Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 628/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , ,

a , , zastúpených Advokátskou kanceláriou

, v mene ktorej koná advokát ,

, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2015

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť

, , ,

a , (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) „postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom

Krajského súdu v Bratislave“ bez uvedenia ich spisovej značky v petite sťažnosti.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. poslednýkrát rozhodol rozsudkom

z 20. februára 2013. Sťažovatelia proti uvedenému rozsudku podali odvolanie, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

rozsudkom zo 17. júna 2014.

Ďalej z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Sťažovatelia následne podali v uvedenej veci dovolanie zo dňa 11.IX.2014, čo bolo

dôvodom pre odmietnutie už podanej ústavnej sťažnosti (Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2014 sp. zn. ). Dovolacie konanie bolo

však zastavené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.IV.2015 sp. zn.

na základe späťvzatia dovolania zo dňa 13.IV.2015 zo strany sťažovateľov.

Dôvody späťvzatia sú uvedené v priloženom späťvzatí. Zastavením dovolacieho konania

odpadla prekážka, ktorá mala za následok odmietnutie pôvodnej ústavnej sťažnosti

doručenej Ústavnému súdu. Slovenskej republiky dňa 08.X.2014.

Zastavenie dovolacieho konanie je novou skutočnosťou umožňujúcou preskúmanie

a rozhodovanie o tejto ústavnej sťažnosti.“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov: ,

, , , ,

, , ,

, na súdnu ochranu v zmysle SR, bolo postupom Okresného

súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.

2. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. a rozhodnutie

Krajského súdu sp. zn. ruší a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľom: , ,

, , ,

, ,

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000, Eur (slovom:

dvadsaťpäťtisíc eur), ktoré sú im Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave

povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony v zmysle § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vrátane DPH) sťažovateľom

v sume 355,73 Eur na účet advokátskej kancelárie

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia

základného práva podľa postupom okresného súdu a postupom

krajského súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom tvrdili, že zastavením dovolacieho

konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod

sp. zn. , ku ktorému došlo uznesením z 29. apríla 2015, odpadla prekážka

súbežnosti konaní, ktorá mala za následok odmietnutie ich pôvodnej sťažnosti ústavným

súdom v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia k sťažnosti pripojili listinu označenú ako späťvzatie dovolania z 13. júna

2015 (ďalej len „späťvzatie dovolania“), na základe ktorého najvyšší súd uznesením z 29.

apríla 2015 zastavil dovolacie konanie vedené pod sp. zn. . Z obsahu

uvedenej listiny ústavný súd zistil, že sťažovatelia podané dovolanie, aj keď sú presvedčení

o jeho prípustnosti, vzali späť z dôvodu, že nepociťujú dôveru v nestrannosť a objektívnosť

rozhodovania senátu najvyššieho súdu, ktorý mal o predmetnom dovolaní rozhodnúť.

Ďalším dôvodom späťvzatia dovolania sťažovateľmi bola nečinnosť najvyššieho súdu v

trvaní siedmich mesiacov.

Sťažovatelia v späťvzatí dovolania uviedli: „A hoci navrhovatelia majú za to

a vo svojom dovolaní podrobne zdôvodnili ich názor, že v danom prípade existuje viacero

závažných dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania v zmysle príslušných ustanovení

( aj ods. 2 ), skutočnosť, že pri prideľovaní tejto veci sudcom

prvostupňovných a senátom odvolacích a dovolacích súdov počas 15 rokov trvania konania

bolo podľa presvedčenia navrhovateľov opakovane hrubo porušené o.i. aj ich ústavné právo

na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. l SR). Navrhovatelia aj preto nepociťujú dôveru

v nestrannosť a objektívnosť rozhodovania senátu NS SR, ktorému je vec aktuálne pridelená

a ktorý, podľa ich názoru, už raz v tejto veci nerešpektoval ich ústavné právo na spravodlivý

súdny proces bez prieťahov ale najmä nerešpektoval ani predchádzajúce rozhodnutie iného

senátu NS SR vydané v tejto istej veci (rozhodnutie zo dňa 27.VII.2004).

Ďalším dôvodom je objektívna skutočnosť, že od podania dovolania uplynulo už

7 mesiacov a ďalšie nekonanie NS SR sprevádzané pasivitou na strane navrhovateľov by

malo za následok absolútny procesný zánik možnosti využitia iných opravných prostriedkov,

ktoré, z hľadiska ich charakteru aj podstaty, umožňujú aj priame (nepodmienené)

preskúmanie a následnú nápravu hrubých vecných vád (vecnej nezákonnosti) napadnutého

rozhodnutia vyplývajúcej z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, a to bez toho, aby

súčasne alebo pred týmto preskúmaním bolo nutné zisťovať a konštatovať iné procesné

dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo vady konania, ktorý vydaniu tohto

rozhodnutia predchádzal. Naopak, z ustanovení a nadväzne rozhodovacej praxe NS SR

je zrejmé, že navrhovatelia sa nemôžu dožadovať ani záväzných garancií skorého

rozhodnutia o veci (resp. rozhodnutia v určitej primeranej lehote).“

Sťažovatelia v podanej sťažnosti namietajú postup krajského súdu, ktorým im bola

odňatá možnosť konať pred súdom a konanie je tak podľa ich názoru zaťažené vadou podľa

ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovatelia

mali možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresného súdu v spojení s postupom

krajského súdu na najvyššom súde v rámci dovolacieho konania so zreteľom na dovolací

dôvod podľa ustanovenia .

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľom na ochranu ich základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že

sťažovatelia nie sú oprávnení vyberať si orgán verejnej moci, ktorý im má poskytnúť ochranu

tvrdeného porušenia ich základného práva. Ústavnou i zákonnou povinnosťou sťažovateľov

bolo vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany ich tvrdeného porušenia základného práva,

tak ako im to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sťažovatelia

nepociťovali dôveru v nestrannosť a objektívnosť najvyššieho súdu, a ani uplynutie doby

siedmich mesiacov od podania dovolania nezakladá právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľmi uplatnených námietkach porušenia označeného článku

postupom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovatelia zobrali späť podané

dovolanie napriek tomu, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti so súbežne prebiehajúcim dovolacím konaním v súlade so svojou konštantnou

judikatúrou uviedol: „Ústavný súd zaujal preto názor (podobne napr. ), že

v prípade podania dovolania a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48).“

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že

sťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov (napr. ,

).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd túto sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Ústavný súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že sťažnosť mohla byť

odmietnutá aj pre oneskorenosť.

Keďže sťažovatelia vzali dovolanie späť, na základe čoho najvyšší súd zastavil

konanie 29. apríla 2015, lehotu na podanie ústavnému súdu potom treba počítať

od rozhodnutia krajského súdu zo 17. júna 2014. Ak sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému

súdu 1. júna 2015, ide zrejme o oneskorene podanú sťažnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľov v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2015