Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 42/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 7. októbra 2015

predbežne prerokoval návrh skupiny 47 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

zastúpených advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, Vajanského 40, Trnava,

na začatie konania podľa o súlade

ods. 5 v spojení s , a o tepelnej energetike v znení

neskorších predpisov s v spojení s

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v spojení s a a o tepelnej

energetike v znení neskorších predpisov s až 3

a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 47 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. júna 2015

doručený návrh skupiny 48 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„skupina poslancov národnej rady“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) (ďalej len „“) o súlade

v spojení s , a o tepelnej energetike v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) s čl. 20 ods. 1 v spojení

s a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9

a a zákona o tepelnej energetike s až 3 .

2. Na výzvu ústavného súdu z 9. júla 2015 právny zástupca navrhovateľov listom

z 25. septembra 2015 a k nemu priloženou prílohou odobrenou podpismi 48 poslancov

národnej rady odstránil nedostatky pôvodného návrhu o rozsahu referenčných noriem, ktoré

majú byť dotknuté napadnutými zákonnými ustanoveniami. V priloženom zozname

poslancov národnej rady pod por. č. 20 a č. 25 bola duplicitne podpísaná poslankyňa

národnej rady Lucia Žitňanská, takže celkový počet skupiny poslancov sa ustálil na počte 47

(pozri výrok).

3. K namietanému nesúladu ustanovení § 10 ods. 5 v spojení s ustanoveniami § 10

ods. 9, 10 a 12 zákona o tepelnej energetike s v spojení s

a čl. 1 dodatkového protokolu navrhovatelia najskôr odcitovali napadnuté zákonné

ustanovenia zákona o tepelnej energetike, referenčné ustanovenia a dodatkového

protokolu, poukázali na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. a v podstatnom

uviedli:

«Z doslovného výkladu napadnutých ustanovení zákona o tepelnej energetike je

zrejmé, že sa týkajú zriadenia vecného bremena. V tomto ohľade pre ne platia

stanovené požiadavky pre kvalitu zásahu do vlastníckeho práva zo strany zákonodarcu

vymedzené v Čl. 20 ods. 4 . Tieto však zákonodarca dôsledne nezohľadnil...

Čl. 20 ods. 4 stanovuje štyri kumulatívne podmienky, ktoré musia byť

zachované v prípade núteného obmedzenia vlastníckeho práva:

podmienka nevyhnutnosti,

podmienka existencia verejného záujmu,

podmienka legality,

podmienka poskytnutia primeranej náhrady...

Napadnuté ustanovenia zákona o tepelnej energetike nevyhovujú poslednej

z uvedených podmienok...

Ústavný súd... totiž konštantné judikuje, že posledná zmienená podmienka

primeraná náhrada by mala byť „spravodlivá v mieste a čase vykonania zásahu do jeho

vlastníctva“. Pritom dodáva, že táto náhrada by mala byť „vyvážením ujmy, ktorá nastáva

v dôsledku uplatnenia zákona.“ (oboje cit.: Nález, sp. zn. )...

Doktrína v tejto súvislosti ďalej dopĺňa, že „na rozdiel od „primeranej náhrady“,

ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení možno

uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného

obmedzenia.“ [DRGONEC, J.: . Komentár. 2. vydanie, str.

246]...

S ohľadom na... uvedené teda podstata nesúladu napadnutých ustanovení zákona

o tepelnej energetike sústavou spočíva vo voľbe inštitútu jednorazovej náhrady

zákonodarcom. Ten sa vo svetle javí ako legislatívne opatrenie prijaté v rozpore so

záujmom na zachovaní proporcionality legislatívneho zásahu dopravného postavenia

dotknutých vlastníkov.»

Navrhovatelia poukázali aj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.

a v ňom citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 1 dodatkového

protokolu a ďalej uviedli:

„Nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle napadnutých ustanovení zákona

o tepelnej energetike sa... vyznačuje neurčitou dobou trvania (trvať môže jeden deň, ale aj

100 rokov, pričom obmedzuje vlastníka a aj jeho právneho nástupcu eventuálne všetkých

ďalších právnych nástupcov). A v tejto súvislosti nie je zákonodarcom zvolená forma

náhrady v súlade s ústavnou požiadavkou primeranosti práve preto, že trvalý zásah do

obsahu vlastníckeho práva je spôsobilá kompenzovať iba a len jednorázovo...

Je potrebné zdôrazniť, že výstavba verejného rozvodu tepla a ďalších zariadení s ním

súvisiacich (napr. zariadení určených na ochranu verejného rozvodu či na zabránenie jeho

porúch alebo havárií) je vnímaná ako permanentná stavba, pri ktorej tiež existuje

odôvodnený predpoklad jej dlhodobej existencie...

Pritom poskytnutie jednorazovej náhrady pri obmedzení vlastníckeho práva, ktoré

možno považovať za dlhodobé, až trvalé, je samo o sebe neprimerané. Disproporcia je tu

daná nielen samotným časom, ale aj ďalšími meniacimi sa faktormi, predovšetkým

ekonomickými. Výška poskytnutej jednorazovej náhrady nemôže byť v ich svetle stabilná. Je

ovplyvňovaná prinajmenšom infláciou...

Napadnutá zákonná úprava teda nevytvára rovnováhu medzi subjektmi, ktoré sú

napadnutými ustanoveniami dotknuté v rôznych časových obdobiach. Na druhej strane by

práve mechanizmus periodicky sa opakujúcej náhrady bol spôsobilý modifikovať výšku

náhrady v čase a tak vytvoriť rovnováhu medzi rôznymi vlastníkmi pri rovnakom zásahu

do ich vlastníckeho práva...

Práve tento časový aspekt obmedzenia vlastníckeho práva v spojitosti s meniacimi sa

ekonomickými faktormi podmieňujúcimi výšku jednorázovej náhrady zákonodarca pri

prijímaní napadnutej zákonnej úpravy ústavne relevantne nezohľadnil a zaťažil ju tak

ústavne neospravedlniteľnou vadou...

Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že jednorazová náhrada v zmysle

napadnutých zákonných ustanovení nevyhovuje ústavnej požiadavke primeranosti, čo

zakladá podľa názoru navrhovateľov nepochybný nesúlad napadnutej úrovne zákonnej

regulácie s a Dodatkovým protokolom k Dohovoru.“

4. K namietanému nesúladu ustanovení § 12 ods. 10 v spojení s ustanoveniami § 12

ods. 9 a a zákona o tepelnej energetike s až 3 navrhovatelia

uviedli:

«Podľa § 20 ods. 1 zákona o tepelnej energetike môže odberateľ skončiť odber tepla

na základe zákona alebo dohodou. Motivácie odberateľa na skončenie odberu tepla môžu

byť rôzne. Aktuálnou pohnútkou je snaha o vybudovanie vlastnej domovej kotolne.

Skončenie odberu tepla od doterajšieho dodávateľa je tak možné považovať za nutnú

podmienku pre výstavbu efektívne využiteľnej domovej kotolne...

Ak chce odberateľ nadobudnúť vlastnícke právo (vybudovať si vlastnú domovú

kotolňu) zákon o tepelnej energetike obmedzuje výkon vlastníckeho práva (resp.

nadobudnutie vlastníctva) nasledujúcimi kumulatívnymi podmienkami:

a) dohodou s doterajším dodávateľom a to iba za podmienky, ak odberateľ uhradí

doterajšiemu dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady (tzv. odpojovací poplatok) podľa

§ 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Pritom podľa § 20 ods. 4 zákona o tepelnej

energetike podrobnosti o ekonomicky oprávnených nákladoch, t. j. ich rozsah a spôsob ich

výpočtu neustanovuje zákon, ale všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre

reguláciu sieťových odvetví,

b) ukončením odberu tepla zo strany odberateľa za podmienky, ak zabezpečí

dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako má

doterajší dodávateľ tepla, a to v rámci procesu dohody s doterajším dodávateľom, podľa

§ 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike,

c) získaním kladného záväzného stanoviska obce vydaného podľa § 12 ods. 8

v spojení s § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike o súlade výstavby domovej kotolne

s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky,

d) získaním stavebného povolenia na výstavbu domovej kotolne podľa § 12 ods. 10

zákona o tepelnej energetike. Špecifikom tohto povolenia je fakt, že doterajšiemu

dodávateľovi garantuje osobitné zvýhodnené postavenie dotknutého orgánu v stavebnom

konaní, ktorého stanovisko je záväzné (okrem toho môže mať zároveň aj postavenie

účastníka stavebného konania)...

V zmysle Čl. 20 ods. 1 platí, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Toto právo má aj

odberateľ, ak sa rozhodne ukončiť svoj zmluvný vzťah s doterajším dodávateľom tepla

a postaviť si vlastnú sústavu tepelných zariadení (napr. domovú kotolňu), ktorá sa stáva

jeho vlastníctvom...

Právo vlastniť majetok (v tomto prípade domovú kotolňu) je však v dôsledku

napadnutej zákonnej úpravy odberateľovi výrazne limitované. Vlastnícke právo, implicitne

zahrňujúce aj ekonomickú dimenziu vlastnenej veci, je možné efektívne využívať len v takých

prípadoch, keď je subjektu práva umožnená plnohodnotná dispozícia s predmetom

vlastníckeho práva veci v súlade jeho účelom. Samotné vlastnícke právo k domovej kotolni

je možné v plnej miere využívať len za predpokladu, že je umožnené odpojenie od súčasného

dodávateľa tepla. Bez tejto skutočnosti nie je možné kotolňu efektívne a ekonomicky

využívať, čo je situácia, ktorá v dôsledku existujúcej zákonnej úpravy, reálne nastáva.

Tento, podľa názoru navrhovateľov, protiústavný stav je spôsobený § 12 ods. 10 zákona

o tepelnej energetike, ktorý stanovuje, že pri výstavbe sústavy tepelných zariadení (napr.

domovej kotolne) na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)... dotknutým orgánom,

ktorého stanovisko je záväzné (pozn. do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku

2014 tomu tak nebolo). Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa

osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na

vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.

Doterajší dodávateľ tepla tak môže svojím negatívnym (záväzným) stanoviskom znemožniť

uplatňovanie § 20 zákona o tepelnej energetike napriek tomu že odberateľ splnil všetky

podmienky uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Negatívne stanovisko dodávateľa môže

byť priamou prekážkou vzniku vlastníckeho práva, čím konzekventne dochádza k odopretiu

práva garantovaného v Čl. 20 ods. 1 ...

V zmysle Čl. 20 ods. 2 zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok, okrem majetku

uvedeného v Čl. 4 , môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených

právnických osôb. Zákon o tepelnej energetike ani žiadny iný zákon však neustanovuje, že

sústava tepelných zariadení, napr. v podobe domových kotolní, môže byť iba vo vlastníctve

štátu, obce alebo určenej právnickej osoby, naopak v druhej časti zákona upravuje

podmienky podnikania v oblasti tepelnej energetiky. Táto skutočnosť zvýrazňuje

predchádzajúci záver o tom, že odberateľovi tepla by mala, resp. musí byť garantovaná

možnosť vzniku vlastníckeho práva k tepelnému zariadeniu...

V zmysle Čl. 20 ods. 3 vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu

práv iných. Novelou zákona o tepelnej energetike z roku 2014 bolo prijaté také znenie § 12

ods. 10 zákona o tepelnej energetike, ktoré v spojení s § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej

energetike predstavuje ukážkový príklad vytvorenia možnosti na zneužívanie vlastníckeho

práva zo strany doterajších dodávateľov tepla. Pritom nejde len o domnelý príklad, pretože

aktuálna prax dokazuje, že sa to aj deje, a to bez regulačného rámca zabezpečujúceho

rovnaké zaobchádzanie (posudzovanie)...

Napadnutá zákonná úprava vytvára právny stav, na základe ktorého má doterajší

dodávateľ tepla neprimerane výhodnejšie postavenie v zmluvnom vzťahu s odberateľom ako

samotný odberateľ, čo spôsobuje, že odpojenie sa od doterajšieho dodávateľa tepla je aj po

splnení zákonných podmienok (§ 20 zákona o tepelnej energetike) takmer nemožné, pretože

závisí výlučne na pozitívnom záväznom stanovisku doterajšieho dodávateľa v stavebnom

konaní v zmysle § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike v spojení so stavebným zákonom,

pričom dôvodom negatívneho stanoviska doterajšieho dodávateľa môže byť rozličná

motivácia dodávateľa a odberateľa, napr. negatívny ekonomický dopad na neho samotného

čo je prirodzený dôsledok každého procesu odpojenia sa, pretože doterajší dodávateľ

odpojením sa od jeho sústavy tepelných zariadení prichádza o svojich doterajších klientov

odberateľov tepla. Napadnutá právna úprava teda umožňuje doterajším dodávateľov tepla

neprimerane, svojvoľne a bez toho, aby boli dodržané „odberateľove“ garancie dané mu

, zneužívať vlastnícke právo v neprospech a na úkor odoberateľov tepla...

K ďalším aspektom napadnutej zákonnej úpravy, ktoré vhodným spôsobom

dokresľujú jej negatívny vplyv na spoločenské vzťahy a poukazujú na jej normatívne deficity

patrí aj skutočnosť, že novela zákona o tepelnej energetike v roku 2014 v podobe zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o tepelnej energetike

v znení neskorších predpisov neupravila žiadne prechodné ustanovenia vo vzťahu k procesu

podľa § 20 a § 12 zákona o tepelnej energetike v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu

výstavby viacerých domových kotolní... Len na dokreslenie právnej úpravy. Samotná novela

zákona o tepelnej energetike z roku 2014 obsahuje viacero deformácií v právnych vzťahoch

v oblasti tepelnej energetiky .Ako príklad možno uviesť, že zákon ukladá subjektom podľa

§ 1 ods. 3 písm. c) zákona o tepelnej energetike viaceré povinnosti (napr. oznamovacia

povinnosť podľa § 11 zákona o tepelnej energetike) v druhej časti zákona, ktorá upravuje

podmienky podnikania v tepelnej energetike, hoci sú tieto subjekty vylúčené z podnikania

výslovne tým istým zákonom v jeho § 1 ods. 3...

Napadnutá zákonná úprava sa podľa názoru navrhovateľov taktiež pohybuje za

hranicou porušenia princípu autonómie slobodného konania subjektov práva. V praxi sa

môžeme stretnúť s názormi, že napadnutá zákonná úprava zasahuje aj do zásady zmluvnej

autonómie, avšak navrhovatelia, berúc na vedomie ústavnoprávnu dôležitosť a prioritu

inštitútu vlastníckeho práva, identifikovali a uprednostnili tú rovinu, ktorá sa javí z hľadiska

princípov konštitucionalizmu ako viac relevantná, teda rovinu rozporu s Čl. 20 ods. 1 až 3

...

Napriek preferencii navrhovateľov, ktorá bola zdôraznená skôr, považujú

navrhovatelia za vhodné poukázať aj na ďalšie aplikačné aspekty napadnutej zákonnej

úpravy, ktoré dokresľujú „kvalitu“ právnej úpravy predmetného zákona. Ako už bolo

konštatované, zákon o tepelnej energetike stanovuje pre spôsob skončenia odberu tepla také

podmienky, ktoré nepochybne nespravodlivo zvýhodňujú jedného z kontrahentov

(dodávateľa) a mimoriadne zaťažujú druhú zmluvnú stranu (odberateľa), čím sa nepochybne

vytvára nevyvážený pomer síl účastníkov zmluvy. Uvedené platí už vo vzťahu k samotnému

ustanoveniu § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, čo je zosilnené aj ustanoveniami

§ 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona o tepelnej energetike...

Taktiež praktické uplatňovanie § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike vykazuje

závažné nedostatky, ktoré neprimerane zvýhodňujú jednu zo zmluvných strán doterajšieho

dodávateľa. Jednak sú ekonomicky oprávnené náklady (tzv. odpojovací poplatok)

vymedzené výlučne v podzákonnej norme (vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví)

a v zákone nie sú stanovené ani základné kritériá tejto povinnosti jednej zmluvnej strany,

resp. oprávnenia druhej zmluvnej strany. Zároveň, percentuálny podiel tepla vyrobeného

z obnoviteľných zdrojov energie nie je verejne prístupný, a to ani odberateľovi, ktorý má

záujem sa odpojiť, čo ho mimoriadne znevýhodňuje už na začiatku celého procesu pri

projektovaní si vlastnej sústavy tepelných zariadení, resp. zmeny v osobe dodávateľa tepla.

Tieto údaje dodávateľ tepla poskytuje len Ministerstvu hospodárstva SR a Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví a sú považované za obchodné tajomstvo dodávateľa tepla,

pričom Slovenská obchodná inšpekcia je tieto údaje oprávnená kontrolovať. Akým

spôsobom sa táto kontrola vykonáva však nie je jasné, hoci bez splnenia podmienky

uvedenej v bode 2.2 písm. b) tohto návrhu sa nemožno odpojiť, čo ponecháva odberateľa

vo veľkej právnej neistote tak v súvislosti s dodržiavaním tejto zákonnej povinnosti zo strany

doterajšieho dodávateľa, ako aj so zámerom vybudovať si vlastné tepelné zariadenie, ktoré

by malo mať o 20 % viac tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie ako má zdroj

doterajšieho dodávateľa ktorého parametre nie sú odberateľovi dostupné Navyše ak

dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 60 % tepla vyrobeného

z obnoviteľných zdrojov energie odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy ak

zabezpečí celú dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou tepla

ktoré vzniká pri zapálení obnoviteľného zdroja energie fosílnym palivom, čiže bez znalosti

tohto údaja na strane dodávateľa je odpojenie sa od terajšej sústavy tepelných zariadení

nemožné...

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je možné zhrnúť, že ústavne garantované

vlastnícke právo a s sním spojené aspekty sú v prípadoch aplikácie napadnutej zákonnej

úpravy noriem zákona porušené, čím je založený nesúlad predmetných noriem s .»

5. Skupina poslancov národnej rady navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej návrhu

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Ustanovenia § 10 ods. 5 v spojení s § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 a § 10 ods. 12

o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov nie sú v súlade

s Čl.. 20 ods. 1 v spojení s Čl. 20 ods. 4 ... a Čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru...

2. Ustanovenia § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 a § 20 ods. 3 a 4 zákona

č. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Čl. 20

ods. 1 až 3 ...“

II.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

8. Ústavný súd návrh skupiny poslancov národnej rady predbežne prerokoval,

a keďže nezistil žiadne dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, prijal ho na ďalšie konanie podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015