Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 658/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , , a ,

, právne zastúpených advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou,

Advokátska kancelária, Lachova 32, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

, a , ako aj postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2015 doručená sťažnosť , a

(ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , a ,

ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«Podľa a v zmysle ust. a nasl. zák.

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov navrhovatelia v 1. 3. rade (ďalej navrhovatelia) zastúpení

právnou zástupkyňou podávajú túto ústavnú sťažnosť:

ktorá sa týka konania v právnej veci navrhovateľov: 1. (...),

2. (...), 3. (...), 4. (...), 5.

(...) proti odporcom: 1. (...), správca konkurznej podstaty

ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o.(...), 2. TANAX, a.s., Partizánska 73 (od 8.1.2013 aktuálne

TANAX, a.s. v konkurze), 957 11 Bánovce nad Bebravou(...), vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod č. k. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konania

vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. , ,

a konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č. k.

.

(...) Sťažnosť smeruje proti Slovenskej republike, zastúpenej Okresným súdom

Bratislava I(...), Krajským súdom v Bratislave(...) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

2

Navrhovatelia tvrdia, že došlo k porušeniu ich práva:

garantovaného v , podľa ktorého má každý

právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez

zbytočných prieťahov

garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ako právo na spravodlivé súdne konanie, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote.

Navrhovatelia sa domáhajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ich sťažnosti

vyhovel a rozhodol o tom, že v ich prípade došlo k porušenia práva:

garantovaného v , podľa ktorého má každý

právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná bez

zbytočných prieťahov

garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ako právo na spravodlivé súdne konanie, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote,

a preto sa navrhovatelia podľa SR a podľa zákona

o ústavnom súde domáhajú spravodlivého finančného zadosťučinenia ako náhrady

nemajetkovej ujmy v sume po 30 000 € na ťarchu Okresného súdu Bratislava I, Krajského

súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR. Dôvodom požadovanej satisfakcie je

predovšetkým dĺžka konania (14 rokov), počas ktorej u navrhovateľov pretrvával stav

právnej neistoty, s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti prípadu, majúce dopad do

ich osobnej a majetkovej sféry.

Navrhovatelia preto navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal

uznesením ich sťažnosť na konanie, a aby nálezom rozhodol takto:

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. porušil právo

, , , na prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov zaručené v , v

Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. , ,

a porušil právo , ,

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky, v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. porušil

právo , , , na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v , v

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd

v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd

v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 € (slovom tridsaťtisíc euro), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I, Krajský súd

v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Navrhovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 436,27 €

(za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia + sťažnosť 419,49 € + režijný

paušál 16,78 €), ktoré sú Okresný súd Bratislava I, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne

advokátky JUDr. Libuše Dočkalovej do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu(...)

Odôvodnenie sťažnosti:

4

Za účelom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany navrhovatelia v 1. 3.

rade realizovali svoje právo zaručené prostredníctvom konania na súde, ktoré

smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty. Očakávanie, že sa ich záležitosť bude riešiť

bez zbytočných prieťahov, sa nenaplnilo, pretože od podania žaloby do právoplatného

skončenia konania uplynula doba 14 rokov, ktorá je z hľadiska skutkových a právnych

okolností neprimeraná!

Dve určovacie žaloby, ktoré smerovali v rade proti všetkým subjektom, ktoré

v časovom slede nadobudli vlastnícke právo k tým istým nehnuteľnostiam, podali

navrhovatelia v 1. 3. rade ako nájomcovia bytov v bytovom dome na ul. č. 14

v Bratislave spolu s ďalšími dvomi účastníkmi na Okresný súd Bratislava I dňa 14.9.2000.

Prvým návrhom zo dňa 14.9.2000, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. , sa

navrhovatelia v 1. 5. rade , , ,

a domáhali určenia, že :

Kúpna zmluva uzavretá dňa 12.3.1997 medzi spoločnosťou ŽELSTAV A Z, spol.

s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpená správcom konkurznej podstaty

a spoločnosťou ARAD, a.s., Martinčekova 17, Bratislava, ktorej predmetom je

prevod nehnuteľnosti bytového domu nachádzajúceho sa na ul. č. 14 v Bratislave,

2

zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m, zastavaná plocha, parc.

22

č. 172/2 o výmere 14 m, zastavaná plocha a parc. č. 172/3 o výmere 253 m, v k. ú.

, je neplatná.

Druhým návrhom zo dňa 14.9.2000, ktorý bol zaevidovaný pod č. k. ,

sa navrhovatelia v 1. 5. rade , , ,

a domáhali určenia, že :

1. Kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou ARAD, a.s. Martinčekova č. 17,

Bratislava(...) a s manž. , bytom

, ktorá nadobudla účinnosť dňa 18.6.1998 a ktorej predmetom bol prevod 1/3

vého podielu k nehnuteľnosti bytového domu nachádzajúceho sa na ul. č. 14

2

v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m, zastavaná plocha,

22

parc. č. 172/2 o výmere 14 m, zastavaná plocha, parc. č. 172/3 o výmere 253 m, zastavaná

plocha, k. ú. , je neplatná.

2. Kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou TATRA SIPOX, a.s. Partizánska 73,

Bánovce nad Bebravou(...) a spoločnosťou COLDEN REAL SLOVAKIA, a.s. Červeňova 28,

Bratislava(...), ktorá nadobudla účinnosť dňa 9.8.2000, ktorej predmetom bol prevod 2/3

vého podielu k nehnuteľnosti bytového domu nachádzajúcom sa na ul. č. 14

2

v Bratislave, zapísanej na ako parc. č. 172/1 o výmere 157 m, zastavaná plocha,

22

parc. č. 172/2 o výmere 14 m, zastavaná plocha, parc. č. 172/3 o výmere 253 m, zastavaná

plocha, k. ú. , je neplatná.

Vo veci vedenej pod č. k. bolo konanie Uznesením Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 30.1.2004 prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej pod č. k.

.

Vo veci vedenej pod č. k. Okresný súd Bratislava I rozhodol

Rozsudkom spis, zn. zo dňa 5.12.2002 tak, že návrh sa zamieta.

Krajský súd v Bratislave Rozsudkom spis. zn. 131 zo dňa 25.2.2004

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ( zo dňa 5.1 2.2002) sa

potvrdzuje.

Na podnet navrhovateľov 1. 3. rade podal generálny prokurátor na Najvyšší súd

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie zo dňa 1.3.2005 proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I z 5. decembra 2002 č. k. 96 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave z 25. februára 2004 č. k. 131 s tým, že navrhuje napadnuté rozsudky

zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bol

nimi porušený zákon. Poukázal na to, že súdy sa neriadili ustanoveniami právnych

predpisov, a to konkrétne ust. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení do 31.5.1998, ust. ,

o konkurze a vyrovnaní (v znení do 31. januára 1998), , ,

ods. 2 , , (v znení do 29. júla 1997),

. Podľa jeho názoru okresný aj krajský súd pochybili v tom, ako

vyhodnotili naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy

a nestotožnil sa s ich závermi, že navrhované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by na

postavení navrhovateľov nič nezmenilo. Výslovne uviedol, že k porušeniu zákona došlo tým,

6

že kúpna zmluva bola uzatvorená bez súhlasu súdu a za podmienok stanovených, čo sú

zákonné podmienky uvedené v

Na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Najvyšší súd SR

preskúmal oba napadnuté rozsudky, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Rozsudkom spis. zn. zo dňa

28.2.2007, zrušil obidva rozsudky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11.9.2002

č. k. a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25.2.2004 sp. zn.

a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Poukázal na chybu v označení

rozsudku Okresného súdu Bratislava I, ktorú si osvojil okresný súd, krajský súd aj

generálny prokurátor s tým, že správny dátum vyhlásenia rozsudku je 11.9.2002 a nie

5.12.2002. V odôvodnení konštatoval viaceré nedostatky týkajúce sa konania. Okrem iného

aj, že prvostupňový súd nevyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatku žaloby, teda na

zosúladenie jej petitu s obsahom a toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd, ďalej na

nejednoznačné označenie odporcu v 1. rade.

V odôvodnení Rozsudku NS SR spis. zn. zo dňa 28.2.2007 dovolací

súd zaujal stanovisko k opodstatnenosti dovolania ohľadom naliehavého právneho záujmu

žalobcov na určení vlastníckeho práva ŽELSTAVU a platnosti kúpnej zmluvy z 12.3.1997,

ktorá má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k požadovanému určeniu. Výslovne uvádza,

že: „Aj podľa názoru dovolacieho súdu naliehavý právny záujem žalobcov na určení

vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti ŽELSTAV k nehnuteľnostiam, ktoré boli

predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy z 12.3.1997 je daný a vyplýva z existencie ich

nájomného vzťahu k bytom v bytovom dome, pokiaľ tento vzťah trvá, a z podmienok, ktoré

boli určené pre predaj bytových domov patriacich do podstaty ŽELSTAVU ako úpadcu

uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.1.1998 č. k. 1804.“ Dovolací súd

sa taktiež stotožnil aj s názorom generálneho prokurátora o neplatnosti kúpnej zmluvy

z 12.3.1997 pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne s ust. § 27 ods. 2 veta prvá zák.

č. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase jej uzavretia.

Po zrušení napadnutých rozsudkov sa vec vrátila na Okresný súd Bratislava I,

a vtedy navrhovatelia v 1. 3. rade podaním zo dňa 17.10.2008 doplnili svoj návrh

o ďalších účastníkov na strane odporcu. Okresný súd Bratislava I Uznesením spis. zn.

zo dňa 1 1.12.2008 rozhodol, že nepripúšťa, aby do konania na strane

odporcu pristúpili ďalší účastníci: GOLDEN REAL SLOVAKIA, a.s. Červeňova 28,

Bratislava(...) a a , obaja bytom

. Krajský súd v Bratislave Uznesením spis. zn. zo dňa

15.10.2009 v tejto časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. To znamená, že okruh účastníkov

zostal nezmenený a nedošlo ani ku spojeniu vecí. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil

s odôvodnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I spis. zn. zo dňa

11.12.2008. V tomto rozhodnutí však Okresný súd Bratislava I, berúc do úvahy nadväzujúce

konanie vedené pod spis. zn. , nepovažoval za opodstatnené pripúšťať do

konania vstup ďalších účastníkov na strane odporcu, pretože by išlo o ďalšie predlžovanie

konania za stavu, keď navrhovatelia majú záujem na čo najskoršom vyriešení ich bytovej

otázky odpredajom bytov spornej nehnuteľnosti.

Po vrátení veci na Okresný súd Bratislava I navrhovatelia v 1. 3. rade na základe

Uznesenia spis. zn. zo dňa 9.4.2008, ktorým Okresný súd Bratislava I

uložil navrhovateľom, aby nesprávne podanie zo dňa 14.9.2000 opravili v lehote 10 dní

podľa záverov dovolacieho súdu č. k. zo dňa 28.2.2007, podaním zo dňa

7.5.2008 doplnili svoj návrh v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Na základe

vykonaného dokazovania Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci Rozsudkom spis. zn.

zo dňa 15.12.2010. S poukazom na rozsudok dovolacieho súdu dospel

k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.3.1997 je neplatná pre jej rozpor so zákonom, a to

konkrétne s ust. veta prvá o konkurze a vyrovnaní v znení

platnom v čase jej uzavretia, čo má za následok, že vlastníkom predmetných nehnuteľností

je ich pôvodný vlastník ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, 814 19 Bratislava(...),

a návrhu navrhovateľov v 1. 3. rade ohľadom určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísaným na k. ú. vyhovel.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade doručený

dňa 17.1.2011, podal odporca v 2. rade odvolanie zo dňa 1.2.2011.

Rozsudkom spis. zn. , 1011899515. zo dňa 8.3.2012, Krajský súd

v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. (...), 2.

(...), 3. (...), zast. JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, AK

8

Lachova 32, Bratislava, proti odporcom: 1. , správca konkurznej

podstaty ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava so sídlom Záhradnícka 41,

Bratislava, 2. TANAX, a.s. Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, zast. JUDr. Dušan

Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu

v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. zo dňa

13.12.2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti mení tak, že

žaloba sa zamieta a navrhovateľov zaviazal na náhradu trov konania. Nielenže vyšlo

najavo, že vec bola pridelená do nepríslušného senátu 3Co, ale tento senát neskoro

reagoval na toto zistenie. Námietku ohľadom nesprávneho zápisu predmetnej veci do

oddelenia 3Co vzniesol až po štyroch mesiacoch od jej nápadu dňa 21.7.2011 a následne

vec prejednal a rozhodol. Nedodržanie lehoty (20 dní) na reklamáciu nesprávneho zápisu

konštatovala predsedníčka krajského súdu vo svojej odpovedi zo dňa 24.11.2011

adresovanej predsedníčke senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudkom spis. zn. zo dňa

24.1 1.2014, doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 27.11.2014, na dovolanie

navrhovateľov v 1. 3. rade (zo dňa 7.6.2012) rozhodol tak, že dovolanie sa zamieta,

odporcovi 1. sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva a navrhovatelia v 1. 3. rade

sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2. náhradu trov dovolacieho konania

v sume 78,44 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Repáka, advokáta so sídlom

v Bratislave, Krížna 47, do 3 dní. Rozsudok bol právnej zástupkyni navrhovateľov v 1. 3.

rade doručený dňa 9.12.2014.

Pri začatí súdneho konania pred štrnástimi rokmi navrhovatelia v 1. 3. rade boli

v podstate ešte v produktívnom veku (64 r, 55 r, 59 r) a ich naliehavý právny záujem na

riešení bytovej situácie bol daný. Od roku 1987 sú riadnymi užívateľmi bytov

nachádzajúcich sa v bytovom dome na ul. č. 14 v Bratislave, ktorý postavilo na

svoje náklady Železničné staviteľstvo Bratislava, š.p. pre svojich zamestnancov, na čom boli

dokonca pracovne, a teda i osobne zainteresovaní. O kúpu svojich bytov prejavili záujem

hneď po privatizácii štátneho podniku v januári 1992, avšak obchodná spoločnosť

ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., ako jeho právny nástupca, na ich žiadosti nereagovala. Ani po

vyhlásení konkurzu na ŽELSTAV, A Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, zastúpeného

správcom konkurznej podstaty , im nebolo umožnené si byty,

v ktorých bývajú, odkúpiť do osobného vlastníctva na rozdiel od všetkých ostatných

bývalých zamestnancov štátneho podniku, ktorí si odkúpili byty v bytových domoch na ul.

, a v Bratislave.

Bolo preukázané, že správca konkurznej podstaty sa neriadil vydanými uzneseniami

Krajského súdu v Bratislave, nakoľko celý bytový dom na ul. č. 14 v Bratislave,

ktorý je v kúpnej zmluve označený ako stavba bytový dom, predal kúpnou zmluvou zo dňa

12.3.1997 obchodnej spoločnosti ARAD a.s., Martinčekova 17, Bratislava(...) Následne

ARAD, a.s uzavrela dňa 9.3.1998 kúpnu zmluvu podľa a nasl.

a na kupujúceho a previedla 1/3 predmetnej

nehnuteľnosti. ARAD, a.s. už v súčasnosti neexistuje. Uznesením valného zhromaždenia dňa

7.10.1999 došlo k jeho zlúčeniu so spoločnosťou TATRA SIPOX a.s., Partizánska 73,

Bánovce nad Bebravou(...), ktorá v súčasnosti podniká pod obchodným názvom TANAX,

a.s., Partizánska 73, 957 11 Bánovce nad Bebravou(...) a od 8.1.2013 je v konkurze.

Navrhovatelia v 1. 3. rade od začiatku konania preukazovali naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech ŽELSTAV, A Z, spol.

s r.o., na tom základe, že bez tohto určenia nebudú môcť nikdy získať svoje byty do

osobného vlastníctva za rovnakých podmienok ako ostatní nájomcovia bytov v rámci

konkurzu.

Neskôr, v závislosti na stanovisku generálneho prokurátora SR a rozhodnutia NS SR

rástla nádej navrhovateľov na spravodlivé usporiadanie bytových pomerov. V súčasnosti sú

všetci traja starobnými dôchodcami (78 r, 69 r, 73 r), ktorí sú zlomení, sklamaní

a nešťastní, pretože na rozdiel od 90 % slovenskej populácie stále bývajú len v prenajatom

byte, odkúpiť byt do osobného vlastníctva im nebolo umožnené a ich postavenie je

v súčasnosti veľmi neisté. Naviac sa táto situácia negatívne podpísala aj na ich zdravotnom

stave, všetci traja trpia viacerými závažnými ochoreniami, ktoré si u niektorých vynútili

dočasnú hospitalizáciu v nemocnici. Počas dlhotrvajúceho súdneho konania boli

permanentne vystavení stresu, keďže museli čeliť aj tlaku spoluvlastníkov bytového domu,

ktorí ich chceli z bytov vysťahovať. Títo im dali výpoveď z nájmu bytu už v júli 2004, v ktorej

ich upozorňovali, že ak po uplynutí výpovednej lehoty neodovzdajú byt a naďalej v ňom

10

budú bývať, spoluvlastníci bytového domu budú nútení brániť svoje záujmy všetkými

dostupnými právnymi prostriedkami, čo môže v konečnom dôsledku viesť až k ich

vysťahovaniu a uloženiu ich vecí do úradnej úschovy, a to všetko výlučne na ich náklady.

Po tom, čo navrhovatelia podali na súd žalobu o neplatnosť výpovede, spoluvlastníci

bytového domu svoje výpovede stiahli v roku 2006, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu.

Navrhovateľ v 1. rade však dostal opakovanú výpoveď z nájmu bytu v decembri 2009

z dôvodu, že ako nájomca zvlášť hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájomného

vzťahu. Vo veci nebolo rozhodnuté, konanie je prerušené.

Navrhovatelia majú za to, že dĺžka celého súdneho konania je neúmerná

požiadavkám kladeným na spravodlivé súdne konanie, čo má za následok dlhodobé

pretrvávanie stavu právnej neistoty. Tri odvolacie konania na krajskom súde trvali asi tri

roky, a na najvyššom súde prvé dovolacie konanie trvalo asi dva roky a druhé vyše dva

a pol roka. Je nesporné, že významnú úlohu pri posudzovaní dĺžky konania zohráva v tomto

smere aj otázka právneho posúdenia uplatneného nároku. Keby všeobecné súdy hneď na

začiatku zdieľali ten istý právny názor, ktorý neskôr vyslovil najvyšší súd v prvom

dovolacom konaní, a ktorým sú všetky ostatné súdy viazané, a Okresný súd Bratislava I by

spojil dve konania do jedného tak, ako navrhovatelia navrhovali, určite by celé súdne

konanie netrvalo takto neprimerane dlho a navrhovatelia v 1. 3. rade by neboli vystavení

tlaku aktuálne zapísaných spoluvlastníkov bytového domu. Navrhovatelia v 1. 3. rade

počas celej dĺžky súdneho konania dennodenne prežívali právnu a sociálnu neistotu

ohľadom výsledku súdneho konania avšak s nádejou na zlepšenie súčasnej situácie. Dva

a pol roka s napätím sledovali konanie na najvyššom súde a očakávali zmenu k lepšiemu, čo

sa nestalo, a tento fakt má nepriaznivý dopad do ich sociálnej a materiálnej sféry v jeseni

života. Požadované finančné zadosť učinenie je preto z hľadiska skutkových a právnych

okolností len symbolickou cenou za neprimeranú dĺžku súdneho konania, na vedenie

ktorého vynaložili maximálne úsilie(...)»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , a , ako aj postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

12

Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo samotného podania sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konania boli na okresnom

súde, krajskom súde, ale aj na najvyššom súde právoplatne skončené 9. decembra 2014.

Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním zo 4.

februára 2015, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súdoch, ktoré

sťažovatelia označili za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo

vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa a listiny,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených konaniach pred

okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom namietané porušenie práv už

netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, bolo potrebné ich ústavnú sťažnosť

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015

14