Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. M., bývajúceho

v Ž., 2/ Ing. Š. M., bývajúceho v M., proti žalovanej V. C., bývajúcej v Š., zastúpenej

JUDr. J. V., advokátom so sídlom vo V., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 22. marca 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. marca 2007 sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 3. októbra 2008

sp.zn. vo výrokoch týkajúcich sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 20. októbra 2006 č.k. -409

žalobu žalobcov zamietol a uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania

v sume 79 838,-- Sk na účet advokáta žalovanej JUDr. J. V. do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalovaná mala vo veci plný

úspech. V zmysle jej preto patrí plná náhrada trov proti žalobcom, ktorí

boli v konaní neúspešní. Trovy žalovanej pozostávali z trov právneho zastúpenia,

pričom pri stanovení odmeny právnej služby vychádzal z hodnoty veci v sume 375 000,-- Sk.

Trovy priznal za 8 úkonov právnej pomoci po 8 400,-- Sk, jeden úkon právnej pomoci v sume

4 200,-- Sk, 19 %-tná DPH v sume 7 182,-- Sk a režijný paušál v celkovej sume 1 256,-- Sk.

Tieto trovy považoval súd za trovy potrebné na účelné bránenie práva žalovanej.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. marca 2007 sp.zn.

na odvolanie žalobcu 1/ a žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej

časti vo veci samej potvrdil. V časti trov prvostupňového konania rozsudok okresného súdu

zmenil tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy prvostupňového konania

v sume 25 531,-- Sk na účet jej advokáta JUDr. J. V. v lehote troch dní. O trovách

odvolacieho konania rozhodol tak, že uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovanej trovy

odvolacieho konania v sume 9 182,-- Sk na účet jej advokáta JUDr. J. V. v lehote troch dní.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za účelne vynaložené trovy vzniknuté

v prvostupňovom konaní považoval len trovy právneho zastúpenia. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, že odmena právneho zastúpenia pri žalobe o určenie, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva, je v zmysle vyhlášky č. , ktorú bolo potrebné

vo veci tejto žaloby použiť, jedna desatina výpočtového základu za jeden úkon právnej

služby. Odmenu priznal za 3 úkony právnej služby v sume 3 621,-- Sk a 328,-- Sk režijný

paušál. Za základ odmeny právnej služby zo žaloby o určenie, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, vzal zhodne so súdom prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1

vyhlášky č. hodnotu veci, ktorú žalobcovia ustálili sumou 375 000,-- Sk.

Odmenu priznal za dva úkony právnej služby v sume 8 650,-- Sk, jeden úkon v sume

4 325,-- Sk, režijný paušál v celkovej sume 792,-- Sk a DPH 19 % od 1.11.2004 v sume

7 396,-- Sk. Trovy prvostupňového konania tak predstavujú celkove sumu 51 062,-- Sk. Inak

úspešnej žalovanej tieto trovy sčasti (v polovici) nepriznal, keď na strane žalobcov zohľadnil

ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , že ide o spor medzi príbuznými

vzniknutý z rozdelenia nehnuteľnosti vo vojnovom období, ktorý aj pre stratu pozemkovej

knihy v súčasnosti nie je možné jednoznačne usporiadať. Rozhodnutie, ktorým priznal

žalovanej trovy odvolacieho konania odôvodnil obdobne s tým, že pri stanovení výšky

odmeny právnej služby vychádzal z polovice hodnoty veci, keďže predmetom odvolacieho

konania žalobcu 1/ bol len jeho spoluvlastnícky podiel v jednej polovici.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu na podnet žalovanej v časti týkajúcej sa trov

prvostupňového a odvolacieho konania podal včas mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd vychádzal nesprávne pri

určení výšky trov prvostupňového konania spočívajúcej v odmene právnej služby z § 13

ods. 6 vyhlášky č. Žalobcovia už v pôvodnom návrhu na začatie konania,

označenom ako návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ustálili hodnotu

nehnuteľností na sumu 375 000,-- Sk. Nebol preto dôvod ani vo veci žaloby o určenie

nehnuteľností do dedičstva odmenu právnej služby stanoviť podľa zákonného ustanovenia,

ktoré upravovalo prípady, keď nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.

Správne mal odvolací súd určiť odmenu podľa hodnoty veci alebo práva (§ 13 ods. 1

vyhlášky č. ). Odvolací súd pri určovaní trov odvolacieho konania vychádzal

nesprávne z hodnoty spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že odvolanie podal iba žalobca 1/.

Na danú vec zrejme aplikoval ustanovenie vyhlášky č. , ktoré sa

však na daný prípad nevzťahovalo, lebo návrh neznel na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, ale na určenie podielového spoluvlastníctva. Odvolaciemu súdu ďalej

vytýkal aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia V tejto súvislosti uviedol, že

žalobcovia mali v predmetnej veci dôkaznú povinnosť. Od začiatku si museli byť vedomí

svojej neistej právnej pozície a neistoty požadovaného výsledku v konaní. Žalovaná svojím

správaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Bola len nútená účelne

uplatňovať a brániť svoje právo proti žalobcom. Nebol preto žiaden dôvod na strane žalobcov

hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej žalovanej trovy sčasti nemali byť

priznané. Práve naopak, dôvod hodný osobitného zreteľa bol na strane žalovanej ako osoby

ťažko zdravotne postihnutej, žijúcej z minimálnych finančných prostriedkov. Použitie

ustanovenia v prospech žalobcov bolo preto v danej veci evidentným

a nespravodlivým znevýhodnením žalovanej.

Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora z jeho správnych

dôvodov pripojila.

Žalobca 1/ navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor za splnenia podmienok

požadovaných ustanovením , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je sčasti

dôvodné.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl. č. ) vo veciach určenia

platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo

právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec,

právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa

odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.

Podľa vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty

od 200 000,-- Sk do 1 000 000,-- Sk suma 6 650,-- Sk plus 1 % zo sumy prevyšujúcej

200 000,-- Sk.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať podľa

odseku 1 z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo

právo oceniteľné peniazmi.

V danom prípade sa žalobcovia pôvodnou žalobou domáhali určenia, že nimi

označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke M. L., zomrelej X. v celosti,

pričom v žalobe vyčíslili hodnotu žalovaných nehnuteľností sumou 375 000,-- Sk. Žalobcovia

sa teda pôvodnou žalobou domáhali určenia, že ich právna predchodkyňa bola ku dňu smrti

vlastníčkou nimi označených nehnuteľností. Išlo teda o vec, či tu vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam v čase smrti právnej predchodkyne žalobcov (ne)existovalo, pričom

jej predmet bol nepochybne oceniteľný peniazmi. Dovolací súd sa preto stotožnil s názorom

generálneho prokurátora, že tu nebol dôvod odmenu právnej služby stanoviť podľa zákonného

ustanovenia, ktoré upravovalo prípady, keď nebolo možné hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch ( vyhlášky č. ), ako to nesprávne urobil

odvolací súd. Aj vo veci tejto žaloby patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa

odseku 1 z hodnoty tejto veci, resp. práva, čo v danom prípade predstavuje odmenu za jeden

úkon právnej služby v sume 8 400,-- Sk. Ak odvolací súd stanovil základnú sadzbu tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby v rozsahu jednej desatiny výpočtového základu

v zmysle vyhlášky č. , jeho rozhodnutie v tejto časti je nesprávne.

Dovolací súd sa nestotožnil s názorom generálneho prokurátora, že odvolací súd pri

určovaní trov odvolacieho konania, vzal nesprávne za základ odmeny právnej služby hodnotu

spoluvlastníckeho podielu odvolateľa. V tejto súvislosti treba uviesť, že spoluvlastník môže

uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu. To znamená, že sa môže aj

určovacou žalobou domáhať určenia, že mu prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom

podiele. Každý z viacerých žalobcov, ktorí sa domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho

práva k veci v rozsahu určitého spoluvlastníckeho podielu, má v konaní postavenie

samostatného spoločníka. Ak teda podal odvolanie len jeden z viacerých spoluvlastníkov,

domáhajúc sa práva v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, zodpovedá zásadám

rozumného uvažovania, aby odmena právnej služby bola stanovená podľa hodnoty, ktorá je

predmetom veci (odvolania), t.j. podľa hodnoty spoluvlastníckeho podielu a nie podľa

hodnoty celej veci. Odvolací súd preto pri stanovení výšky odmeny právnej služby

v odvolacom konaní, vychádzal správne z polovice hodnoty nehnuteľností, keďže predmetom

odvolacieho konania zostala len žaloba žalobcu 1/ o určenie spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam v jednej polovici jeho spoluvlastníckeho podielu.

Napokon, dovolací súd dáva za pravdu generálnemu prokurátorovi v tom, že odvolací

súd v danej veci nesprávne aplikoval ustanovenie

Podľa v znení účinnom do 15.10.2008, ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje

výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie

a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by

mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje

všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov

právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie

dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom

jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov

inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným

osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej

situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak

maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej

úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť

zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné

osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné

pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala

povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného

ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu

uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

Z uvedeného výkladu vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného

ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie

každú okolnosť však možno bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre

ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. Navyše,

(ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak

úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich

hľadísk.

V posudzovanej veci generálny prokurátor správne uviedol, že odvolací súd v rozpore

so zmyslom ustanovenia považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa

okolnosti, pre ktoré spor vznikol (rozdelenie nehnuteľnosti vo vojnovom období a strata

pozemkovej knihy) a že odvolací súd nesprávne pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia

vôbec neprihliadol na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej.

V posudzovanej veci išlo totiž o sporové konanie, v ktorom žalobcovia mali povinnosť

niesť dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam. Od začiatku si museli byť vedomí svojej dôkaznej núdze preukázať svoje

tvrdenia a teda neistoty požadovaného výsledku v konaní. Išlo teda o okolnosti, ktoré boli

žalobcom známe, a ktoré boli určujúce z hľadiska možného (ne)úspechu v predmetnom spore.

Bez ďalšieho nezakladajú preto dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov

konania inak úspešnému účastníkovi v spore v zmysle

Navyše, odvolací súd mal vec v zmysle ustanovenia posúdiť aj z ďalších

hľadísk, najmä z hľadiska sociálnej situácie všetkých účastníkov konania, t.j. aj žalovanej. Ak

tak neurobil, treba jeho rozhodnutie v tomto smere považovať za predčasné a teda nesprávne.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že je v prevažnom rozsahu

opodstatnený názor generálneho prokurátora, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu, v spojení s opravným uznesením,

vo výrokoch, ktorými rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, zrušil

a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová