Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 680/2015
PDF · 413.07 KB
No categories available
II. ÚS 680/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, , ,
a , , zastúpených advokátkou
JUDr. Klaudiou Azariovou, AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,
Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 Er 1205/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015
doručená sťažnosť , , ,
, a , ,
(ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 Er 1205/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
25.10.2010, sa spoločnosť ,
(ďalej aj ako „oprávnený“), domáhala vymoženia sumy 135,43 Eur
s príslušenstvom, a to od povinných: 1) , , bytom
2) , , bytom
3) ,
, bytom , 4) , ,
bytom 5) , ,
bytom , čím sa začalo exekučné konanie
na vymoženie sumy 135,43 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Podkladom na začatie
predmetného exekučného konania bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul Platobný
rozkaz sp.zn. 3Ro/110/96 zo dňa 7.2.1996.
Okresný súd Trebišov, poverením na vykonanie exekúcie č.5811*067338 zo dňa
21.12.2010, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Uvedený súdny exekútor
dňa 23.7.2011 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie.
Povinné v 3., 4. a 5. rade, tj. sťažovateľky, podali proti tejto exekúcii dňa 15.08.2011
námietky, nakoľko došlo k premlčaniu nároku oprávneného.
Dňa 17.10.2011 vydal Okresný súd Trebišov uznesenie sp.zn. 15Er/1205/2010 55,
ktorým vo výrokoch I.,II. a III. námietkam povinných v 3., 4. a 5. rade vyhovel, a vo výroku
IV. tohto uznesenia zaviazal oprávneného uhradiť súdny poplatok za podanie námietok proti
exekúcií povinnými v 3., 4. a 5. rade, a vo výroku V., VI. a VII. zaviazal oprávneného
nahradiť trovy právneho zastúpenia povinných v 3., 4. a 5. rade. Proti všetkým výrokom
tohto uznesenia podal oprávnený dňa 26.10.2011 odvolanie. K tomuto odvolaniu sa
sťažovateľky, prostredníctvom ich právneho zástupcu, vyjadrili podaním zo dňa 17.1.2012.
Dňa 2.8.2012 Okresný súd Trebišov vydal v danej veci opravné uznesenie sp.zn.
15Er/1205/2010 96, ktorým opravil výrokovú časť uznesenia sp.zn. 15Er/1205/2010 55
zo dňa 17.10.2011, a to v odsekoch IV., VI. a VII., v ktorých došlo k chybe v písaní
a počítaní.
Opravné uznesenie bolo vydané až po 10 mesiacoch, čím sa tak nedôvodne predĺžilo
celé exekučné konanie na súde, vzhľadom na to, že… lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia...
Následne dňa 22.8.2012 podal oprávnený proti tomuto opravnému uzneseniu zo dňa
2.8.2012 odvolanie. K podanému odvolaniu sa na výzvu súdu vyjadrili sťažovateľky, a to
podaním zo dňa 13.09.2012.
Krajský súd v Košiciach svojím uznesením sp.zn. 12CoE/410/2012 117 zo dňa
15.4.2013 potvrdil I., II. a III. výrok uznesenia zo dňa 17.10.2011 sp.zn. 15Er/1205/2010
55, v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.8.2012 sp.zn. 15Er/1205/2010 96,
a v prevyšujúcej časti, tj. vo IV., V., VI. a VII. výroku uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2013.
Dňa 30.1.2014 vydal Okresný súd Trebišov, prostredníctvom vyššieho súdneho
úradníka, uznesenie sp.zn. 15Er/1205/2010 127, ktorým exekúciu vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 1605/2010 vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu zo dňa 30.1.2014 sp.zn. 15Er/1205/2010 127, podal dňa
14.2.2014 oprávnený odvolanie. K podanému odvolaniu sa sťažovateľky (na výzvu súdu)
vyjadrili podaním zo dňa 13.10.2014.
Dňa 28.1.2015 vydala sudkyňa Okresného súdu Trebišov uznesenie sp.zn.
15Er/1205/2010 142, ktorým zrušila uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu
Trebišov sp.zn. 15Er/1205/2010 127 zo dňa 30.1.2015. Okresnému súdu Trebišov trvalo
takmer rok, kým rozhodol o tomto odvolaní zo dňa 14.2.2015.
… samotné odvolanie oprávneného bolo povinným v 3., 4.a 5. rade doručené až po
takmer 8 mesiacoch, a to spolu so Žiadosťou o vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 2.10.2014.
Takéto konanie súdu nemožno považovať za efektívne, ale vykazuje skôr znaky zdĺhavého,
neúčinného a nesústredeného postup exekučného súdu.…
Následne dňa 25.5.2015 vyšší súdny úradník Okresného súdu Trebišov prijal
uznesenie sp.zn.: 15Er/1205/2010 145, ktorým súd zastavil exekúciu voči povinným v 3.,
4.a 5. rade, tj. voči sťažovateľkám, a zároveň rozhodol o trovách konania povinných v 3.,
4. a 5. rade.
Proti výrokom o trovách v uznesení zo dňa 25.5.2015 sp.zn.: 15Er/1205/2010 145,
podali sťažovateľky dňa 2.6.2015 odvolanie, nakoľko predmetné uznesenie bolo postihnuté
závažnými vadami, neobsahovalo rozhodnutie o všetkých uplatnených nárokoch a jeho
odôvodnenie bolo nedostatočné.»
Podľa sťažovateliek „Exekučné konanie je potrebné spravidla považovať za konanie
po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej) stránke, za pomerne jednoduché.
... predmetná záležitosť nie je natoľko právne zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť
takmer 5 rokov. Súdu boli predložené všetky potrebné doklady nevyhnutné na rozhodnutie
v merite veci, sťažovateľky sa však ocitajú v dlhodobej právnej neistote, nakoľko
do dnešného dňa nedošlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu vo veci.
... celé exekučné konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne
a neefektívne, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, počas konania bolo aj viacero
období reálnej nečinnosti exekučného súdu, a to bez preukázania závažného dôvodu,
potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Súd nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu
a úkony na právoplatné skončenie veci samej, nehovoriac o samotnej skutočnosti, že
exekučné konanie je závažným zásahom do práv a oprávnených záujmov povinných, ktorých
finančné prostriedky sú až do právoplatného skončenia veci blokované finančnými
inštitúciami, čo vyžaduje urýchlené postupovanie vo veci.
Vo veci už dlhodobo pretrváva stav právnej neistoty, nekoná sa riadne a plynulo,
postup exekučného súdu nesmeruje k riadnemu skončeniu veci, čím je porušované... právo
na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že „Pred podaním... sťažnosti na Ústavný súd SR...
vyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv
a slobôd poskytuje, tj. bola v zmysle § 62 odsek 1 zákona č.757/2004 Z. z. o súdoch, podaná
predsedovi Okresného súdu Trebišov sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani po podaní a vyhodnotení
sťažnosti však k náprave nedošlo.“.
Sťažovateľky žiadajú ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 3 000 € pre každú z nich „Vzhľadom na dlhotrvajúcu nepriaznivú a nekomfortnú
situáciu vzniknutú sťažovateľkám v dôsledku toho, že od začatia exekučného konania v roku
2010 až do dnešného dňa nebolo exekučné konanie právoplatne skončené.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateliek: 1/ , 2/
a 3/ , na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trebišov v konaní vedenom pod sp.zn. 15Er/1205/2010 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp.zn. 15Er/1205/2010 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke 1/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu
sťažovateľky.
4. Sťažovateľke 2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu
sťažovateľky.
5. Sťažovateľke 3/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu
sťažovateľky.
6. Sťažovateľkám priznáva náhradu trov konania v sume 563,82 €..., ktoré je Okresný
súd Trebišov povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkami namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 1205/2010.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.
6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v
obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III.
ÚS 168/05).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom
práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 Er 1205/2010, ktorý si ústavný súd pre účel
predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalo
na okresnom súde 30. augusta 2011 postúpením námietok sťažovateliek proti exekúcii
súdnym exekútorom. O podaných námietkach okresný súd rozhodol uznesením sp. zn.
15 Er 1205/2010 zo 17. októbra 2011 v spojení s opravným uznesením z 2. augusta 2012
tak, že im vyhovel. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania
podaného oprávnenou v exekučnom konaní uznesením sp. zn. 12 CoE 410/2012 z 15. apríla
2013 potvrdil uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch,
ktorými okresný súd vyhovel námietkam sťažovateliek. Uznesenie odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2013. Následne okresný súd uznesením z 30. januára
2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Okresný súd na základe odvolania podaného oprávnenou v exekučnom konaní uznesením
z 28. januára 2015 zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka z 30. januára 2014.
Sťažovateľky v priebehu konania podali 15. mája 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v namietanom konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na uvedenú
sťažnosť sp. zn. Spr. 15/2015 z 28. mája 2015 sťažovateľkám oznámila: „Na Vašu sťažnosť
zo dňa 10.04.2015 týkajúcu sa prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
15 Er 1205/2010 Vám oznamujeme, že vo veci bolo vydané dňa 25.05.2015 uznesenie
o zastavení exekúcie voči povinným v 3.,4.,5. rade spolu s rozhodnutím o trovách
exekúcie. ... Vaša sťažnosť týkajúca sa prieťahov v danom konaní je dôvodná. Prieťahy boli
spôsobené vysokou zaťaženosťou súdu pri vybavovaní exekučnej agendy.“
V ďalšom priebehu konania sťažovateľky podali 4. júna 2015 odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu z 25. mája 2015 v časti výrokov o trovách konania. Uznesenie
okresného súdu z 25. mája 2015 vo výrokoch, ktorými bola exekúcia voči sťažovateľkám
zastavená, nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2015. Okresný súd uznesením z 5. augusta
2015 odvolaniu sťažovateliek vyhovel, zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka
okresného súdu z 25. mája 2015 v napadnutej časti a opätovne rozhodol o náhrade trov
konania sťažovateliek.
Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie, v ktorom okresný súd rozhodoval
o námietkach sťažovateliek proti exekúcii, a následne o jej zastavení, trvalo takmer štyri
roky, aj keď na ťarchu okresného súdu nemožno pripočítať obdobie (takmer šesť mesiacov),
počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu podaného odvolania.
Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.
15 Er 1205/2010 je zrejmé, že do podania sťažnosti predsedovi okresného súdu (15. mája
2015) sa namietané konanie skutočne vyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdili
sťažovateľky, a potvrdila to i podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 15/2015
z 28. mája 2015. Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní bolo vo veci meritórne
rozhodnuté o zastavení exekúcie vedenej proti sťažovateľkám a v súčasnosti je vo vzťahu
k sťažovateľkám predmetom konania už len rozhodovanie o náhrade trov konania.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu
okresného súdu ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovateľky právo podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy,
ktorý mali sťažovateľky k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu.
Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania
sťažnosti, ktoré je v merite veci vo vzťahu k sťažovateľkám právoplatne skončené, umožňuje
vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa prejavilo ako také, ktoré
prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom okresného
súdu.
S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou
rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup
okresného súdu v namietanom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie
konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateliek zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť
sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
požiadavkami sťažovateliek uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2015