Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 630/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Čelkovou, Advokátska

kancelária, Štefánikova 22, Humenné, vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. zo 14. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2015

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 14. apríla 2015 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«V trestnej veci sťažovateľky... Okresný súd Svidník vydal na pojednávaní dňa

15.01.2015 rozsudok sp. zn.:2T/129/2014 138, ktorým uznal sťažovateľku vinnou z prečinu

Podvodu podľa , ktorý mala spáchať tak, ako je uvedené

v obžalobe a za to, jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov...

O odvolaní odsúdenej rozhodoval Krajský súd v Prešove..., ktorý na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 14.04.2015 rozhodol tak, že podľa

odvolanie odsúdenej... zamietol.

Na pojednávaní konajúcom sa dňa 15.01.2015, na ktorom Okresný súd Svidník

rozhodol o vine a uložení trestu sťažovateľky..., predseda senátu poučil sťažovateľku o jej

právach a povinnostiach, na základe ktorého táto mala vyhlásiť, že poučeniu porozumela

a taktiež to, že je vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Taktiež jej boli položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného

poriadku, na ktoré sťažovateľka odpovedala „áno“ vo všetkých bodoch. Aj na základe

týchto vyhlásení súd rozhodol a vyhlásil rozsudok o vine a uložení trestu. Rovnako

na uvedenom pojednávaní sa mala sťažovateľka vzdať práva na podanie odvolania, po tom,

čo ju súd o tejto možnosti mal poučiť. Napriek tomu sťažovateľka zahlásila v zákonnej lehote

odvolanie a následne po doručení rozsudku odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu

odôvodnila...

Sťažovateľka má objektívne zdravotné problémy, ktoré sa týkajú postupnej straty

sluchu, ktorými trpela aj v čase pojednávania... Jej zdravotné problémy sú tak vážne, že je

strata sluchu sťažovateľky podľa vyjadrení jej ošetrujúceho lekára (príloha k sťažnosti)

vpravo 68,9 % a vľavo 70,7 %, celková strata sluchu sťažovateľky je tak 69,125 %...

Sťažovateľka postupne stráca sluch, s čím táto nie je stotožnená a to je dôvodom,

prečo sudcu o svojom zdravotnom stave neinformovala. Avšak aj mne ako obhajcovi túto

skutočnosť uviedla až na základe výslovnej otázky, keď bola dotazovaná na jej sluch

vzhľadom na reakcie pri porade v advokátskej kancelárii.

Sťažovateľka na pojednávaní dňa 15.01.2015, na ktorom Okresný súd Svidník

rozhodol o vine a treste sťažovateľky, nepočula jasne a zreteľne vyjadrenia sudcu ani

prokurátora, a teda sa nemohla ani vyjadriť k obsahu tvrdení na pojednávaní, ani sa

nejakým spôsobom obhajovať.

Práve z dôvodu straty sluchu si sťažovateľka v danej veci zvolila za obhajcu

, ktorý jej však tesne pred pojednávaním dňa 13.01.2015 vypovedal

plnú moc, ktorá bola súdu doručená dňa 14.01.2015. Sťažovateľka sa tak na pojednávaní

musela zastupovať sama, keďže pre nedostatok času si nestihla zvoliť iného obhajcu. A tak

nielen že sa sťažovateľka nemohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, keďže

nerozumela vyjadreniam a otázkam sudcu Okresného súdu Svidník, ale boli porušené aj jej

práva na spravodlivé súdne konania a právo na obhajobu.»

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky právo na obhajobu podľa a

a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom vyplývajúce z

Slovenskej republiky Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 14.04.2015 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.. zo 14.04.2015

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 €.

4. priznáva nárok na náhradu trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , IV.

ÚS 136/08, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zistil, že krajský súd

odvolanie sťažovateľky zamietol podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako

odvolanie podané osobou, ktorá sa ho výslovne vzdala. Krajský súd pri rozhodovaní

o odvolaní sťažovateľky vychádzal z toho, že po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení

o opravnom prostriedku sa sťažovateľka priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní

vyjadrila, že sa vzdáva práva podať odvolanie a súčasne nesúhlasí, aby osoby uvedené

v ustanovení podali v jej prospech odvolanie.

Krajský súd sa v uznesení vysporiadal aj s dôvodmi podania odvolania sťažovateľky

takto: „Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaná

v tejto trestnej veci bola vypočúvaná v štádiu prípravného konania, ako aj

následne na hlavnom pojednávaní. Obžalovaná ani pri jednom z týchto

výsluchov nepoukazovala na svoj hendikep, že nepočuje. Komunikovala s vyšetrovateľom

v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a ani orgán činný v trestnom konaní,

ani sudca nebadal na obžalovanej to, že by nepočula. Túto skutočnosť si všimla iba

obhajkyňa obžalovanej pri porade.

V neposlednom rade krajský súd zdôrazňuje, že súčasťou predloženého spisu je aj

spis Okresného súdu Poprad sp. zn. , kde taktiež obžalovaná bola vypočúvaná

v štádiu prípravného konania a obžalovaná ani pri tomto svojom výsluchu neuvádzala, že

by nerozumela položeným otázkam, resp. že by nepočula pri tomto výsluchu.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná má 8 záznamov v registri trestov.

...

Krajský súd sa zaoberal argumentáciou, ktorú predniesla obhajkyňa obžalovanej

v rámci podaného odvolania spočívajúcou v tom, že malo dôjsť k porušeniu práva

na obhajobu, keďže obžalovaná má byť handicapovaná, sluchovo postihnutá a nerozumela

otázkam položeným na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd takéto skutočnosti nezistil. Je potrebné skonštatovať, že obžalovaná nie

je po prvýkrát trestne stíhaná. Do rozporu so zákonom sa dostáva opakovane, ani v jednom

z posledných trestných konaní neargumentovala tým, že nepočuje, resp. nerozumie

položeným otázkam. Podľa názoru krajského súdu takúto skutočnosť, že obžalovaná

nepočuje, by sudca a prokurátor na hlavnom pojednávaní postrehli, no v zápisnici

o hlavnom pojednávaní sa nenachádza ani zmienka o takejto skutočnosti. Tu je potrebné

zdôrazniť, že ani samotná obžalovaná o tomto hendikepe nikoho neinformovala a túto

argumentáciu začala používať až po tom, čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody.

... Dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s .

Po vyhlásení rozsudku poučil obžalovanú o práve podať odvolanie a tá

po tomto poučení sa vyjadrila, že vzdáva sa práva podať odvolanie a nesúhlasí, aby

niektorá z osôb na to oprávnených podala v jej prospech odvolanie. Na základe týchto

skutočností krajský súd dospel k záveru, že odvolanie podala osoba, ktorá sa ho výslovne

vzdala.“

V nadväznosti na citované ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského

súdu, nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle,

a preto sa úvahy krajského súdu z pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne

neodôvodnené. Sťažovateľka v sťažnosti neuviedla takú argumentáciu vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať pochybnosť

o neudržateľnosti napadnutého uznesenia z ústavného hľadiska.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods.

2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2015