Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 680/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , ,

a , , zastúpených advokátkou

JUDr. Klaudiou Azariovou, AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,

Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015

doručená sťažnosť , , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa

25.10.2010, sa spoločnosť ,

(ďalej aj ako „oprávnený“), domáhala vymoženia sumy 135,43 Eur

s príslušenstvom, a to od povinných: 1) , , bytom

2) , , bytom

3) ,

, bytom , 4) , ,

bytom 5) , ,

bytom , čím sa začalo exekučné konanie

na vymoženie sumy 135,43 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Podkladom na začatie

predmetného exekučného konania bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul Platobný

rozkaz sp.zn. zo dňa 7.2.1996.

Okresný súd Trebišov, poverením na vykonanie exekúcie č.5811*067338 zo dňa

21.12.2010, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Uvedený súdny exekútor

dňa 23.7.2011 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie.

Povinné v 3., 4. a 5. rade, tj. sťažovateľky, podali proti tejto exekúcii dňa 15.08.2011

námietky, nakoľko došlo k premlčaniu nároku oprávneného.

Dňa 17.10.2011 vydal Okresný súd Trebišov uznesenie sp.zn. ,

ktorým vo výrokoch I.,II. a III. námietkam povinných v 3., 4. a 5. rade vyhovel, a vo výroku

IV. tohto uznesenia zaviazal oprávneného uhradiť súdny poplatok za podanie námietok proti

exekúcií povinnými v 3., 4. a 5. rade, a vo výroku V., VI. a VII. zaviazal oprávneného

nahradiť trovy právneho zastúpenia povinných v 3., 4. a 5. rade. Proti všetkým výrokom

tohto uznesenia podal oprávnený dňa 26.10.2011 odvolanie. K tomuto odvolaniu sa

sťažovateľky, prostredníctvom ich právneho zástupcu, vyjadrili podaním zo dňa 17.1.2012.

Dňa 2.8.2012 Okresný súd Trebišov vydal v danej veci opravné uznesenie sp.zn.

, ktorým opravil výrokovú časť uznesenia sp.zn.

zo dňa 17.10.2011, a to v odsekoch IV., VI. a VII., v ktorých došlo k chybe v písaní

a počítaní.

Opravné uznesenie bolo vydané až po 10 mesiacoch, čím sa tak nedôvodne predĺžilo

celé exekučné konanie na súde, vzhľadom na to, že… lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia...

Následne dňa 22.8.2012 podal oprávnený proti tomuto opravnému uzneseniu zo dňa

2.8.2012 odvolanie. K podanému odvolaniu sa na výzvu súdu vyjadrili sťažovateľky, a to

podaním zo dňa 13.09.2012.

Krajský súd v Košiciach svojím uznesením sp.zn. zo dňa

15.4.2013 potvrdil I., II. a III. výrok uznesenia zo dňa 17.10.2011 sp.zn.

55, v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.8.2012 sp.zn. ,

a v prevyšujúcej časti, tj. vo IV., V., VI. a VII. výroku uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2013.

Dňa 30.1.2014 vydal Okresný súd Trebišov, prostredníctvom vyššieho súdneho

úradníka, uznesenie sp.zn. , ktorým exekúciu vedenú súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 1605/2010 vyhlásil za neprípustnú

a exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu zo dňa 30.1.2014 sp.zn. , podal dňa

14.2.2014 oprávnený odvolanie. K podanému odvolaniu sa sťažovateľky (na výzvu súdu)

vyjadrili podaním zo dňa 13.10.2014.

Dňa 28.1.2015 vydala sudkyňa Okresného súdu Trebišov uznesenie sp.zn.

, ktorým zrušila uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu

Trebišov sp.zn. zo dňa 30.1.2015. Okresnému súdu Trebišov trvalo

takmer rok, kým rozhodol o tomto odvolaní zo dňa 14.2.2015.

… samotné odvolanie oprávneného bolo povinným v 3., 4.a 5. rade doručené až po

takmer 8 mesiacoch, a to spolu so Žiadosťou o vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 2.10.2014.

Takéto konanie súdu nemožno považovať za efektívne, ale vykazuje skôr znaky zdĺhavého,

neúčinného a nesústredeného postup exekučného súdu.…

Následne dňa 25.5.2015 vyšší súdny úradník Okresného súdu Trebišov prijal

uznesenie sp.zn.: , ktorým súd zastavil exekúciu voči povinným v 3.,

4.a 5. rade, tj. voči sťažovateľkám, a zároveň rozhodol o trovách konania povinných v 3.,

4. a 5. rade.

Proti výrokom o trovách v uznesení zo dňa 25.5.2015 sp.zn.: ,

podali sťažovateľky dňa 2.6.2015 odvolanie, nakoľko predmetné uznesenie bolo postihnuté

závažnými vadami, neobsahovalo rozhodnutie o všetkých uplatnených nárokoch a jeho

odôvodnenie bolo nedostatočné.»

Podľa sťažovateliek „Exekučné konanie je potrebné spravidla považovať za konanie

po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej) stránke, za pomerne jednoduché.

... predmetná záležitosť nie je natoľko právne zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť

takmer 5 rokov. Súdu boli predložené všetky potrebné doklady nevyhnutné na rozhodnutie

v merite veci, sťažovateľky sa však ocitajú v dlhodobej právnej neistote, nakoľko

do dnešného dňa nedošlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

... celé exekučné konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne

a neefektívne, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, počas konania bolo aj viacero

období reálnej nečinnosti exekučného súdu, a to bez preukázania závažného dôvodu,

potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Súd nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu

a úkony na právoplatné skončenie veci samej, nehovoriac o samotnej skutočnosti, že

exekučné konanie je závažným zásahom do práv a oprávnených záujmov povinných, ktorých

finančné prostriedky sú až do právoplatného skončenia veci blokované finančnými

inštitúciami, čo vyžaduje urýchlené postupovanie vo veci.

Vo veci už dlhodobo pretrváva stav právnej neistoty, nekoná sa riadne a plynulo,

postup exekučného súdu nesmeruje k riadnemu skončeniu veci, čím je porušované... právo

na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48

ods. 2 .“

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že „Pred podaním... sťažnosti na Ústavný súd SR...

vyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv

a slobôd poskytuje, tj. bola v zmysle o súdoch, podaná

predsedovi Okresného súdu Trebišov sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani po podaní a vyhodnotení

sťažnosti však k náprave nedošlo.“.

Sťažovateľky žiadajú ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 € pre každú z nich „Vzhľadom na dlhotrvajúcu nepriaznivú a nekomfortnú

situáciu vzniknutú sťažovateľkám v dôsledku toho, že od začatia exekučného konania v roku

2010 až do dnešného dňa nebolo exekučné konanie právoplatne skončené.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateliek: 1/ , 2/

a 3/ , na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku

48 ods. 2 SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trebišov v konaní vedenom pod sp.zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp.zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke 1/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu

sťažovateľky.

4. Sťažovateľke 2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu

sťažovateľky.

5. Sťažovateľke 3/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.000,00 EUR (tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu

sťažovateľky.

6. Sťažovateľkám priznáva náhradu trov konania v sume 563,82 €..., ktoré je Okresný

súd Trebišov povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkami namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.

6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v

obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, III.

ÚS 168/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd pre účel

predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalo

na okresnom súde 30. augusta 2011 postúpením námietok sťažovateliek proti exekúcii

súdnym exekútorom. O podaných námietkach okresný súd rozhodol uznesením sp. zn.

zo 17. októbra 2011 v spojení s opravným uznesením z 2. augusta 2012

tak, že im vyhovel. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania

podaného oprávnenou v exekučnom konaní uznesením sp. zn. z 15. apríla

2013 potvrdil uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch,

ktorými okresný súd vyhovel námietkam sťažovateliek. Uznesenie odvolacieho súdu

nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2013. Následne okresný súd uznesením z 30. januára

2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Okresný súd na základe odvolania podaného oprávnenou v exekučnom konaní uznesením

z 28. januára 2015 zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka z 30. januára 2014.

Sťažovateľky v priebehu konania podali 15. mája 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v namietanom konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na uvedenú

sťažnosť sp. zn. Spr. 15/2015 z 28. mája 2015 sťažovateľkám oznámila: „Na Vašu sťažnosť

zo dňa 10.04.2015 týkajúcu sa prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

Vám oznamujeme, že vo veci bolo vydané dňa 25.05.2015 uznesenie

o zastavení exekúcie voči povinným v 3.,4.,5. rade spolu s rozhodnutím o trovách

exekúcie. ... Vaša sťažnosť týkajúca sa prieťahov v danom konaní je dôvodná. Prieťahy boli

spôsobené vysokou zaťaženosťou súdu pri vybavovaní exekučnej agendy.“

V ďalšom priebehu konania sťažovateľky podali 4. júna 2015 odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu z 25. mája 2015 v časti výrokov o trovách konania. Uznesenie

okresného súdu z 25. mája 2015 vo výrokoch, ktorými bola exekúcia voči sťažovateľkám

zastavená, nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2015. Okresný súd uznesením z 5. augusta

2015 odvolaniu sťažovateliek vyhovel, zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka

okresného súdu z 25. mája 2015 v napadnutej časti a opätovne rozhodol o náhrade trov

konania sťažovateliek.

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie, v ktorom okresný súd rozhodoval

o námietkach sťažovateliek proti exekúcii, a následne o jej zastavení, trvalo takmer štyri

roky, aj keď na ťarchu okresného súdu nemožno pripočítať obdobie (takmer šesť mesiacov),

počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu podaného odvolania.

Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

je zrejmé, že do podania sťažnosti predsedovi okresného súdu (15. mája

2015) sa namietané konanie skutočne vyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdili

sťažovateľky, a potvrdila to i podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 15/2015

z 28. mája 2015. Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní bolo vo veci meritórne

rozhodnuté o zastavení exekúcie vedenej proti sťažovateľkám a v súčasnosti je vo vzťahu

k sťažovateľkám predmetom konania už len rozhodovanie o náhrade trov konania.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu

okresného súdu ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovateľky právo podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy,

ktorý mali sťažovateľky k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania

sťažnosti, ktoré je v merite veci vo vzťahu k sťažovateľkám právoplatne skončené, umožňuje

vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa prejavilo ako také, ktoré

prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom okresného

súdu.

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

okresného súdu v namietanom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateliek zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť

sťažovateliek podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami sťažovateliek uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015