Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 521/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MIDO SLOVAKIA, s. r. o.,

Pekárska 14/160, Trnava, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Havlíkom,

Krížna 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv „podľa čl. 20

a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a)...

“ postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MIDO SLOVAKIA, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MIDO SLOVAKIA, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv „podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 v spojení s , , a ...

Slovenskej republiky“ postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že krajská prokuratúra príkazom sp. zn. zaistila

na bankovom účte sťažovateľky vedenom v Československej obchodnej banke, a. s.,

sumu 440 404,57 €, ktorá mala pochádzať z úhrady faktúry a úhrad vykonaných na základe

právoplatných rozhodnutí Daňového úradu Bratislava. Sťažovateľka ako zúčastnená osoba

podaním doručeným 7. januára 2014 požiadala o zrušenie tohto zaisťovacieho úkonu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry však tento návrh sťažovateľky zamietla uznesením

č. k. z 26. februára 2014. Sťažovateľka uvádza, že následne sa

opakovane bezúspešne domáhala zrušenia označeného príkazu o zaistení.

Sťažovateľka namieta rozpor tohto rozhodnutia „so základnými princípmi právneho

štátu a najmä s dikciou samotného , ktorý je koncipovaný pre úplne iné

prípady; prostriedky v predmetnom prípade nespĺňajú ani len elementárnu definíciu

prostriedkov, ktoré môžu byť postihnuté úkonom podľa citovaného ustanovenia

a ani nie sú konkrétne definované tak, ako to vyžaduje nejde totiž o nejaké

prostriedky, ale o prostriedky, ktoré možno identifikovať s konkrétnou činnosťou,

v odôvodnení uvedenou činnosťou“, a tvrdí, že v období od 5. apríla 2013 do 25. februára

2014 nebolo vo veci samej začaté trestné stíhanie, čím „vyšetrovateľ porušil s následným

súhlasom prokurátora svoje základné povinnosti a lehotu podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku.

Krajská prokuratúra v Bratislave ďalej nerozhodovala o žiadosti sťažovateľa

bezodkladne tak, ako jej ukladá (trvanie 51 dní) a ako dôvod vidíme

vyčkávanie na vyprodukovanie uznesenia podľa , aby mohla byť formálne

odmietnutá námietka, že nie je začaté trestné stíhanie. Spôsob, akým sa vysporiadala

Krajská prokuratúra v Bratislave s touto námietkou sťažovateľa je ústavne

neakceptovateľný, nakoľko popiera princíp rozhodovania o zákonnosti podľa stavu v čase

doručenia podania sťažovateľa.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Krajská prokuratúra v Bratislave dodnes

pokračuje v zaistení na základe trestného stíhania začatého v inej veci (pôvodne daňový

podvod, teraz krátenie dane a poistného) pričom je zjavné, že rozhodnutie o dorubení dane,

ktoré by malo byť podkladom pre nárok Kriminálneho úradu Finančnej správy SR ako

poškodeného, neexistuje v dôsledku zrušenia rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo 6.5.2015.“.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňovala

závažným rozsahom trvania porušenia základných práv po dobu 28 mesiacov, legálnosťou

zaistených finančných prostriedkov, opakovaným ignorovaním základných princípov

trestného konania, systematickým ignorovaním základných pravidiel výkonu verejnej moci

a skutočnosťou, že namietané konanie malo za dôsledok úplnú paralýzu výkonu podnikania

sťažovateľky.

Nadväzne na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takéto

rozhodnutie:

„1. Základné práva MIDO SLOVAKIA, s.r.o. podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 46 ods. 1

postupom Krajskej prokuratúry Bratislava v trestnom konaní 1

Kn 272/13 a porušené boli.

2. Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave vydané ako príkaz na zaistenie

účtu číslo konania I KO V 72/13 zo dňa 5.4.2013 (v súčasnosti vedené pod číslom konania

) sa zrušuje.

3. MIDO SLOVAKIA, s.r.o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

22.000 Euro (slovom dvadsaťdvaťtisíc Euro), ktoré jej je Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky povinné vyplatiť do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Ľubomíra Havlíka...

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť MIDO

SLOVAKIA, s.r.o. trovy konania v sume 335,70 € na účet jeho právneho zástupcu, a to

do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit

musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 4. septembra 2015 ústavný súd

konštatuje, že napriek jej kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 3 a . Už označenie sťažovateľky v úvode

sťažnosti obsahuje formálne nedostatky, keď v znení jej obchodného mena chýba označenie

právnej formy obchodnej spoločnosti a v sťažnosti uvádzané sídlo sťažovateľky

nezodpovedá zápisu v obchodnom registri. Závažným nedostatkom petitu sťažnosti

brániacim jej meritórnemu preskúmaniu je absencia dostatočného označenia základných

práv a slobôd, ktoré mali byť postupmi krajskej prokuratúry porušené ̶sťažovateľka slovne

neuvádza právo, ktoré malo byť porušené, obmedzuje sa len na vymenovanie niektorých

článkov , ktoré však nezaručujú len jedno základné právo. Uvedené je pritom

nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých sťažovateľka žiada realizovať ústavný

prieskum dodržiavania základných práv a slobôd v napadnutých konaniach. Napokon ako

neurčité možno hodnotiť aj označenie konania krajskej prokuratúry, v ktorom malo dôjsť

k porušeniu základných práv, keďže zo sťažovateľkou pripojených kópií uznesení

o jednotlivých žiadostiach o zrušenie zaistenia vyplýva, že krajská prokuratúra konala pod

sp. zn. , a nie pod sťažovateľkou označenou spisovou značkou.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažnosť sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu vyúsťujúcou do nedostatku ďalšej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha. Odôvodneniu sťažnosti takáto

kvalita zjavne chýba, pretože v jeho argumentácii v skutočnosti absentujú dôvody majúce

ústavný rozmer, ktoré by porušenie týchto práv osvedčovali. Podľa názoru ústavného súdu

sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie,

čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS

26/2012, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod

na odmietnutie sťažnosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k namietaným postupom

krajskej prokuratúry je potrebné považovať sťažnosť aj za neprípustnú. Proti príkazu

na zaistenie účtu sp. zn. z 5. apríla 2013 síce sťažovateľka nemala právo podať

sťažnosť, prípadne odvolanie, ale prieskumu zákonnosti konania krajskej prokuratúry sa

mohla domáhať aj na základe podnetu podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), prípadne

na základe opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre. Proti jednotlivým

uzneseniam krajskej prokuratúry, ktorými boli zamietané postupne podávané žiadosti

sťažovateľky o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov, mala zase sťažovateľka právo

podať sťažnosť, o ktorých rozhodovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako

nadriadený orgán krajskej prokuratúry. zakotvená subsidiárna právomoc ústavného

súdu na poskytnutie ochrany pred porušením základných práv neumožňuje ústavnému súdu

nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) iných štátnych orgánov, ak je založená

zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu

podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a preto rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky stratilo

v danej veci opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015