Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 702/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti BINOPOL s. r. o., Terasy 3471/6, Žilina, zastúpenej advokátom Mgr. Karolom

Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na prístup

k súdnej a inej právnej ochrane podľa postupom

Daňového úradu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1328535/2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti BINOPOL s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BINOPOL s. r. o., Terasy 3471/6, Žilina

(ďalej len „sťažovateľka“ alebo „správca dane“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej

advokátom Mgr. Karolom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie

základného práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového úradu Banská Bystrica

(ďalej len „daňový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1328535/2015 (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka podala 15. júna

2015 v súlade so o sťažnostiach v znení

(ďalej len „zákon o sťažnostiach“) sťažnosť na postup daňového úradu, ktorou žiadala

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) o prešetrenie

postupu daňového úradu. Daňový úrad vyzval sťažovateľku, aby sa 7. mája 2015 dostavila

k správcovi dane na oboznámenie sa so zisteniami a výsledkom daňovej kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014.

Takýto postup daňového úradu považovala sťažovateľka za šikanózny a poškodzujúci jej

dobré meno. Správca dane sťažnosť sťažovateľky odložil upovedomením sp. zn.

1328535/2015 z 25. augusta 2015 (ďalej len „upovedomenie z 25. augusta 2015“) podľa § 5

ods. 7 zákona o sťažnostiach z dôvodu, že sťažnosť podaná orgánu verejnej správy telefaxom

alebo elektronickou poštou sa považuje za písomnú iba vtedy, ak ju sťažovateľ do piatich

pracovných dní od jej podania písomne potvrdí podpisom.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „... ako právnická osoba je daňový subjekt,

ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto povinný komunikovať so správcom dane

výlučne elektronicky. Táto povinnosť mu vyplýva z

Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov... Sťažovateľ

má so správcom dane uzatvorenú Dohodu o elektronickom doručovaní zo dňa 23. 01.

2013... na základe ktorej komunikuje so správcom dane a doručuje mu písomnosti.

Vzhľadom na uvedené považuje sťažovateľ Upovedomenie o odložení sťažnosti za porušenie

ústavnej zásady na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Slovenskej

republiky. Sťažovateľ má za to, že s poukazom na zákona č. 460/1992 Sb.

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov... nebolo dodržané toto ustanovenie,

keďže správca dane nekonal v medziach zákona, keď odložil sťažnosť, napriek tomu, že

medzi ním a sťažovateľom je uzatvorená dohoda o elektronickej komunikácii. Sťažovateľ má

za to, že nemožno súhlasiť so záverom, že ak je správa doručená aj inak, tak ju nemožno

považovať za nedoručenú.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti BINOPOL s. r. o. na prístup k súdnej a inej právnej

ochrane podľa postupom Daňového úradu Banská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1328535/2015 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica sp. zn. 1328535/2015

z 25. 08. 2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Daňovému úradu Banská Bystrica.

3. Daňovému úradu Bratislava sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu.

4. Spoločnosti BINOPOL, s. r. o., priznáva trovy právneho zastúpenia 355,72 €...,

ktoré je Daňový úrad Banská Bystrica povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Karola

Haťapku...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej predstavuje primárne východisko pre zákonom

upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). Zároveň podľa podmienky

a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle je možné

domáhať sa základného práva podľa len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú (napr. , ).

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prístup

k súdnej a inej právnej ochrane podľa postupom daňového úradu ako

správcu dane pri vybavovaní sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo

právnickej osoby, ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa

domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov,

ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán

verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že

ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Vybavovanie sťažností orgán

verejnej správy upraví vnútorným predpisom.

V súlade s § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je vybavená odoslaním

písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je

sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie

výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená,

v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli

uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).

V súlade s § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach orgán verejnej správy príslušný

na vybavenie sťažnosti vyhotoví zápisnicu o prešetrení sťažnosti, ktorá obsahuje najmä...

povinnosť vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, alebo ním

splnomocneného zástupcu, v prípade zistenia nedostatkov v lehote určenej orgánom

verejnej správy, ktorý sťažnosť prešetroval,

1. určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky,

2. prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,

3. predložiť prijaté opatrenia orgánu prešetrujúcemu sťažnosť,

4. predložiť orgánu prešetrujúcemu sťažnosť správu o splnení opatrení a uplatnení

právnej zodpovednosti,

5. ak nie je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia; ak je

totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia prostredníctvom orgánu verejnej

správy príslušného na vybavenie sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje

nesúhlas s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti, je novou

sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odložení

sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach sťažnosť proti postupu orgánu verejnej

správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej

sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 3 zákona o sťažnostiach sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúci

orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12. Ak

sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy, na vybavenie sťažnosti podľa odseku 1 je

príslušný najbližší nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je

príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak sťažnosť

vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností,

podanie smerujúce proti vybaveniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f).

Podľa § 22 ods. 4 zákona o sťažnostiach sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti alebo

sťažnosť proti odloženiu sťažnosti je orgán verejnej správy povinný vybaviť v lehote podľa §

13.

Kritériom aplikovateľnosti je materiálna povaha predmetu

konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach

a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom statuse).

V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup administratívneho charakteru,

upravený zákonom o sťažnostiach, v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach,

resp. povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu

nemožno považovať za správne konanie [pozri k tomu

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.], aj preto sa na

neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Táto

špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie

základného práva podľa [k tomu pozri aj judikatúru, podľa ktorej postup

pri vybavovaní sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemožno

považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (m. m. , )].

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú existenciu takej príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom daňového úradu v napadnutom konaní a namietaným porušením

základného práva podľa (m. m. ), ktorá by zakladala

relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa postupom daňového úradu

v napadnutom konaní, pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015