Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)cec/370172.ea4628.pdf
PDF · 107.44 KB
No categories available
4MCdo/4/2008
Najvyšší súd 4 M Cdo 4/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. M., bývajúceho
v Ž., 2/ Ing. Š. M., bývajúceho v M., proti žalovanej V. C., bývajúcej v Š., zastúpenej
JUDr. J. V., advokátom so sídlom vo V., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej
na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 5 C 435/2000, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 22. marca 2007 sp.zn. 16 Co 69/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 22. marca 2007 sp.zn. 16 Co 69/2007 v spojení s opravným uznesením z 3. októbra 2008
sp.zn. 16 Co 69/2007 vo výrokoch týkajúcich sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu
v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 20. októbra 2006 č.k. 5 C 435/2000-409
žalobu žalobcov zamietol a uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania
v sume 79 838,-- Sk na účet advokáta žalovanej JUDr. J. V. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalovaná mala vo veci plný
úspech. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. jej preto patrí plná náhrada trov proti žalobcom, ktorí
boli v konaní neúspešní. Trovy žalovanej pozostávali z trov právneho zastúpenia,
pričom pri stanovení odmeny právnej služby vychádzal z hodnoty veci v sume 375 000,-- Sk.
Trovy priznal za 8 úkonov právnej pomoci po 8 400,-- Sk, jeden úkon právnej pomoci v sume
4 200,-- Sk, 19 %-tná DPH v sume 7 182,-- Sk a režijný paušál v celkovej sume 1 256,-- Sk.
Tieto trovy považoval súd za trovy potrebné na účelné bránenie práva žalovanej.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. marca 2007 sp.zn. 16 Co 69/2007
na odvolanie žalobcu 1/ a žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
časti vo veci samej potvrdil. V časti trov prvostupňového konania rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy prvostupňového konania
v sume 25 531,-- Sk na účet jej advokáta JUDr. J. V. v lehote troch dní. O trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovanej trovy
odvolacieho konania v sume 9 182,-- Sk na účet jej advokáta JUDr. J. V. v lehote troch dní.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za účelne vynaložené trovy vzniknuté
v prvostupňovom konaní považoval len trovy právneho zastúpenia. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že odmena právneho zastúpenia pri žalobe o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, je v zmysle § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorú bolo potrebné
vo veci tejto žaloby použiť, jedna desatina výpočtového základu za jeden úkon právnej
služby. Odmenu priznal za 3 úkony právnej služby v sume 3 621,-- Sk a 328,-- Sk režijný
paušál. Za základ odmeny právnej služby zo žaloby o určenie, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, vzal zhodne so súdom prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. hodnotu veci, ktorú žalobcovia ustálili sumou 375 000,-- Sk.
Odmenu priznal za dva úkony právnej služby v sume 8 650,-- Sk, jeden úkon v sume
4 325,-- Sk, režijný paušál v celkovej sume 792,-- Sk a DPH 19 % od 1.11.2004 v sume
7 396,-- Sk. Trovy prvostupňového konania tak predstavujú celkove sumu 51 062,-- Sk. Inak
úspešnej žalovanej tieto trovy sčasti (v polovici) nepriznal, keď na strane žalobcov zohľadnil
ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., že ide o spor medzi príbuznými
vzniknutý z rozdelenia nehnuteľnosti vo vojnovom období, ktorý aj pre stratu pozemkovej
knihy v súčasnosti nie je možné jednoznačne usporiadať. Rozhodnutie, ktorým priznal
žalovanej trovy odvolacieho konania odôvodnil obdobne s tým, že pri stanovení výšky
odmeny právnej služby vychádzal z polovice hodnoty veci, keďže predmetom odvolacieho
konania žalobcu 1/ bol len jeho spoluvlastnícky podiel v jednej polovici.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu na podnet žalovanej v časti týkajúcej sa trov
prvostupňového a odvolacieho konania podal včas mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu
v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd vychádzal nesprávne pri
určení výšky trov prvostupňového konania spočívajúcej v odmene právnej služby z § 13
ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. Žalobcovia už v pôvodnom návrhu na začatie konania,
označenom ako návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ustálili hodnotu
nehnuteľností na sumu 375 000,-- Sk. Nebol preto dôvod ani vo veci žaloby o určenie
nehnuteľností do dedičstva odmenu právnej služby stanoviť podľa zákonného ustanovenia,
ktoré upravovalo prípady, keď nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.
Správne mal odvolací súd určiť odmenu podľa hodnoty veci alebo práva (§ 13 ods. 1
vyhlášky č. 163/2002 Z.z.). Odvolací súd pri určovaní trov odvolacieho konania vychádzal
nesprávne z hodnoty spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že odvolanie podal iba žalobca 1/.
Na danú vec zrejme aplikoval ustanovenie § 10 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré sa
však na daný prípad nevzťahovalo, lebo návrh neznel na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ale na určenie podielového spoluvlastníctva. Odvolaciemu súdu ďalej
vytýkal aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. V tejto súvislosti uviedol, že
žalobcovia mali v predmetnej veci dôkaznú povinnosť. Od začiatku si museli byť vedomí
svojej neistej právnej pozície a neistoty požadovaného výsledku v konaní. Žalovaná svojím
správaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Bola len nútená účelne
uplatňovať a brániť svoje právo proti žalobcom. Nebol preto žiaden dôvod na strane žalobcov
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej žalovanej trovy sčasti nemali byť
priznané. Práve naopak, dôvod hodný osobitného zreteľa bol na strane žalovanej ako osoby
ťažko zdravotne postihnutej, žijúcej z minimálnych finančných prostriedkov. Použitie
ustanovenia § 150 O.s.p. v prospech žalobcov bolo preto v danej veci evidentným
a nespravodlivým znevýhodnením žalovanej.
Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora z jeho správnych
dôvodov pripojila.
Žalobca 1/ navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor za splnenia podmienok
požadovaných ustanovením § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je sčasti
dôvodné.
Podľa § 13 ods. 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl. č. 163/2002 Z.z.) vo veciach určenia
platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo
právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec,
právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa
odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.
Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty
od 200 000,-- Sk do 1 000 000,-- Sk suma 6 650,-- Sk plus 1 % zo sumy prevyšujúcej
200 000,-- Sk.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať podľa
odseku 1 z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo
právo oceniteľné peniazmi.
V danom prípade sa žalobcovia pôvodnou žalobou domáhali určenia, že nimi
označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke M. L., zomrelej X. v celosti,
pričom v žalobe vyčíslili hodnotu žalovaných nehnuteľností sumou 375 000,-- Sk. Žalobcovia
sa teda pôvodnou žalobou domáhali určenia, že ich právna predchodkyňa bola ku dňu smrti
vlastníčkou nimi označených nehnuteľností. Išlo teda o vec, či tu vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v čase smrti právnej predchodkyne žalobcov (ne)existovalo, pričom
jej predmet bol nepochybne oceniteľný peniazmi. Dovolací súd sa preto stotožnil s názorom
generálneho prokurátora, že tu nebol dôvod odmenu právnej služby stanoviť podľa zákonného
ustanovenia, ktoré upravovalo prípady, keď nebolo možné hodnotu veci alebo práva
vyjadriť v peniazoch (§ 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.), ako to nesprávne urobil
odvolací súd. Aj vo veci tejto žaloby patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa
odseku 1 z hodnoty tejto veci, resp. práva, čo v danom prípade predstavuje odmenu za jeden
úkon právnej služby v sume 8 400,-- Sk. Ak odvolací súd stanovil základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby v rozsahu jednej desatiny výpočtového základu
v zmysle § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., jeho rozhodnutie v tejto časti je nesprávne.
Dovolací súd sa nestotožnil s názorom generálneho prokurátora, že odvolací súd pri
určovaní trov odvolacieho konania, vzal nesprávne za základ odmeny právnej služby hodnotu
spoluvlastníckeho podielu odvolateľa. V tejto súvislosti treba uviesť, že spoluvlastník môže
uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. To znamená, že sa môže aj
určovacou žalobou domáhať určenia, že mu prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom
podiele. Každý z viacerých žalobcov, ktorí sa domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho
práva k veci v rozsahu určitého spoluvlastníckeho podielu, má v konaní postavenie
samostatného spoločníka. Ak teda podal odvolanie len jeden z viacerých spoluvlastníkov,
domáhajúc sa práva v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, zodpovedá zásadám
rozumného uvažovania, aby odmena právnej služby bola stanovená podľa hodnoty, ktorá je
predmetom veci (odvolania), t.j. podľa hodnoty spoluvlastníckeho podielu a nie podľa
hodnoty celej veci. Odvolací súd preto pri stanovení výšky odmeny právnej služby
v odvolacom konaní, vychádzal správne z polovice hodnoty nehnuteľností, keďže predmetom
odvolacieho konania zostala len žaloba žalobcu 1/ o určenie spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam v jednej polovici jeho spoluvlastníckeho podielu.
Napokon, dovolací súd dáva za pravdu generálnemu prokurátorovi v tom, že odvolací
súd v danej veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p.
Podľa § 150 O.s.p. v znení účinnom do 15.10.2008, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom
jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak
maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej
úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť
zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné
pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného
ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie
každú okolnosť však možno bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. Navyše,
(ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich
hľadísk.
V posudzovanej veci generálny prokurátor správne uviedol, že odvolací súd v rozpore
so zmyslom ustanovenia § 150 O.s.p. považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa
okolnosti, pre ktoré spor vznikol (rozdelenie nehnuteľnosti vo vojnovom období a strata
pozemkovej knihy) a že odvolací súd nesprávne pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia
vôbec neprihliadol na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej.
V posudzovanej veci išlo totiž o sporové konanie, v ktorom žalobcovia mali povinnosť
niesť dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Od začiatku si museli byť vedomí svojej dôkaznej núdze preukázať svoje
tvrdenia a teda neistoty požadovaného výsledku v konaní. Išlo teda o okolnosti, ktoré boli
žalobcom známe, a ktoré boli určujúce z hľadiska možného (ne)úspechu v predmetnom spore.
Bez ďalšieho nezakladajú preto dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania inak úspešnému účastníkovi v spore v zmysle § 150 O.s.p.
Navyše, odvolací súd mal vec v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p. posúdiť aj z ďalších
hľadísk, najmä z hľadiska sociálnej situácie všetkých účastníkov konania, t.j. aj žalovanej. Ak
tak neurobil, treba jeho rozhodnutie v tomto smere považovať za predčasné a teda nesprávne.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že je v prevažnom rozsahu
opodstatnený názor generálneho prokurátora, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu, v spojení s opravným uznesením,
vo výrokoch, ktorými rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, zrušil
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová