Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 48/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Jany

Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Košice II na začatie konania podľa

a podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov o súlade poslednej vety ustanovenia

v znení neskorších predpisov s Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

1. Návrh Okresného súdu Košice II p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. júla 2015

doručený návrh Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“),

zastúpeného sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) (ďalej len „“) a podľa

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o súlade poslednej vety ustanovenia

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) s .

2. Okresný súd podal predmetný návrh na začatie konania pred ústavným súdom

v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. , ktoré bolo z dôvodu

podania návrhu ústavnému súdu prerušené uznesením okresného súdu sp. zn.

z 28. mája 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2015.

3. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol:

«Na tunajšom súde sa vedie občianske súdne konanie v právnej veci žalobcu

proti žalovanej Slovenská republika (zastúpená: Ministerstvom

vnútra SR) v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,00 eur

s príslušenstvom.

Žalovaná svojim písomným podaním zo dňa 17.4.2015 doručeným konajúcemu súdu

dňa 24.4.2015 s poukazom na znenie , navrhla, aby bola

žalobcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5% zo žalovanej

sumy.

Počas tohto súdneho konania súd dospel k záveru, že vyššie citované ustanovenie

() je v rozpore sústavným právom účastníka

konania na súdnu ochranu. Z uvedeného dôvodu konajúci súd svojim Uznesením sp. značka

zo dňa 28.5.2015 (právoplatnosť nadobudlo dňa 18.6.2015) podľa

ustanovenia písmeno b) konanie prerušil

a rozhodol sa iniciovať začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa : „Navrhovateľovi, u ktorého nie

sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu

a ktorý si uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 násobok životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie

dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej

vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.

Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako

dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak

navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má

povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na

zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“

Podľa : „Každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.“

Podľa názoru konajúceho všeobecného súdu je vyššie citované ustanovenie § 141a

ods. 1 (respektíve obsahovo práve jeho posledná veta)

v rozpore s .

Zásadný rozpor je daný skutočnosťou, že žalobcovi v občianskom súdnom konaní

(pokiaľ nie je v plnom rozsahu oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky), ktorý

nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou na zloženie trov preddavku (5% z hodnoty

predmetu sporu) a teda nemôže a neuhradí preddavok na trovy konania žalovaného, pri

následnej aplikácii spornej poslednej vety , t.j.

zastavenie konania, je odopreté jeho ústavné právo na súdnu ochranu dané čl. 46 ods. 1

.»

4. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že

„Ustanovenia posledná veta (Občiansky súdny

poriadok) nie sú v súlade s ustanovením (Ústava

Slovenskej republiky).“.

5. Ústavnému súdu bol 16. marca 2015 doručený návrh generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) o súlade ustanovenia v spojení

s s a .

Konanie o tomto návrhu generálneho prokurátora je na ústavnom súde vedené pod

sp. zn. , pričom ústavný súd uznesením č. k. 13 z 8. apríla

2015 predmetný návrh generálneho prokurátora prijal na ďalšie konanie.

II.

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa

písm. a) a b) v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

9. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

10. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný

senát alebo samosudca. Podľa ak je účastníkom

konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

13. Podľa ak osoby uvedené v

písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej

sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou

zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

14. Podľa návrh na začatie konania

sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho

podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

15. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

16. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

17. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

18. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

19. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

20. Podľa v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktorú sa u neho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov a týkajú sa vyriešenia toho istého právneho

problému.

21. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa navrhovateľovi, u ktorého

nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom

rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby

v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku

podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote

aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.

Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má

povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní,

súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania

zastaví.

III.

23. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa .

24. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia prijatiu návrhu na začatie

konania na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

25. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dané

dôvody na odmietnutie návrhu navrhovateľa podľa .

Návrh bol teda podaný oprávnenou osobou podľa , resp. podľa

, spĺňa náležitosti ustanovené v a

ods. 3 , nie je neprípustný a nie je ani zjavne neopodstatnený.

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu navrhovateľa na

ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

IV.

27. Ústavný súd zistil, že okresným súdom napadnutá posledná veta ustanovenia

bola už skôr napadnutá generálnym

prokurátorom – ústavnému súdu bol 16. marca 2015 doručený návrh generálneho

prokurátora na začatie konania podľa o súlade ustanovenia

v spojení s

s a , t. j. týmto návrhom generálneho prokurátora na začatie

konania o súlade právnych predpisov bola napadnutá aj okresným súdom označená

posledná veta ustanovenia , pričom ústavný

súd uznesením č. k. 13 z 8. apríla 2015 predmetný návrh generálneho

prokurátora prijal na ďalšie konanie.

28. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o návrhu podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

29. So zreteľom na obsah obidvoch návrhov na začatie konania pred ústavným

súdom, podľa ktorých označené ustanovenie nie je v súlade

s , ústavný súd považuje za dôvodné v záujme hospodárnosti konania spojiť konanie

o návrhu okresného súdu s konaním o návrhu generálneho prokurátora. Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd podľa v spojení s

rozhodol, že veci vedené na ústavnom súde pod sp. zn.

a sp. zn. spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2015