Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 594/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši

Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky

a advokátky JUDr. Kataríny Almášiovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 3 a a 2 príkazom Krajskej

prokuratúry v Nitre č. k. z 11. februára 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o.,

Niťová 3, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Kataríny

Almášiovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3

a a 2 (ďalej len „“) príkazom Krajskej

prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“)

. k. z 11. februára 2015 (ďalej len „napadnutý príkaz“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„V trestnej veci za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. c), ods. 4 písm. a) s poukazom na ust. a iné, vedenej na

Krajskom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície v Nitre pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR

2014, z Krajskej prokuratúry v Nitre, dňa 11. 2. 2015 pod

č. Kv 45/2014/4400 40, prikázal , notárovi Notárskeho úradu

so sídlom v , vydanie počítačových údajov

zo všetkých počítačových zariadení, USB kľúčov, pevných diskov a iných počítačových

zariadení slúžiacich na uchovanie a prenos počítačových údajov, nachádzajúcich sa

na Notárskom úrade v , na ulici a v priestoroch

k nemu patriacich podľa LV č. , súpisné č. , na parcele č. , v byte č. ,

na prízemí vo vchode č. , na účely trestného konania, nakoľko považoval tieto počítačové

údaje za nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie.

Z počítačových údajov považovala prokuratúra za potrebné zistiť, či sa na týchto

nosičoch nachádzajú stopy, informácie, súbory, programy, dokumenty, ktoré môžu slúžiť

na objasnenie predmetnej trestnej veci a usvedčenie páchateľov trestného činu vedeného

pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014.

Prokurátor svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že doposiaľ vykonaným vyšetrovaním,

ako aj operatívno pátracou činnosťou príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry,

národnej protizločineckej jednotky expozitúra Bratislava, bolo zistené, že

, ako notár so sídlom , vypracoval rôzne listiny

(notárske zápisnice, overenie listín, zmluvy a pod.) pre organizovanú skupinu, v ktorej

vystupujú podozrivé osoby, a to , , ,

, a , pričom tieto osoby v presne nezistenú dobu,

najmenej od roku 2011 sa mali dopúšťať trestnej činnosti tým spôsobom, že podvodným

konaním hlavne v Nových Zámkoch a okolí pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti.

Jedná sa predovšetkým o poškodené osoby ľahko ovplyvniteľné, či naivné z dôvodu

vysokého veku, ochorenia (fyzického alebo psychického), ďalej zložitej životnej situácie

2

alebo závislosti. Členovia tejto organizovanej skupiny majú presne rozdelené úlohy

a vopred premyslenou a koordinovanou podrobnou činnosťou postupne poškodené osoby

ovplyvnia a zmanipulujú vo svoj prospech tak, aby buď získali ich nehnuteľnosť, alebo mali

neoprávnený zisk z jej predaja. Týmto konaním si členovia organizovanej skupiny takto

zabezpečujú neoprávnený prospech. Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že určitá

časť podozrivých notárskych zmlúv bola vyhotovená práve na notárskom úrade

.

Dôvodom vydania počítačových údajov od , notára Notárskeho

úradu je objasnenie skutočností dôležitých pre toto

trestné konanie, nakoľko vzhľadom na doterajšie výsledky vyšetrovania je predpoklad, že

počítačové zariadenia, ktoré majú byť vydané pre účely trestného konania obsahujú stopy,

informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu slúžiť na získanie dôležitých

informácii vedúcich k objasneniu tejto trestnej činnosti ako aj k usvedčeniu páchateľov

trestného činu.“

Podľa názoru sťažovateľa je „Obsah odôvodnenia príkazu prokurátora

č. k. zo dňa 11. 2. 2015... nedostatočne odôvodnený a formálny,

pretože , notárovi Notárskeho úradu vôbec neobjasnil súvislosti

opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu do jeho práva na súkromie, resp.

korešpondencie, keďže aj táto bola predmetom vydania počítačových údajov a samozrejme

aj do práva na súkromie klientov notárskeho úradu a do ich práva na ochranu osobných

údajov. V odôvodnení príkazu totiž absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia notára

s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom vyšetrovania.“.

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti poukazuje jednak na rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. z 3. februára 2011, ako aj (okrem iných) na rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva „týkajúce sa nedovoleného zhromažďovania a úschovy osobných

údajov Leander c. Švédsko z 26. marca 1987, zdôraznilo, že aj uchovávanie údajov

osobného charakteru po ich získaní musí byť odôvodnené nevyhnutnosťou takéhoto

opatrenia. V tejto súvislosti je dôležité, že príkaz prokurátora neobsahoval zákonnú

náležitosť v podobe vymedzenia časového limitu uchovávania počítačových údajov.

Judikatúra ESĽP je v otázke ďalšieho uchovávania získaných údajov osobného charakteru

jednoznačná a pripúšťa ho iba v prípade nevyhnutnosti, aby bola rovnováha medzi

relevantným záujmom štátu a závažnosťou jeho zásahov do práv jednotlivcov na ich

súkromný život zachovaná.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného života podľa SR, príkazom Krajskej

prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400 40 zo dňa 11. 02. 2015, bolo porušené.

2. Základné právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe podľa čl. 19

ods. 3 SR, príkazom Krajskej prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400 40 zo dňa

11. 02. 2015, bolo porušené.

3. Základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo

dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1

a ods. 2 SR, príkazom Krajskej prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400 40 zo dňa

11. 02. 2015, bolo porušené.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur,

ktoré je Krajská prokuratúra Nitra povinná uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške

296,44 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, ústavná sťažnosť á 139,83 €

a režijný paušál 2 x á 8,39 €), na účet Advokátskej kancelárie..., ktoré je Krajská

prokuratúra Nitra povinná uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal krajského prokurátora

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval krajský prokurátor v prípise

č. k. 1/1 Spr 142/15/4400 2 z 11. júna 2015, v ktorom okrem iného uvádza:

4

«Ústavnou sťažnosťou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv notára

Notárskeho úradu so sídlom v v spojitosti

s vydaním príkazu Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. zo dňa 11. 02.

2015, ktorým bolo podľa písmeno e/ prikázané

sťažovateľovi vydanie počítačových údajov zo všetkých počítačových zariadení, ÚSB kľúčov,

pevných diskov a iných počítačových zariadení slúžiacich na uchovanie a prenos

počítačových údajov, nachádzajúcich sa na Notárskom úrade v

a v priestoroch k nemu patriacich, podľa LV č. , súp. č. ,

na parcele č. , v byte č. na prízemí, vo vchode č. , na účely trestného konania.

Z počítačových údajov bolo potrebné zistiť, či sa na týchto nosičoch nachádzajú

stopy informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu slúžiť na objasnenie

predmetnej trestnej veci a usvedčenie páchateľov trestného činu...

K vydaniu vyššie uvedeného príkazu prokurátorom tunajšej krajskej prokuratúry

došlo na základe návrhu vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Odbor

kriminálnej polície Nitra (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa

09. 02. 2015, doručený prokurátorovi dňa 10. 02. 2015.

Uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa 16. 02. 2015

bolo podľa , začaté trestné stíhanie pre zločin

podvodu podľa , , písmeno c/ s poukazom na

ustanovenie písmeno i/ a súčasne podľa

vznesené obvinenie a to: ..., ...,

..., ..., ...,

...

Uznesením tunajšej krajskej prokuratúry sp. zn. zo dňa

27. 02. 2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 30. 04.

2015 boli podľa písmeno c/ sťažnosti obvinených

, , , a ako

nedôvodné zamietnuté.

Trestná činnosť obvinených má spočívať v tom, že najmenej od roku 2011 ako

členovia organizovanej skupiny, podvodným konaním, hlavne v Nových Zámkoch a okolí,

pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti. Ide predovšetkým o poškodené osoby ľahko

ovplyvniteľné z dôvodu buď vysokého veku alebo zdravotného ochorenia, ďalej osoby

v zložitej životnej situácii (vdovy) alebo závislé od alkoholu alebo iných látok. Obvinení

svoju činnosť koordinovali s presne rozdelenými úlohami a to tak, že vyhľadávali osoby

s určitým zdravotným alebo životným hendikepom, tieto presvedčili, aby za podmienok

navrhnutých obvinenými v prípade kúpy nehnuteľnosti alebo založenia nehnuteľnosti

poškodenou osobou v spojitosti so zapožičaním peňažnej hotovosti a následne zabezpečili

prevod nehnuteľností na niektorého z obvinených u notára. Z doposiaľ vykonaného

vyšetrovania tiež vyplýva, že určitá časť sporných notárskych zmlúv bola vyhotovená aj na

notárskom úrade , ako aj na notárskom úrade ...

V prípade sťažovateľa , sudkyňa pre prípravné konanie

Okresného súdu Nitra príkazom pod č. OS NR V 128 1/2015 zo dňa

12. 02. 2015 nariadila vykonanie domovej prehliadky v byte č. vo vchode č. bytového

domu súp. č. , a v priestoroch k nemu

patriacich, ktorého vlastníkmi sú s manželkou

.

V rámci tejto domovej prehliadky na jej začiatku bol

vyšetrovateľom poučený o vydaní príkazu prokurátora podľa § 90 odsek 1 písmeno e/

, na čo súhlasil so stiahnutím počítačových údajov prítomným znalcom

z odboru elektronika , ktorého vyšetrovateľ toho istého dňa, t. j.

16. 02. 2015 pribral do konania podľa za účelom

zaistenia digitálnych stôp z počítačových zariadení. Podľa zápisnice o vykonaní domovej

prehliadky bol jej výkon robený tak, aby sa čo najmenej bránilo výkonu notárskej

kancelárie, nakoľko manželka sťažovateľa informovala, že v ten istý deň

majú naplánované notárske úkony, ktoré z ich strany nebolo možné odvolať. Následne

uvedený znalec so súhlasom v čase od 08.25 hod. vykonal sťahovanie

počítačových údajov z jeho osobného počítača, ako aj ďalších siedmich počítačov HP

a jedného USB kľúča.

Okrem viacerých notárskych spisov viažucich sa na poškodených, vydal

pri tejto domovej prehliadke aj jeden pevný disk vzhľadom k tomu, že stiahnutie

6

údajov z tohto disku by trvalo dlhšiu dobu, pričom sťažovateľ sa vyjadril, že tento disk

nepotrebuje k výkonu notára.

V závere domovej prehliadky a jeho manželka

vyhlásili do zápisnice, že vydali všetky písomnosti, ktoré mali nejaký súvis

s dôvodom výkonu tejto domovej prehliadky, ako to bolo uvedené aj v príkaze sudcu

pre prípravné konanie...»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a 3 a a 2 napadnutým príkazom krajskej prokuratúry.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných

písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo

iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

8

Pri predbežnom prerokovaní pristúpil ústavný súd k preskúmaniu sťažnostnej

argumentácie sťažovateľa, ktorá je vo svojej podstate založená na tvrdeniach, že:

napadnutý príkaz krajskej prokuratúry „neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe

vymedzenia časového limitu uchovávania počítačových údajov“ (ďalej len „prvá

námietka“),

napadnutý príkaz je nepreskúmateľný, pretože „absentuje akákoľvek špecifikácia

spojenia notára s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom

vyšetrovania“, a tiež nie je odôvodnený v súvislosti s „vydaním údajov ostatných klientov

notárskeho úradu... ktoré sú predmetom povinnosti notára dodržiavať mlčanlivosť v zmysle

ustanovenia § u 39 Notárskeho poriadku“ (ďalej len „druhá námietka“).

II.1 K prvej námietke sťažovateľa

Podľa ak je na objasnenie skutočností závažných

pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe

alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

Podľa v príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo

písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas

môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový

príkaz.

Podľa ak uchovávanie počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu

a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz

na zrušenie uchovávania týchto údajov.

Podľa príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe,

v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi

takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené

v príkaze.

Podľa osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa

nachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie

týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal

príkaz podľa odseku 1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.

Zo sťažnosti, z jej príloh i z písomného vyjadrenia krajského prokurátora k sťažnosti

vyplýva, že napadnutým príkazom krajská prokuratúra prikázala sťažovateľovi vydať

počítačové údaje na účely trestného konania podľa ,

pričom povinnosť ustanoviť čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, sa podľa

viaže len na príkaz vydaný podľa a

(príkaz, aby sa údaje uchovali a udržiavali v celistvosti, príkaz, aby znemožnili prístup

k takým údajom). Z citovaných zákonných ustanovení teda nevyplýva povinnosť krajskej

prokuratúry časovo vymedziť trvanie uchovávania počítačových údajov.

Rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. z 3. februára 2011, na ktoré

poukazuje sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti, bolo vydané v čase pred účinnosťou

z 13. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, teda pred 31. augustom 2011, keď znel:

10

„V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie

údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné

uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.“

Keďže z platnej a účinnej právnej úpravy nevyplýva povinnosť ustanoviť čas

uchovávania údajov v prípade príkazu vydaného podľa § 90 ods. 1 písm. e) Trestného

poriadku, ústavný súd považuje prvú námietku sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú

a napadnutý príkaz krajskej prokuratúry za vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami

.

II.2 K druhej námietke sťažovateľa

V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, teda že napadnutý príkaz je

nepreskúmateľný, pretože „absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia notára

s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom vyšetrovania“, a tiež nie je

odôvodnený v súvislosti s „vydaním údajov ostatných klientov notárskeho úradu... ktoré sú

predmetom povinnosti notára dodržiavať mlčanlivosť v zmysle ustanovenia § u 39

Notárskeho poriadku“, ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého

príkazu:

«V trestnej veci ešte dňa 25. 09. 2013 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície,

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky podľa § 199 odsek 1 Trestného

poriadku začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2

uznesením pod sp. zn. ORP 729/OEK NZ 2013, ďalej dňa 27. 12. 2013

vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221

odsek 1, odsek 4 písmeno a/ uznesením sp. zn. ORP 390/OEK TO 2013,

dňa 30. 01. 2014 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221

odsek 1, odsek 3 písmeno a/ uznesením sp. zn. 77/4 VYS NR 2014 a dňa

23. 05. 2014 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného

zboru Nitra začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2

sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014.

Uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru Nitra sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa 23. 05. 2014 boli podľa

(per analogiam) s poukazom na Trestného

poriadku vyššie uvedené trestné veci spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vykonávať vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného

zboru Nitra pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014.

Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Odboru

kriminálnej polície v Nitre (ďalej len „vyšetrovateľ“) zo dňa 31. 10. 2014 pod ČVS: KRP

21/2 VYS NR 2014 bolo podľa , začaté trestné

stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3

písmeno c/, odsek 4 písmeno a/ s poukazom na ustanovenie

písmeno i/ na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1 6 citovaného

uznesenia.

Ďalším uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa

15. 12. 2014 bolo podľa , začaté trestné stíhanie

za zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/

s poukazom na písmeno b/ a

písmeno f/ spáchaný spolupáchateľstvom podľa .

Ďalším uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa

21. 01. 2015 boli podľa (per analogiam) s poukazom

na spojené na spoločné konanie trestné veci vedené

na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky

pod sp. zn. ORP 238/OEK NZ 2013 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2

spáchaný spolupáchateľstvom podľa a pod sp. zn.

ORP 168/VYS TO 2014 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/

, ktoré bude vyšetrovateľ ďalej vykonávať v spoločnom konaní pod sp. zn.

KRP 21/2 VYS NR 2014.

12

Dňa 10. 02. 2015 vyšetrovateľ podal na tunajšiu krajskú prokuratúru návrh

na vydanie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov v prípravnom konaní.»

Vo vzťahu k osobe sťažovateľa je napadnutý príkaz odôvodnený takto:

„Doposiaľ vykonaným vyšetrovaním, ako aj operatívno pátracou činnosťou

príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky

expozitúra Bratislava, Prezídia Policajného zboru bolo zistené, že ...

vypracoval rôzne listiny (notárske zápisnice, overenie listín, zmluvy a pod.) pre

organizovanú skupinu, v ktorej vystupujú podozrivé osoby, a to , ,

, , a , pričom tieto osoby v

presne nezistenú dobu, najmenej od roku 2011 sa mali dopúšťať trestnej činnosti tým

spôsobom, že podvodným konaním hlavne v Nových Zámkoch a okolí pripravili rôzne osoby

o ich nehnuteľnosti. Jedná sa predovšetkým o poškodené osoby ľahko ovplyvniteľné, či

naivné z dôvodu vysokého veku, ochorenia (fyzického alebo psychického), ďalej zložitej

životnej situácie alebo závislosti. Členovia tejto organizovanej skupiny majú presne

rozdelené úlohy a vopred premyslenou a koordinovanou podrobnou činnosťou postupne

poškodené osoby (v súčasnosti je ich minimálne 14) ovplyvnia a zmanipulujú vo svoj

prospech tak, aby buď získali ich nehnuteľnosť, alebo mali neoprávnený zisk s jej predaja.

Týmto konaním si členovia organizovanej skupiny takto zabezpečujú neoprávnený

prospech. Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že určitá časť podozrivých

notárskych zmlúv bola vyhotovená práve na notárskom úrade .

Dôvodom vydania počítačových údajov od ... je objasnenie

skutočností dôležitých pre toto trestné konanie, nakoľko vzhľadom na doterajšie výsledky

vyšetrovania je predpoklad, že počítačové zariadenia, ktoré majú vydané pre účely

trestného konania obsahujú stopy, informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu

slúžiť na získanie dôležitých informácií vedúcich k objasneniu tejto trestnej činnosti ako aj

k usvedčeniu páchateľov trestného činu.

Na základe tohto príkazu podľa ,

... počítačové údaje, ktoré má uložené v počítačovom systéme (zariadení) je povinný

v spojitosti s vykonávaným vyšetrovaním v tejto trestnej veci, vydať pre účely tohto

trestného konania, priamo vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry, národnej

protizločineckej jednotky, Prezídia Policajného zboru, ihneď po doručení a prevzatí tohto

príkazu.“

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v počítačovom vybavení sa nachádzali údaje

o klientoch notárskeho úradu, vo vzťahu ku ktorým je povinný zachovávať mlčanlivosť

[podľa o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj

o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov], upriamuje ústavný súd pozornosť

na znenie § 39 ods. 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého povinnosť zachovávať

mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo

prekaziť spáchanie trestného činu. Podľa príslušných ustanovení (

a § 341) je povinnosť oznámiť/prekaziť trestný čin uložená okrem iných prípadov

aj v prípade zločinu, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou

hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Trestné konanie, v ktorom bol príkaz

prokurátora vydaný, sa týka, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, (okrem iných) aj „obzvlášť

závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/, odsek 4 písmeno a/

...“, teda ide o výnimku z povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

Inštitút uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutý v už citovanom § 90

právnu úpravu týkajúcu sa prípadov súvisiacich s povinnosťou

mlčanlivosti vôbec neobsahuje. V prípade skopírovania údajov uložených na pamäťovom

médiu užívanom sťažovateľom v rámci jeho profesnej činnosti všeobecne považovanej

za súčasť súkromného života ide nepochybne o zásah do súkromnej sféry jednotlivca,

čo opodstatňuje právo sťažovateľa na preskúmanie dôvodnosti a zákonnosti zásahu,

o to viac, že voči príkazu nemohol podľa uplatniť žiadny opravný

prostriedok. Vo vzťahu k sťažovateľovi totiž neprichádzala do úvahy ochrana trestným

súdom, pretože nebol stranou v trestnom konaní (obdobne ). Právna úprava

( ) vyžaduje, aby bol príkaz odôvodnený aj skutkovými

okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu podľa si

14

vyžaduje relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie,

akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah

do súkromia. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti by bol

napadnutý príkaz nepreskúmateľný, a teda aj svojvoľný.

Ústavný súd preto podrobne preskúmal napadnutý príkaz krajskej prokuratúry i jeho

odôvodnenie (už už citované) a na tomto základe dospel k záveru, že je primerane

odôvodnený, pretože sťažovateľovi dostatočne a zrozumiteľne objasnil súvislosti

opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý príkaz

prokurátora bol legálny a ústavne konformný, pretože spĺňal podmienky vyplývajúce

z príslušných ustanovení , a preto považuje aj druhú námietku

sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22

ods. 1 a 2 ústavný súd považuje za potrebné navyše poukázať aj na svoju doterajšiu

judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že orgán verejnej moci konajúci vo veci podľa príslušných

procesných predpisov (napr. podľa , ,

Správneho poriadku) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj sťažovateľom označené základné práva

podľa , ak toto porušenie nevyplýva z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne

porušil ústavnoprocesné princípy, resp. práva vyplývajúce z až , resp.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prípadnom porušení

označených základných práv podľa by bolo teda možné uvažovať predovšetkým

vtedy, ak by zo strany príslušného orgánu verejnej moci primárne došlo k porušeniu

niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až

, resp. v spojení s ich porušením (m. m. napr. alebo

).

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým príkazom

krajskej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho z označených a

garantovaných práv sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015

16