumie prvý výtlačok písomnosti súdu vyhotovený požitím

výpočtovej techniky zviazaný v súdnom spise,

b) rovnopisom rozumejú ďalšie výtlačky písomnosti súdu uvedenej v písmene a)...

Zo sťažnosti, z jej príloh, predloženého súdneho spisu krajského súdu, vyjadrenia

krajského súdu k sťažnosti, ako aj zo spisu ústavného súdu sp. zn.

vyplynulo, že dotknuté uznesenie krajského súdu bolo vyhotovené 16. septembra 2014 bez

odôvodnenia a odoslané na zverejnenie v Obchodnom vestníku. V zmysle § 199 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo uvedené rozhodnutie zverejnené v Obchodnom

vestníku 22. septembra 2014, a týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Následne krajský

súd 24. októbra 2014 vyhotovil svoje rozhodnutie s odôvodnením a v ten istý deň ho

expedoval súdu prvého stupňa. Z vyjadrenia krajského súdu vyplýva, že predmetné

uznesenie bolo vyhotovené v skrátenej verzii (bez odôvodnenia) len pre účely zverejnenia

v Obchodnom vestníku, čo nemožno podľa jeho názoru považovať za porušenie práv

sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Vo vzťahu k jedinej námietke sťažovateľa, že procesný postup krajského súdu pri

duplicitnom vyhotovovaní jeho rozhodnutia v rámci reštrukturalizačného konania (jedného

bez odôvodnenia a jedného s odôvodnením) je v rozpore so zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii, ústavný súd konštatuje, že v tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom

sťažovateľa, že zverejňovanie uznesenia v Obchodnom vestníku v zmysle § 199 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii neznamená, že v čase jeho doručovania Obchodnému

vestníku nemusí také uznesenie obsahovať všetky obligatórne zo zákona vyplývajúce

náležitosti, medzi ktoré nesporne patrí jeho odôvodnenie. Dodatočné vyhotovenie

rozhodnutia s odôvodnením až po nadobudnutí jeho právoplatnosti podľa názoru ústavného

súdu odporuje základnej podmienke legitimity každého rozhodnutia všeobecného súdu,

ktorou je nepochybne existujúce, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, ktoré musí byť

jeho súčasťou už v momente jeho vyhotovenia.

Ústavný súd pri preskúmavaní postupu krajského súdu v danej veci však musel

prihliadnuť na skutočnosť, že uznesenie krajského súdu, ktoré bolo sťažovateľom namietané

v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. a ktoré bolo spôsobilé

zasiahnuť do ním označených práv v požadovanej intenzite, už bolo preskúmané z hľadiska

dodržania princípov ústavnosti, pričom ústavný súd konštatoval, že krajský súd

v relevantnej časti svoje uznesenie odôvodnil jasne, zrozumiteľne a vysporiadal sa

so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú. Ústavná ochrana označeným právam sťažovateľa v súvislosti

s uznesením krajského súdu tak bola poskytnutá už v predchádzajúcom konaní vedenom

ústavným súdom. Len v hypotetickej rovine zostáva otázka, že sťažovateľ by v prípade

oboznámenia sa s odôvodnením uznesenia krajského súdu pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu uviedol vo svojom návrhu také relevantné skutočnosti, ktoré by

v konečnom dôsledku viedli v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie a k vysloveniu porušenia jeho práv.

Pokiaľ sťažovateľ namietal, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu jeho

práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ústavný súd poznamenáva,

že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa čl. 13 vzťahuje iba na prípady,

v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou

porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu,

rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, ods. 52). V okolnostiach danej veci ústavný súd

konštatuje, že k porušeniu tohto práva sťažovateľa nedošlo, keďže krajský súd zaujal

stanovisko k podnetu sťažovateľa (doručenému 15. júla 2014) v odôvodnení svojho

rozhodnutia jasne a postačujúco, a tiež ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa

preskúmal uvedené rozhodnutie krajského súdu meritórne v predchádzajúcom konaní.

V popísaných okolnostiach tak ústavný súd uzatvára, že pochybenie, ktorého sa

krajský súd dopustil pri vyhotovovaní uznesenia, nedosahuje intenzitu, ktorá by po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie mohla viesť k záveru o ústavnej relevancii identifikovanej vady,

a tým aj k záveru o porušení sťažovateľom označených práv postupom krajského súdu,

a preto rozhodol podľa tak, že sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015