Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 701/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32,

Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 22. júna 2015,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32, Košice, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , a 3 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“)

a jeho rozsudkom sp. zn. z 22. júna 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania

o zvýšenie výživného vedeného Okresným súdom Košice okolie (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 28. novembra

2014 zmenil „rozsudok Okresného súdu Košice II č. konania 108

zo dňa 16. 6. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. konania

zo dňa 22. 1. 2010, v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca

k maloletému , do budúcna takto:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150, Eur

mesačne, vždy do 15 eho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc 28. 9. 2012.

Dlžné výživné na maloletého za obdobie od 28. 9. 2012 do 28. 11. 2014,

spolu v sume 3.369, Eur, súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 100, Eur, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania, pod následkom straty

výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta...“.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd napadnutým

rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 28. novembra 2014

vo výroku o výžinom a v časti výroku o povinnosti platiť výživné a dlžné výživné ho zmenil

tak, že sťažovateľ je povinný ho platiť k rukám navrhovateľa (syna), keďže tento v čase

rozhodovania krajského súdu dosiahol plnoletosť.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza argumentáciu, ktorá bola súčasťou jeho odvolania proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 28. novembra 2014, pričom uvádza, že je

to „doslovná citácia odvolania zo dňa 12. 01. 2015“. Podstatou tejto argumentácie je

nedostatočne zistený skutkový stav a neúplné dokazovanie, keďže podľa názoru sťažovateľa

okresný súd nezohľadnil jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ako i skutočnosť, že

navrhovateľ dosiahol medzičasom plnoletosť a žiadal doplniť dokazovanie vo vzťahu

k príjmom matky, keďže táto podniká i ako živnostníčka a predložila len daňové priznanie

obchodnej spoločnosti, v ktorej je konateľkou.

Sťažovateľ podanie sťažnosti odôvodnil tým, že mu

„neumožňuje podať... mimoriadny opravný prostriedok...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... upravené v čl. 46, čl. 47, ods. 2,

3, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, pod sp. zn. ,

7212227833, zo dňa 22. 06. 2015 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi ... sa priznáva finančné zadosťučinenie 5000

Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný sťažovateľovi vyplatiť do

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi ... sa priznávajú trovy konania / právneho

zastúpenia 296,44 Eur / slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a 44 centov /, ktoré je povinný

Krajský súd v Košiciach zaplatiť na účet advokáta JUDr. Rastislav Lenarta do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovateľ tiež uvádza:

„Vzhľadom na to, že rozhodnutie, ktoré namietame, je aj vykonateľné a podľa nášho

názoru dochádza ním k porušovaniu základného práva sťažovateľa, žiadame... o odloženie

jeho vykonateľnosti. Tento svoj návrh zdôvodňujeme tým, že jeho dočasným odložením

vykonateľnosti nevznikne dotknutej osobe /otcovi dieťaťa/ žiadna väčšia škoda, než

sťažovateľovi.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „) ústavný súd návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, že

sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , IV.

ÚS 267/08).

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý

obsahuje všetky náležitosti predpísané . Ak ide o sťažnosť podľa

, o ktorú zjavne ide aj v prípade sťažovateľa, musí obsahovať jednak

všeobecné náležitosti uvedené v , ako aj osobitné náležitosti

uvedené predovšetkým v .

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný súd

mohol konať a rozhodnúť, keďže nie je vo vzťahu k označenému porušovateľovi (krajskému

súdu) odôvodnená.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že takýto nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky

kvalifikovanej sťažnosti, ktorá by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50

. Ústavný súd preto podľa

sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez

právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015