Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 658/2015
PDF · 562.09 KB
No categories available
II. ÚS 658/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, , , a ,
, právne zastúpených advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou,
Advokátska kancelária, Lachova 32, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 19 C 142/2000, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Co 97/2003, 3 Co 23/2009 a 3 Co 302/2011, ako aj postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 277/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára
2015 doručená sťažnosť , a
(ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 142/2000, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 97/2003, 3 Co 23/2009 a 3 Co 302/2011,
ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 277/2012.
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle ust. § 49 a nasl. zák.
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov navrhovatelia v 1. 3. rade (ďalej navrhovatelia) zastúpení
právnou zástupkyňou podávajú túto ústavnú sťažnosť:
ktorá sa týka konania v právnej veci navrhovateľov: 1. (...),
2. (...), 3. (...), 4. (...), 5.
(...) proti odporcom: 1. (...), správca konkurznej podstaty
ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o.(...), 2. TANAX, a.s., Partizánska 73 (od 8.1.2013 aktuálne
TANAX, a.s. v konkurze), 957 11 Bánovce nad Bebravou(...), vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod č. k. 19C 142/2000 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 2Co/97/2003, 3Co 233/2009,
3Co/302/2011 a konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č. k.
(...) Sťažnosť smeruje proti Slovenskej republike, zastúpenej Okresným súdom
Bratislava I(...), Krajským súdom v Bratislave(...) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
2
Navrhovatelia tvrdia, že došlo k porušeniu ich práva:
garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý
právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez
zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako právo na spravodlivé súdne konanie, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote.
Navrhovatelia sa domáhajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ich sťažnosti
vyhovel a rozhodol o tom, že v ich prípade došlo k porušenia práva:
garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý
právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez
zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako právo na spravodlivé súdne konanie, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote,
a preto sa navrhovatelia podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde domáhajú spravodlivého finančného zadosťučinenia ako náhrady
nemajetkovej ujmy v sume po 30 000 € na ťarchu Okresného súdu Bratislava I, Krajského
súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR. Dôvodom požadovanej satisfakcie je
predovšetkým dĺžka konania (14 rokov), počas ktorej u navrhovateľov pretrvával stav
právnej neistoty, s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti prípadu, majúce dopad do
ich osobnej a majetkovej sféry.
Navrhovatelia preto navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal
uznesením ich sťažnosť na konanie, a aby nálezom rozhodol takto:
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. 19C 142/2000 porušil právo
, , , na prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 2Co/97/2003, 3Co 233/2009,
a 3Co/302/2011 porušil právo , ,
, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. 5Cdo 277/2012 porušil
právo , , , na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd
v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd
v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd
v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Navrhovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 436,27 €
(za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia + sťažnosť 419,49 € + režijný
paušál 16,78 €), ktoré sú Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd
Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne
advokátky JUDr. Libuše Dočkalovej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu(...)
Odôvodnenie sťažnosti:
4
Za účelom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany navrhovatelia v 1. 3.
rade realizovali svoje právo zaručené ústavou prostredníctvom konania na súde, ktoré
smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty. Očakávanie, že sa ich záležitosť bude riešiť
bez zbytočných prieťahov, sa nenaplnilo, pretože od podania žaloby do právoplatného
skončenia konania uplynula doba 14 rokov, ktorá je z hľadiska skutkových a právnych
okolností neprimeraná!
Dve určovacie žaloby, ktoré smerovali v rade proti všetkým subjektom, ktoré
v časovom slede nadobudli vlastnícke právo k tým istým nehnuteľnostiam, podali
navrhovatelia v 1. 3. rade ako nájomcovia bytov v bytovom dome na ul. č. 14
v Bratislave spolu s ďalšími dvomi účastníkmi na Okresný súd Bratislava I dňa 14.9.2000.
Prvým návrhom zo dňa 14.9.2000, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. 19C/142/2000, sa
navrhovatelia v 1. 5. rade , , ,
a domáhali určenia, že :
Kúpna zmluva uzavretá dňa 12.3.1997 medzi spoločnosťou ŽELSTAV A Z, spol.
s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpená správcom konkurznej podstaty
a spoločnosťou ARAD, a.s., Martinčekova 17, Bratislava, ktorej predmetom je
prevod nehnuteľnosti bytového domu nachádzajúceho sa na ul. č. 14 v Bratislave,
2
zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m, zastavaná plocha, parc.
22
č. 172/2 o výmere 14 m, zastavaná plocha a parc. č. 172/3 o výmere 253 m, v k. ú.
, je neplatná.
Druhým návrhom zo dňa 14.9.2000, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. 21C/141/2000,
sa navrhovatelia v 1. 5. rade , , ,
a domáhali určenia, že :
1. Kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou ARAD, a.s. Martinčekova č. 17,
Bratislava(...) a s manž. , bytom
, ktorá nadobudla účinnosť dňa 18.6.1998 a ktorej predmetom bol prevod 1/3
vého podielu k nehnuteľnosti bytového domu nachádzajúceho sa na ul. č. 14
2
v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m, zastavaná plocha,
22
parc. č. 172/2 o výmere 14 m, zastavaná plocha, parc. č. 172/3 o výmere 253 m, zastavaná
plocha, k. ú. , je neplatná.
2. Kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou TATRA SIPOX, a.s. Partizánska 73,
Bánovce nad Bebravou(...) a spoločnosťou COLDEN REAL SLOVAKIA, a.s. Červeňova 28,
Bratislava(...), ktorá nadobudla účinnosť dňa 9.8.2000, ktorej predmetom bol prevod 2/3
vého podielu k nehnuteľnosti bytového domu nachádzajúcom sa na ul. č. 14
2
v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m, zastavaná plocha,
22
parc. č. 172/2 o výmere 14 m, zastavaná plocha, parc. č. 172/3 o výmere 253 m, zastavaná
plocha, k. ú. , je neplatná.
Vo veci vedenej pod č. k. 21C/141/2000 bolo konanie Uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 30.1.2004 prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej pod č. k.
Vo veci vedenej pod č. k. 19C/142/2000 Okresný súd Bratislava I rozhodol
Rozsudkom spis, zn. 19C 142/00 96 zo dňa 5.12.2002 tak, že návrh sa zamieta.
Krajský súd v Bratislave Rozsudkom spis. zn. 2Co 97/03 131 zo dňa 25.2.2004
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa (19C 142/00 96 zo dňa 5.1 2.2002) sa
potvrdzuje.
Na podnet navrhovateľov 1. 3. rade podal generálny prokurátor na Najvyšší súd
Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie zo dňa 1.3.2005 proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 5. decembra 2002 č. k. 19C 142/00 96 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 25. februára 2004 č. k. 2Co 97/03 131 s tým, že navrhuje napadnuté rozsudky
zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bol
nimi porušený zákon. Poukázal na to, že súdy sa neriadili ustanoveniami právnych
predpisov, a to konkrétne ust. § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení do 31.5.1998, ust. § 27 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní (v znení do 31. januára 1998), § 2 OSP, § 80 písm. c) OSP, § 159
ods. 2 OSP, § 167 ods. 2 OSP, § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do 29. júla 1997),
§ 39 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru okresný aj krajský súd pochybili v tom, ako
vyhodnotili naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
a nestotožnil sa s ich závermi, že navrhované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by na
postavení navrhovateľov nič nezmenilo. Výslovne uviedol, že k porušeniu zákona došlo tým,
6
že kúpna zmluva bola uzatvorená bez súhlasu súdu a za podmienok stanovených, čo sú
zákonné podmienky uvedené v § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Z. z.
Na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Najvyšší súd SR
preskúmal oba napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Rozsudkom spis. zn. 4M Cdo 4/2008 zo dňa
28.2.2007, zrušil obidva rozsudky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11.9.2002
č. k. 19C 142/00 96 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.2.2004 sp. zn. 2Co/97/03
a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Poukázal na chybu v označení
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, ktorú si osvojil okresný súd, krajský súd aj
generálny prokurátor s tým, že správny dátum vyhlásenia rozsudku je 11.9.2002 a nie
5.12.2002. V odôvodnení konštatoval viaceré nedostatky týkajúce sa konania. Okrem iného
aj, že prvostupňový súd nevyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatku žaloby, teda na
zosúladenie jej petitu s obsahom a toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd, ďalej na
nejednoznačné označenie odporcu v 1. rade.
V odôvodnení Rozsudku NS SR spis. zn. 4M Cdo 4/2005 zo dňa 28.2.2007 dovolací
súd zaujal stanovisko k opodstatnenosti dovolania ohľadom naliehavého právneho záujmu
žalobcov na určení vlastníckeho práva ŽELSTAVU a platnosti kúpnej zmluvy z 12.3.1997,
ktorá má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k požadovanému určeniu. Výslovne uvádza,
že: „Aj podľa názoru dovolacieho súdu naliehavý právny záujem žalobcov na určení
vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti ŽELSTAV k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy z 12.3.1997 je daný a vyplýva z existencie ich
nájomného vzťahu k bytom v bytovom dome, pokiaľ tento vzťah trvá, a z podmienok, ktoré
boli určené pre predaj bytových domov patriacich do podstaty ŽELSTAVU ako úpadcu
uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.1.1998 č. k. 38 K 111/95 1804.“ Dovolací súd
sa taktiež stotožnil aj s názorom generálneho prokurátora o neplatnosti kúpnej zmluvy
z 12.3.1997 pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne s ust. § 27 ods. 2 veta prvá zák.
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase jej uzavretia.
Po zrušení napadnutých rozsudkov sa vec vrátila na Okresný súd Bratislava I,
a vtedy navrhovatelia v 1. 3. rade podaním zo dňa 17.10.2008 doplnili svoj návrh
o ďalších účastníkov na strane odporcu. Okresný súd Bratislava I Uznesením spis. zn.
19C/142/2000 222 zo dňa 1 1.12.2008 rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania na strane
odporcu pristúpili ďalší účastníci: GOLDEN REAL SLOVAKIA, a.s. Červeňova 28,
Bratislava(...) a a , obaja bytom
. Krajský súd v Bratislave Uznesením spis. zn. 3Co 233/09 239 zo dňa
15.10.2009 v tejto časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. To znamená, že okruh účastníkov
zostal nezmenený a nedošlo ani ku spojeniu vecí. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil
s odôvodnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 19C/142/2000 222 zo dňa
11.12.2008. V tomto rozhodnutí však Okresný súd Bratislava I, berúc do úvahy nadväzujúce
konanie vedené pod spis. zn. 21C 141/2000, nepovažoval za opodstatnené pripúšťať do
konania vstup ďalších účastníkov na strane odporcu, pretože by išlo o ďalšie predlžovanie
konania za stavu, keď navrhovatelia majú záujem na čo najskoršom vyriešení ich bytovej
otázky odpredajom bytov spornej nehnuteľnosti.
Po vrátení veci na Okresný súd Bratislava I navrhovatelia v 1. 3. rade na základe
Uznesenia spis. zn. 19C 142/2000 169 zo dňa 9.4.2008, ktorým Okresný súd Bratislava I
uložil navrhovateľom, aby nesprávne podanie zo dňa 14.9.2000 opravili v lehote 10 dní
podľa záverov dovolacieho súdu č. k. 4M Cdo 4/2005 zo dňa 28.2.2007, podaním zo dňa
7.5.2008 doplnili svoj návrh v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Na základe
vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci Rozsudkom spis. zn.
19C 142/2000 308 zo dňa 15.12.2010. S poukazom na rozsudok dovolacieho súdu dospel
k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.3.1997 je neplatná pre jej rozpor so zákonom, a to
konkrétne s ust. § 27 ods. 2 veta prvá zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
platnom v čase jej uzavretia, čo má za následok, že vlastníkom predmetných nehnuteľností
je ich pôvodný vlastník ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, 814 19 Bratislava(...),
a návrhu navrhovateľov v 1. 3. rade ohľadom určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na k. ú. vyhovel.
Proti tomuto rozsudku, ktorý bol právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade doručený
dňa 17.1.2011, podal odporca v 2. rade odvolanie zo dňa 1.2.2011.
Rozsudkom spis. zn. 3Co/302/201 1 386, 1011899515. zo dňa 8.3.2012, Krajský súd
v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. (...), 2.
(...), 3. (...), zast. JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, AK
8
Lachova 32, Bratislava, proti odporcom: 1. , správca konkurznej
podstaty ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava so sídlom Záhradnícka 41,
Bratislava, 2. TANAX, a.s. Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, zast. JUDr. Dušan
Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu
v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 19C/142/2000 308 zo dňa
13.12.2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti mení tak, že
žaloba sa zamieta a navrhovateľov zaviazal na náhradu trov konania. Nielenže vyšlo
najavo, že vec bola pridelená do nepríslušného senátu 3Co, ale tento senát neskoro
reagoval na toto zistenie. Námietku ohľadom nesprávneho zápisu predmetnej veci do
oddelenia 3Co vzniesol až po štyroch mesiacoch od jej nápadu dňa 21.7.2011 a následne
vec prejednal a rozhodol. Nedodržanie lehoty (20 dní) na reklamáciu nesprávneho zápisu
konštatovala predsedníčka krajského súdu vo svojej odpovedi zo dňa 24.11.2011
adresovanej predsedníčke senátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom spis. zn. 5Cdo 277/2012 zo dňa
24.1 1.2014, doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 27.11.2014, na dovolanie
navrhovateľov v 1. 3. rade (zo dňa 7.6.2012) rozhodol tak, že dovolanie sa zamieta,
odporcovi 1. sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva a navrhovatelia v 1. 3. rade
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2. náhradu trov dovolacieho konania
v sume 78,44 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Repáka, advokáta so sídlom
v Bratislave, Krížna 47, do 3 dní. Rozsudok bol právnej zástupkyni navrhovateľov v 1. 3.
rade doručený dňa 9.12.2014.
Pri začatí súdneho konania pred štrnástimi rokmi navrhovatelia v 1. 3. rade boli
v podstate ešte v produktívnom veku (64 r, 55 r, 59 r) a ich naliehavý právny záujem na
riešení bytovej situácie bol daný. Od roku 1987 sú riadnymi užívateľmi bytov
nachádzajúcich sa v bytovom dome na ul. č. 14 v Bratislave, ktorý postavilo na
svoje náklady Železničné staviteľstvo Bratislava, š.p. pre svojich zamestnancov, na čom boli
dokonca pracovne, a teda i osobne zainteresovaní. O kúpu svojich bytov prejavili záujem
hneď po privatizácii štátneho podniku v januári 1992, avšak obchodná spoločnosť
ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., ako jeho právny nástupca, na ich žiadosti nereagovala. Ani po
vyhlásení konkurzu na ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpeného
správcom konkurznej podstaty , im nebolo umožnené si byty,
v ktorých bývajú, odkúpiť do osobného vlastníctva na rozdiel od všetkých ostatných
bývalých zamestnancov štátneho podniku, ktorí si odkúpili byty v bytových domoch na ul.
, a v Bratislave.
Bolo preukázané, že správca konkurznej podstaty sa neriadil vydanými uzneseniami
Krajského súdu v Bratislave, nakoľko celý bytový dom na ul. č. 14 v Bratislave,
ktorý je v kúpnej zmluve označený ako stavba bytový dom, predal kúpnou zmluvou zo dňa
12.3.1997 obchodnej spoločnosti ARAD a.s., Martinčekova 17, Bratislava(...) Následne
ARAD, a.s uzavrela dňa 9.3.1998 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
a na kupujúceho a previedla 1/3 predmetnej
nehnuteľnosti. ARAD, a.s. už v súčasnosti neexistuje. Uznesením valného zhromaždenia dňa
7.10.1999 došlo k jeho zlúčeniu so spoločnosťou TATRA SIPOX a.s., Partizánska 73,
Bánovce nad Bebravou(...), ktorá v súčasnosti podniká pod obchodným názvom TANAX,
a.s., Partizánska 73, 957 11 Bánovce nad Bebravou(...) a od 8.1.2013 je v konkurze.
Navrhovatelia v 1. 3. rade od začiatku konania preukazovali naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech ŽELSTAV, A Z, spol.
s r.o., na tom základe, že bez tohto určenia nebudú môcť nikdy získať svoje byty do
osobného vlastníctva za rovnakých podmienok ako ostatní nájomcovia bytov v rámci
konkurzu.
Neskôr, v závislosti na stanovisku generálneho prokurátora SR a rozhodnutia NS SR
rástla nádej navrhovateľov na spravodlivé usporiadanie bytových pomerov. V súčasnosti sú
všetci traja starobnými dôchodcami (78 r, 69 r, 73 r), ktorí sú zlomení, sklamaní
a nešťastní, pretože na rozdiel od 90 % slovenskej populácie stále bývajú len v prenajatom
byte, odkúpiť byt do osobného vlastníctva im nebolo umožnené a ich postavenie je
v súčasnosti veľmi neisté. Naviac sa táto situácia negatívne podpísala aj na ich zdravotnom
stave, všetci traja trpia viacerými závažnými ochoreniami, ktoré si u niektorých vynútili
dočasnú hospitalizáciu v nemocnici. Počas dlhotrvajúceho súdneho konania boli
permanentne vystavení stresu, keďže museli čeliť aj tlaku spoluvlastníkov bytového domu,
ktorí ich chceli z bytov vysťahovať. Títo im dali výpoveď z nájmu bytu už v júli 2004, v ktorej
ich upozorňovali, že ak po uplynutí výpovednej lehoty neodovzdajú byt a naďalej v ňom
10
budú bývať, spoluvlastníci bytového domu budú nútení brániť svoje záujmy všetkými
dostupnými právnymi prostriedkami, čo môže v konečnom dôsledku viesť až k ich
vysťahovaniu a uloženiu ich vecí do úradnej úschovy, a to všetko výlučne na ich náklady.
Po tom, čo navrhovatelia podali na súd žalobu o neplatnosť výpovede, spoluvlastníci
bytového domu svoje výpovede stiahli v roku 2006, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu.
Navrhovateľ v 1. rade však dostal opakovanú výpoveď z nájmu bytu v decembri 2009
z dôvodu, že ako nájomca zvlášť hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájomného
vzťahu. Vo veci nebolo rozhodnuté, konanie je prerušené.
Navrhovatelia majú za to, že dĺžka celého súdneho konania je neúmerná
požiadavkám kladeným na spravodlivé súdne konanie, čo má za následok dlhodobé
pretrvávanie stavu právnej neistoty. Tri odvolacie konania na krajskom súde trvali asi tri
roky, a na najvyššom súde prvé dovolacie konanie trvalo asi dva roky a druhé vyše dva
a pol roka. Je nesporné, že významnú úlohu pri posudzovaní dĺžky konania zohráva v tomto
smere aj otázka právneho posúdenia uplatneného nároku. Keby všeobecné súdy hneď na
začiatku zdieľali ten istý právny názor, ktorý neskôr vyslovil najvyšší súd v prvom
dovolacom konaní, a ktorým sú všetky ostatné súdy viazané, a Okresný súd Bratislava I by
spojil dve konania do jedného tak, ako navrhovatelia navrhovali, určite by celé súdne
konanie netrvalo takto neprimerane dlho a navrhovatelia v 1. 3. rade by neboli vystavení
tlaku aktuálne zapísaných spoluvlastníkov bytového domu. Navrhovatelia v 1. 3. rade
počas celej dĺžky súdneho konania dennodenne prežívali právnu a sociálnu neistotu
ohľadom výsledku súdneho konania avšak s nádejou na zlepšenie súčasnej situácie. Dva
a pol roka s napätím sledovali konanie na najvyššom súde a očakávali zmenu k lepšiemu, čo
sa nestalo, a tento fakt má nepriaznivý dopad do ich sociálnej a materiálnej sféry v jeseni
života. Požadované finančné zadosť učinenie je preto z hľadiska skutkových a právnych
okolností len symbolickou cenou za neprimeranú dĺžku súdneho konania, na vedenie
ktorého vynaložili maximálne úsilie(...)»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 142/2000, postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Co 97/2003, 3 Co 23/2009 a 3 Co 302/2011, ako aj postupom
najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 277/2012.
12
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo samotného podania sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konania boli na okresnom
súde, krajskom súde, ale aj na najvyššom súde právoplatne skončené 9. decembra 2014.
Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním zo 4.
februára 2015, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súdoch, ktoré
sťažovatelia označili za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred
ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo
vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci
domáhali ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených konaniach pred
okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom namietané porušenie práv už
netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, bolo potrebné ich ústavnú sťažnosť
odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015
14