Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 594/2015
PDF · 489.65 KB
No categories available
II. ÚS 594/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši
Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky
a advokátky JUDr. Kataríny Almášiovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky príkazom Krajskej
prokuratúry v Nitre č. k. Kv 45/2014/4400 40 z 11. februára 2015, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o.,
Niťová 3, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Kataríny
Almášiovej, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3
a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) príkazom Krajskej
prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“)
. k. Kv 45/2014/4400 40 z 11. februára 2015 (ďalej len „napadnutý príkaz“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„V trestnej veci za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. c), ods. 4 písm. a) TZ s poukazom na ust. § 138 písm. i) TZ a iné, vedenej na
Krajskom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície v Nitre pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR
2014, z Krajskej prokuratúry v Nitre, dňa 11. 2. 2015 pod
č. Kv 45/2014/4400 40, prikázal , notárovi Notárskeho úradu
so sídlom v , vydanie počítačových údajov
zo všetkých počítačových zariadení, USB kľúčov, pevných diskov a iných počítačových
zariadení slúžiacich na uchovanie a prenos počítačových údajov, nachádzajúcich sa
na Notárskom úrade v , na ulici a v priestoroch
k nemu patriacich podľa LV č. , súpisné č. , na parcele č. , v byte č. ,
na prízemí vo vchode č. , na účely trestného konania, nakoľko považoval tieto počítačové
údaje za nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie.
Z počítačových údajov považovala prokuratúra za potrebné zistiť, či sa na týchto
nosičoch nachádzajú stopy, informácie, súbory, programy, dokumenty, ktoré môžu slúžiť
na objasnenie predmetnej trestnej veci a usvedčenie páchateľov trestného činu vedeného
pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014.
Prokurátor svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že doposiaľ vykonaným vyšetrovaním,
ako aj operatívno pátracou činnosťou príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry,
národnej protizločineckej jednotky expozitúra Bratislava, bolo zistené, že
, ako notár so sídlom , vypracoval rôzne listiny
(notárske zápisnice, overenie listín, zmluvy a pod.) pre organizovanú skupinu, v ktorej
vystupujú podozrivé osoby, a to , , ,
, a , pričom tieto osoby v presne nezistenú dobu,
najmenej od roku 2011 sa mali dopúšťať trestnej činnosti tým spôsobom, že podvodným
konaním hlavne v Nových Zámkoch a okolí pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti.
Jedná sa predovšetkým o poškodené osoby ľahko ovplyvniteľné, či naivné z dôvodu
vysokého veku, ochorenia (fyzického alebo psychického), ďalej zložitej životnej situácie
2
alebo závislosti. Členovia tejto organizovanej skupiny majú presne rozdelené úlohy
a vopred premyslenou a koordinovanou podrobnou činnosťou postupne poškodené osoby
ovplyvnia a zmanipulujú vo svoj prospech tak, aby buď získali ich nehnuteľnosť, alebo mali
neoprávnený zisk z jej predaja. Týmto konaním si členovia organizovanej skupiny takto
zabezpečujú neoprávnený prospech. Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že určitá
časť podozrivých notárskych zmlúv bola vyhotovená práve na notárskom úrade
.
Dôvodom vydania počítačových údajov od , notára Notárskeho
úradu je objasnenie skutočností dôležitých pre toto
trestné konanie, nakoľko vzhľadom na doterajšie výsledky vyšetrovania je predpoklad, že
počítačové zariadenia, ktoré majú byť vydané pre účely trestného konania obsahujú stopy,
informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu slúžiť na získanie dôležitých
informácii vedúcich k objasneniu tejto trestnej činnosti ako aj k usvedčeniu páchateľov
trestného činu.“
Podľa názoru sťažovateľa je „Obsah odôvodnenia príkazu prokurátora
č. k. Kv 45/2014/4400 40 zo dňa 11. 2. 2015... nedostatočne odôvodnený a formálny,
pretože , notárovi Notárskeho úradu vôbec neobjasnil súvislosti
opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu do jeho práva na súkromie, resp.
korešpondencie, keďže aj táto bola predmetom vydania počítačových údajov a samozrejme
aj do práva na súkromie klientov notárskeho úradu a do ich práva na ochranu osobných
údajov. V odôvodnení príkazu totiž absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia notára
s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom vyšetrovania.“.
Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti poukazuje jednak na rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 96/2010 z 3. februára 2011, ako aj (okrem iných) na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva „týkajúce sa nedovoleného zhromažďovania a úschovy osobných
údajov Leander c. Švédsko z 26. marca 1987, zdôraznilo, že aj uchovávanie údajov
osobného charakteru po ich získaní musí byť odôvodnené nevyhnutnosťou takéhoto
opatrenia. V tejto súvislosti je dôležité, že príkaz prokurátora neobsahoval zákonnú
náležitosť v podobe vymedzenia časového limitu uchovávania počítačových údajov.
Judikatúra ESĽP je v otázke ďalšieho uchovávania získaných údajov osobného charakteru
jednoznačná a pripúšťa ho iba v prípade nevyhnutnosti, aby bola rovnováha medzi
relevantným záujmom štátu a závažnosťou jeho zásahov do práv jednotlivcov na ich
súkromný život zachovaná.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného života podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, príkazom Krajskej
prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400 40 zo dňa 11. 02. 2015, bolo porušené.
2. Základné právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe podľa čl. 19
ods. 3 Ústavy SR, príkazom Krajskej prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400 40 zo dňa
11. 02. 2015, bolo porušené.
3. Základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo
dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1
a ods. 2 Ústavy SR, príkazom Krajskej prokuratúry Nitra Kv 45/2014/4400 40 zo dňa
11. 02. 2015, bolo porušené.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, Eur,
ktoré je Krajská prokuratúra Nitra povinná uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
5. Sťažovateľovi sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške
296,44 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, ústavná sťažnosť á 139,83 €
a režijný paušál 2 x á 8,39 €), na účet Advokátskej kancelárie..., ktoré je Krajská
prokuratúra Nitra povinná uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal krajského prokurátora
o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval krajský prokurátor v prípise
č. k. 1/1 Spr 142/15/4400 2 z 11. júna 2015, v ktorom okrem iného uvádza:
4
«Ústavnou sťažnosťou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv notára
Notárskeho úradu so sídlom v v spojitosti
s vydaním príkazu Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 45/14/4400 40 zo dňa 11. 02.
2015, ktorým bolo podľa § 90 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku prikázané
sťažovateľovi vydanie počítačových údajov zo všetkých počítačových zariadení, ÚSB kľúčov,
pevných diskov a iných počítačových zariadení slúžiacich na uchovanie a prenos
počítačových údajov, nachádzajúcich sa na Notárskom úrade v
a v priestoroch k nemu patriacich, podľa LV č. , súp. č. ,
na parcele č. , v byte č. na prízemí, vo vchode č. , na účely trestného konania.
Z počítačových údajov bolo potrebné zistiť, či sa na týchto nosičoch nachádzajú
stopy informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu slúžiť na objasnenie
predmetnej trestnej veci a usvedčenie páchateľov trestného činu...
K vydaniu vyššie uvedeného príkazu prokurátorom tunajšej krajskej prokuratúry
došlo na základe návrhu vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Odbor
kriminálnej polície Nitra (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa
09. 02. 2015, doručený prokurátorovi dňa 10. 02. 2015.
Uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa 16. 02. 2015
bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno i/ Trestného zákona a súčasne podľa § 206 odsek 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie a to: ..., ...,
..., ..., ...,
...
Uznesením tunajšej krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 45/14/4400 72 zo dňa
27. 02. 2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. Kv 45/14/4400 136 zo dňa 30. 04.
2015 boli podľa §193 odsek 1 písmeno c/Trestného poriadku sťažnosti obvinených
, , , a ako
nedôvodné zamietnuté.
Trestná činnosť obvinených má spočívať v tom, že najmenej od roku 2011 ako
členovia organizovanej skupiny, podvodným konaním, hlavne v Nových Zámkoch a okolí,
pripravili rôzne osoby o ich nehnuteľnosti. Ide predovšetkým o poškodené osoby ľahko
ovplyvniteľné z dôvodu buď vysokého veku alebo zdravotného ochorenia, ďalej osoby
v zložitej životnej situácii (vdovy) alebo závislé od alkoholu alebo iných látok. Obvinení
svoju činnosť koordinovali s presne rozdelenými úlohami a to tak, že vyhľadávali osoby
s určitým zdravotným alebo životným hendikepom, tieto presvedčili, aby za podmienok
navrhnutých obvinenými v prípade kúpy nehnuteľnosti alebo založenia nehnuteľnosti
poškodenou osobou v spojitosti so zapožičaním peňažnej hotovosti a následne zabezpečili
prevod nehnuteľností na niektorého z obvinených u notára. Z doposiaľ vykonaného
vyšetrovania tiež vyplýva, že určitá časť sporných notárskych zmlúv bola vyhotovená aj na
notárskom úrade , ako aj na notárskom úrade ...
V prípade sťažovateľa , sudkyňa pre prípravné konanie
Okresného súdu Nitra príkazom pod č. OS NR V 128 1/2015 4 Tp 362/2015 zo dňa
12. 02. 2015 nariadila vykonanie domovej prehliadky v byte č. vo vchode č. bytového
domu súp. č. , a v priestoroch k nemu
patriacich, ktorého vlastníkmi sú s manželkou
.
V rámci tejto domovej prehliadky na jej začiatku bol
vyšetrovateľom poučený o vydaní príkazu prokurátora podľa § 90 odsek 1 písmeno e/
Trestného poriadku, na čo súhlasil so stiahnutím počítačových údajov prítomným znalcom
z odboru elektronika , ktorého vyšetrovateľ toho istého dňa, t. j.
16. 02. 2015 pribral do konania podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku za účelom
zaistenia digitálnych stôp z počítačových zariadení. Podľa zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky bol jej výkon robený tak, aby sa čo najmenej bránilo výkonu notárskej
kancelárie, nakoľko manželka sťažovateľa informovala, že v ten istý deň
majú naplánované notárske úkony, ktoré z ich strany nebolo možné odvolať. Následne
uvedený znalec so súhlasom v čase od 08.25 hod. vykonal sťahovanie
počítačových údajov z jeho osobného počítača, ako aj ďalších siedmich počítačov HP
a jedného USB kľúča.
Okrem viacerých notárskych spisov viažucich sa na poškodených, vydal
pri tejto domovej prehliadke aj jeden pevný disk vzhľadom k tomu, že stiahnutie
6
údajov z tohto disku by trvalo dlhšiu dobu, pričom sťažovateľ sa vyjadril, že tento disk
nepotrebuje k výkonu notára.
V závere domovej prehliadky a jeho manželka
vyhlásili do zápisnice, že vydali všetky písomnosti, ktoré mali nejaký súvis
s dôvodom výkonu tejto domovej prehliadky, ako to bolo uvedené aj v príkaze sudcu
pre prípravné konanie...»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv
podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy napadnutým príkazom krajskej prokuratúry.
Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných
písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných
písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo
iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje
tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
8
Pri predbežnom prerokovaní pristúpil ústavný súd k preskúmaniu sťažnostnej
argumentácie sťažovateľa, ktorá je vo svojej podstate založená na tvrdeniach, že:
napadnutý príkaz krajskej prokuratúry „neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe
vymedzenia časového limitu uchovávania počítačových údajov“ (ďalej len „prvá
námietka“),
napadnutý príkaz je nepreskúmateľný, pretože „absentuje akákoľvek špecifikácia
spojenia notára s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom
vyšetrovania“, a tiež nie je odôvodnený v súvislosti s „vydaním údajov ostatných klientov
notárskeho úradu... ktoré sú predmetom povinnosti notára dodržiavať mlčanlivosť v zmysle
ustanovenia § u 39 Notárskeho poriadku“ (ďalej len „druhá námietka“).
II.1 K prvej námietke sťažovateľa
Podľa § 90 ods. 1 Trestného poriadku ak je na objasnenie skutočností závažných
pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane
prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže
predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe
alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely trestného konania.
Podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku v príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo
písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas
môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový
príkaz.
Podľa § 90 ods. 3 Trestného poriadku ak uchovávanie počítačových údajov vrátane
prevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz
na zrušenie uchovávania týchto údajov.
Podľa § 90 ods. 4 Trestného poriadku príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe,
v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi
takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené
v príkaze.
Podľa § 90 ods. 5 Trestného poriadku osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa
nachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie
týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal
príkaz podľa odseku 1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.
Zo sťažnosti, z jej príloh i z písomného vyjadrenia krajského prokurátora k sťažnosti
vyplýva, že napadnutým príkazom krajská prokuratúra prikázala sťažovateľovi vydať
počítačové údaje na účely trestného konania podľa § 90 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku,
pričom povinnosť ustanoviť čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, sa podľa
§ 90 ods. 2 Trestného poriadku viaže len na príkaz vydaný podľa § 90 ods. 1 písm. a) a c)
(príkaz, aby sa údaje uchovali a udržiavali v celistvosti, príkaz, aby znemožnili prístup
k takým údajom). Z citovaných zákonných ustanovení teda nevyplýva povinnosť krajskej
prokuratúry časovo vymedziť trvanie uchovávania počítačových údajov.
Rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 96/2010 z 3. februára 2011, na ktoré
poukazuje sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti, bolo vydané v čase pred účinnosťou
zákona č. 262/2011 z 13. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, teda pred 31. augustom 2011, keď § 90 ods. 2 Trestného poriadku znel:
10
„V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie
údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné
uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.“
Keďže z platnej a účinnej právnej úpravy nevyplýva povinnosť ustanoviť čas
uchovávania údajov v prípade príkazu vydaného podľa § 90 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku, ústavný súd považuje prvú námietku sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú
a napadnutý príkaz krajskej prokuratúry za vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami
II.2 K druhej námietke sťažovateľa
V súvislosti s druhou námietkou sťažovateľa, teda že napadnutý príkaz je
nepreskúmateľný, pretože „absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia notára
s podozrivými z trestnej činnosti, ktorá je predmetom vyšetrovania“, a tiež nie je
odôvodnený v súvislosti s „vydaním údajov ostatných klientov notárskeho úradu... ktoré sú
predmetom povinnosti notára dodržiavať mlčanlivosť v zmysle ustanovenia § u 39
Notárskeho poriadku“, ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého
príkazu:
«V trestnej veci ešte dňa 25. 09. 2013 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície,
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky podľa § 199 odsek 1 Trestného
poriadku začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona uznesením pod sp. zn. ORP 729/OEK NZ 2013, ďalej dňa 27. 12. 2013
vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona uznesením sp. zn. ORP 390/OEK TO 2013,
dňa 30. 01. 2014 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Topoľčany začal trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona uznesením sp. zn. 77/4 VYS NR 2014 a dňa
23. 05. 2014 vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Nitra začal trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014.
Uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Nitra sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa 23. 05. 2014 boli podľa
§ 21 odsek 3 Trestného poriadku (per analogiam) s poukazom na § 18 odsek 1 Trestného
poriadku vyššie uvedené trestné veci spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vykonávať vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Nitra pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014.
Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Odboru
kriminálnej polície v Nitre (ďalej len „vyšetrovateľ“) zo dňa 31. 10. 2014 pod ČVS: KRP
21/2 VYS NR 2014 bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné
stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3
písmeno c/, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písmeno i/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1 6 citovaného
uznesenia.
Ďalším uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa
15. 12. 2014 bolo podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie
za zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno f/ Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Ďalším uznesením vyšetrovateľa pod sp. zn. KRP 21/2 VYS NR 2014 zo dňa
21. 01. 2015 boli podľa § 21 odsek 3 Trestného poriadku (per analogiam) s poukazom
na § 18 odsek 1 Trestného poriadku spojené na spoločné konanie trestné veci vedené
na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky
pod sp. zn. ORP 238/OEK NZ 2013 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a pod sp. zn.
ORP 168/VYS TO 2014 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/
Trestného zákona, ktoré bude vyšetrovateľ ďalej vykonávať v spoločnom konaní pod sp. zn.
KRP 21/2 VYS NR 2014.
12
Dňa 10. 02. 2015 vyšetrovateľ podal na tunajšiu krajskú prokuratúru návrh
na vydanie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov v prípravnom konaní.»
Vo vzťahu k osobe sťažovateľa je napadnutý príkaz odôvodnený takto:
„Doposiaľ vykonaným vyšetrovaním, ako aj operatívno pátracou činnosťou
príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky
expozitúra Bratislava, Prezídia Policajného zboru bolo zistené, že ...
vypracoval rôzne listiny (notárske zápisnice, overenie listín, zmluvy a pod.) pre
organizovanú skupinu, v ktorej vystupujú podozrivé osoby, a to , ,
, , a , pričom tieto osoby v
presne nezistenú dobu, najmenej od roku 2011 sa mali dopúšťať trestnej činnosti tým
spôsobom, že podvodným konaním hlavne v Nových Zámkoch a okolí pripravili rôzne osoby
o ich nehnuteľnosti. Jedná sa predovšetkým o poškodené osoby ľahko ovplyvniteľné, či
naivné z dôvodu vysokého veku, ochorenia (fyzického alebo psychického), ďalej zložitej
životnej situácie alebo závislosti. Členovia tejto organizovanej skupiny majú presne
rozdelené úlohy a vopred premyslenou a koordinovanou podrobnou činnosťou postupne
poškodené osoby (v súčasnosti je ich minimálne 14) ovplyvnia a zmanipulujú vo svoj
prospech tak, aby buď získali ich nehnuteľnosť, alebo mali neoprávnený zisk s jej predaja.
Týmto konaním si členovia organizovanej skupiny takto zabezpečujú neoprávnený
prospech. Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že určitá časť podozrivých
notárskych zmlúv bola vyhotovená práve na notárskom úrade .
Dôvodom vydania počítačových údajov od ... je objasnenie
skutočností dôležitých pre toto trestné konanie, nakoľko vzhľadom na doterajšie výsledky
vyšetrovania je predpoklad, že počítačové zariadenia, ktoré majú vydané pre účely
trestného konania obsahujú stopy, informácie, súbory, programy a dokumenty, ktoré môžu
slúžiť na získanie dôležitých informácií vedúcich k objasneniu tejto trestnej činnosti ako aj
k usvedčeniu páchateľov trestného činu.
Na základe tohto príkazu podľa § 90 odsek 5 Trestného poriadku,
... počítačové údaje, ktoré má uložené v počítačovom systéme (zariadení) je povinný
v spojitosti s vykonávaným vyšetrovaním v tejto trestnej veci, vydať pre účely tohto
trestného konania, priamo vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry, národnej
protizločineckej jednotky, Prezídia Policajného zboru, ihneď po doručení a prevzatí tohto
príkazu.“
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v počítačovom vybavení sa nachádzali údaje
o klientoch notárskeho úradu, vo vzťahu ku ktorým je povinný zachovávať mlčanlivosť
[podľa § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 122/2013 Z. z.
o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov], upriamuje ústavný súd pozornosť
na znenie § 39 ods. 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého povinnosť zachovávať
mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, ak ide o zákonom uloženú povinnosť oznámiť alebo
prekaziť spáchanie trestného činu. Podľa príslušných ustanovení Trestného zákona (§ 340
a § 341) je povinnosť oznámiť/prekaziť trestný čin uložená okrem iných prípadov
aj v prípade zločinu, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Trestné konanie, v ktorom bol príkaz
prokurátora vydaný, sa týka, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, (okrem iných) aj „obzvlášť
závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/, odsek 4 písmeno a/
Trestného zákona...“, teda ide o výnimku z povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Inštitút uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutý v už citovanom § 90
Trestného poriadku právnu úpravu týkajúcu sa prípadov súvisiacich s povinnosťou
mlčanlivosti vôbec neobsahuje. V prípade skopírovania údajov uložených na pamäťovom
médiu užívanom sťažovateľom v rámci jeho profesnej činnosti všeobecne považovanej
za súčasť súkromného života ide nepochybne o zásah do súkromnej sféry jednotlivca,
čo opodstatňuje právo sťažovateľa na preskúmanie dôvodnosti a zákonnosti zásahu,
o to viac, že voči príkazu nemohol podľa Trestného poriadku uplatniť žiadny opravný
prostriedok. Vo vzťahu k sťažovateľovi totiž neprichádzala do úvahy ochrana trestným
súdom, pretože nebol stranou v trestnom konaní (obdobne III. ÚS 80/08). Právna úprava
(§ 90 ods. 1 Trestného poriadku) vyžaduje, aby bol príkaz odôvodnený aj skutkovými
okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu podľa § 90 Trestného poriadku si
14
vyžaduje relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie,
akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah
do súkromia. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti by bol
napadnutý príkaz nepreskúmateľný, a teda aj svojvoľný.
Ústavný súd preto podrobne preskúmal napadnutý príkaz krajskej prokuratúry i jeho
odôvodnenie (už už citované) a na tomto základe dospel k záveru, že je primerane
odôvodnený, pretože sťažovateľovi dostatočne a zrozumiteľne objasnil súvislosti
opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý príkaz
prokurátora bol legálny a ústavne konformný, pretože spĺňal podmienky vyplývajúce
z príslušných ustanovení Trestného poriadku, a preto považuje aj druhú námietku
sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú.
V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22
ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd považuje za potrebné navyše poukázať aj na svoju doterajšiu
judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že orgán verejnej moci konajúci vo veci podľa príslušných
procesných predpisov (napr. podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku,
Správneho poriadku) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv
a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj sťažovateľom označené základné práva
podľa ústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne
porušil ústavnoprocesné princípy, resp. práva vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prípadnom porušení
označených základných práv podľa ústavy by bolo teda možné uvažovať predovšetkým
vtedy, ak by zo strany príslušného orgánu verejnej moci primárne došlo k porušeniu
niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až
čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (m. m. napr. II. ÚS 78/05 alebo
Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým príkazom
krajskej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho z označených a ústavou
garantovaných práv sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľa nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2015
16