Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8CoP-54-2013.pdf
PDF · 129.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. T. I. nar. XX.X.E. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracoviskom Košice IV dieťaťa rodičov N.. P. I. nar. XX.X.E. bývajúcej v W. B. Č. D.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenártom advokátom so sídlom v Košiciach na Pollovej ul. č. 32 a T. L. nar. XX.X.E. bývajúceho v W. B. H. D.. Č.. X zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 4.12.2012 č. k. 23P 242/2011 -287 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom, o výške dlhu na výživnom a o mieste stretávania sa otca s maloletou a jej matkou pred akreditovaným centrom T. L. U., n.o. so sídlom v W. B. V. D. Č.. XX bez prítomnosti starých rodičov alebo iných príbuzných rodičov.
Mení rozsudok v napadnutom výroku o splatnosti dlhu na výživnom tak, že povoľuje otcovi splácať dlh na výživnom s bežným výživným po 15 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
Mení rozsudok v napadnutom výroku o styku otca s mal. T. nar. XX.X.E. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou prvé dva mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku každý utorok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky, následne ďalšie štyri mesiace každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky, a od 7 mesiaca po právoplatnosti rozsudku do budúcna každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. v oboch prípadoch za prítomnosti matky.
V prípade, ak by na ktorýkoľvek z dní, počas ktorých má otec upravený styk s maloletou, pripadol deň, keď maloletá má v škôlke akciu (vystúpenie, podujatie a pod.), otec je oprávnený zúčastniť sa tiež akcie a využiť tak svoje právo na styk s maloletou takým spôsobom.
Matka je povinná oznámiť otcovi konanie akcie textovou správou na jeho telefónne číslo bezprostredne potom, ako sa o nej dozvie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a zaviazal otca prispievať matke maloletej na výživu maloletej 50
Eur mesačne od 1.6.2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Upravil styk otca s maloletou každý pondelok a každú stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky od právoplatnosti rozsudku po nasledujúcich 6 mesiacov a následne od 1. dňa 7. mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku do budúcna každý pondelok a každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, každú sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky a následne v ten istý deň od 15.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.30 do 18.00 hod. za prítomnosti matky pred akreditovaným centrom T. L. U., n.o. so sídlom v W. B. V. D. Č.. XX bez prítomnosti starých rodičov alebo iných príbuzných rodičov s tým, že matka je povinná riadne pripraviť maloletú na styk s otcom. Zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a na úpravu jeho styku s maloletou v prevyšujúcom rozsahu a zároveň zamietol aj návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti a na zákaz styku otca s maloletou. Zaviazal každého z rodičov nahradiť štátu trovy konania po 214,72 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, uložil maloletej a jej rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu v akreditovanom centre T. L. U., n.o. počas 9 mesiacov a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
O úprave styku otca s maloletou konal na základe vlastného uznesenia, ktorým 26.10.2011 začal konanie bez návrhu. Z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Košiciach svojím uznesením z 29.7.2011 sp. zn. 8 CoP 222/2011 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým konajúci súd zamietol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia tak, že upravil styk otca s maloletou každú sobotu od 9.00 hod. do 14.00 hod. a zaviazal matku riadne pripraviť maloletú na styk, odovzdať ju otcovi v určený čas pred svojím bytom, kde je ju otec aj povinný vrátiť. Matka hneď 2.9.2011 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal styk otca s maloletou, alternatívne, aby zmenil nariadené predbežné opatrenie o styku otca s maloletou tak, že upraví ich styk len počas prvej soboty v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. v jej prítomnosti, pretože nie je v záujme maloletej, aby sa s otcom stýkala, resp. že by sa s ním stýkala každú sobotu v mesiaci. Z čestného prehlásenia I. O., priloženého k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zistil, že otec 17.6.2011 podišiel k maloletej, ktorá bola vonku pred ich bydliskom v prítomnosti starých rodičov, zdvihol ju na ruky, a keď pomalým krokom odchádzal ku chodníku, starý otec maloletej (otec matky) skočil na otca, zvalil ho na zem aj s maloletou na rukách a začal ho dusiť asi 1 minútu, na čo maloletá začala plakať, bola vyľakaná a následne ju stará matka odniesla do brány bytového domu, v ktorom bývajú. Tento návrh matky bol uznesením Okresného súdu Košice II z 21.9.2011 právoplatne zamietnutý. Z výpovede matky zistil, že otec sa s maloletou stretával po svojom odchode zo spoločnej domácnosti v máji 2011. Z druhého na tretieho júla 2011 mu umožnila mať maloletú u seba aj počas jeho pobytu na chate u rodičov otca, ale následne sa stalo, že otec miesto toho, aby odovzdal maloletú s jej vecami jej rodičom, odovzdal im len osobné veci a po maloletú si musela prísť na miesto, na ktorom sa vzájomne dohodli. Otec sa s maloletou znova stretol 7 a 12.7.2011 v jej prítomnosti, no viac stretnutí medzi nimi nebolo, pretože sa obávala o zdravie maloletej so zreteľom na incident, ktorý sa odohral 17.6.2011. Potvrdila, že otec okrem tohto incidentu maloletej nikdy neublížil. Otec si po maloletú neprišiel 7.12.2011,24.12.2011 , 31.12.2011, 10.3.2012, 17.3.2012, 14.4.2012, 24.4.2012, 28.4.2012, 5.5.2012, 26.5.2012, 2.6.2012, 9.6.2012, 30.6.2012, 7.7.2012, 14.7.2012, 21.7.2012, 27.7.2012, 4.8.2012, 11.8.2012, 18.8.2012, 25.8.2012, 1.9.2012, 8.9.2012, 15.9.2012, 22.9.2012, 29.9.2012, 6.10.2012, 13.10.2012, 20.10.2012, 27.10.2012, 3.11.2012. Dňa 25.2.2012 otec prišiel neskoro napriek tomu, že ju riadne pripravila, čo môže potvrdiť jej sused P. S.. Dňa 12.1.2012 si otec po maloletú prišiel, čupol si a začal maloletú nahrávať, hovoril jej, že „je tu tato a či s ním ide“, maloletá na to začala plakať, schovala sa za ňu, a po opätovných výzvach ušla do kúpeľne. Následne mu vysvetlila, že vidí, že s ním maloletá nechce ísť, pozdravila a zavrela dvere. Maloletá sa údajne pri príprave na stretnutie bráni pri obliekaní slovami „mama nedaj ma“. Podobne vyhrotene popísala aj ďalšie stretnutia otca s maloletou, konkrétne 14.1.2012 (kedy už maloletá aj kričala), 21.1.2012 (kedy mala maloletá teplotu), 28.1.2012 (kedy odišli na návštevu k starým rodičom a otca videla len jej švagriná), 24.3.2012 (kedy otec trval na tom, že maloletú vezme s kiahňami k lekárovi, aj keď to maloletá s krikom odmietala). Takmer pri všetkých stretnutiach boli v byte okrem rodičov a maloletej prítomní aj rodičia matky, často sa opakoval aj sused P. S. a pri incidente 24.3.2012 zasahovala po telefonáte otca dokonca aj polícia. Dozvedela sa, že otec čakal na maloletú 8.3.2012 pred škôlkou, preto na neho podala návrh na políciu, aby prešetrila, že narúša chod škôlky. Dňa 18.3.2012 otca stretla pred bydliskom, ako sa dožaduje styku s maloletou tvrdiac, že mu 17.3.2012 neumožnila stretnutie, aj keď bol pred jej bydliskom o 9.10 hod. a má na to svedkov. Z výpovede otca zistil, že spolužitie s matkou maloletej bolo harmonické až dovtedy, kým sa nepresťahovali do bytu v
tesnej blízkosti rodičov matky. V decembri 2009 sa s matkou dohodli, že aj otec sa v čase voľna bude o maloletú starať, aby mohla nastúpiť do práce. Počas spolužitia zabezpečoval starostlivosť o dieťa, aj o domácnosť a po návrate matky z práce zabezpečovali starostlivosť maloletej obaja. Jeho odchod zo spoločnej domácnosti mal byť len krátkodobý na to, aby sa matka porozprávala so svojimi rodičmi, aby im ďalej nezasahovali do života. Po 3 dňoch odlúčenia sa však dozvedel, že mu vyhodila osobné veci z bytu. Poprel, že by maloletú úmyselne neodovzdal starým rodičom a konštatoval, že k tomu bol nútený pristúpiť, nakoľko maloletá veľmi plakala a nechcela s nimi odísť napriek tomu, že sa ju snažil prehovoriť a dokonca navrhol starej matke, aby priniesla kočík, kde by maloletú uspal a tak by si ju zobrali. Matka ho ubezpečovala, že bude môcť maloletú vídať, stalo sa, že ho pozvala do bytu, odkiaľ ho však jej otec neustále vyháňal. Popísal okolnosti pokusu stretnutia s maloletou v predvianočnom období. Matka neviedla maloletú, aby sa s ním stretla, zobrala ju na ruky a odchádzala, pričom on ich nasledoval a prosil ju, aby mu umožnila stýkať sa s maloletou. Všimol si, že ho pritom fotografuje otec matky a filmuje brat matky a ešte pri tom bola prítomná aj švagriná matky. K nerealizovaným stykom uviedol, že na nich meškal preto, že chcel maloletej niečo kúpiť alebo preto, že nemal kde zaparkovať. Matku o tom nemohol včas informovať, pretože si zmenila číslo a nepreberala poštu. Matka údajne v 50 % prípadov, keď sa mal stretnúť s maloletou nebola doma, miesto toho prišiel jej otec a zisťoval, ktorí z nájomníkov ho pustil do vnútra. Varoval ich, aby mu do budúcna neotvárali. Druhá polovica stretnutí prebiehala tak, že mu matka otvorila, ale za jej chrbtom stál otec s teleskopickou kamerou a v obývačke boli susedia a rodina matky. Keď chcel vstúpiť do bytu, aby dal maloletej darčeky, kričali na neho, aby nevstupoval a až potom, ako na neho otec matky začal nadávať, si aj on začal situáciu filmovať. Rodinou matky a aj matkou samotnou bol slovne napádaný aj potom, ako po porade s kolíznym opatrovníkom už nežiadal od maloletej, aby s ním išla, ale sa jej len pýtal, ako sa má a pod.. Z uvedených dôvodov aj upustil od ďalších stretnutí s maloletou, pretože videl, že ju psychicky deptajú. Zo znaleckého posudku L.. Ľ. S. zistil, že maloletá má k matke a jej rodičom dobrý vzťah, je na nich naviazaná, kým k otcovi zaujala negatívny a odmietavý postoj. Bojí sa ho, neprejavuje voči nemu citový vzťah, nechce sa s ním stretávať. Dokáže síce prejaviť pocity a emócie, ale bez racionálneho odôvodnenia, má zníženú toleranciu na záťaž. Súčasný psychický stav maloletej je poznačený prežitými nepríjemnými situáciami, ktorých bola svedkom, a ktoré, pokiaľ by sa opakovali, by mohli výrazne negatívne poznačiť jej citovú a vzťahovú oblasť do budúcna. Otca vníma ako človeka, ktorý ublížil nielen jej, ale aj dedkovi, ktorého má veľmi rada a je na neho tiež intenzívne citovo naviazaná. Za príčinu postoja maloletej k otcovi označila jeho unáhlené konanie bez toho, aby zohľadnil, ako to bude maloletá vnímať, a či to bude vedieť správne pochopiť. U matky na základe vyšetrenia zaznamenala sklamanie z postoja partnera a z jeho snahy presadiť si úpravu styku s maloletou formou striedavej osobnej starostlivosti. Matka údajne poskytovala otcovi možnosť venovať sa maloletej, starostlivosť o ňu nezvládal, reagoval na ňu podľa nálady. Bojí sa, že sa jej otec bude mstiť naďalej, vyjadrila obavy o zdravie a život maloletej, aj o svojich rodičov. U otca po vyšetrení zistila snahu o získanie životnej stability. Jeho osobnosť je kompaktná. Nezaznamenala žiadne negatívne formy ovplyvňovania maloletej voči matke, no zistila, že maloletá je negatívne ovplyvňovaná vo vzťahu k otcovi svojou matkou a starými rodičmi zo strany matky. Podľa jej názoru ide o tendenčné a účelové pôsobenie na maloletú aj z dôvodu, že starý otec (otec matky) neprijal otca maloletej, má s ním osobné konflikty. Starý otec oberá otca o rodičovské práva a povinnosti a supluje ho pri výchove, čo označila za nevhodný spôsob výchovy maloletej. Znalkyňa ani u jedného z rodičov nezistila kvalifikované kontraindikácie výchovy maloletej, avšak konštatovala, že obaja majú odlišné životné priority a odlišný prístup k výchove maloletej. Otec je podľa nej na maloletú silno citovo naviazaný a neberie ohľad na to, čo je pre ňu najdôležitejšie. Konštatovala, že je dôležité, aby si obaja rodičia našli k sebe cestu a dohodli sa na ďalšom usporiadaní vzťahu bez zasahovania starých rodičov. Zo záverov znaleckého posudku tiež zistil, že prítomnosť otca je pre ďalší zdravý vývin maloletej dôležitá a nezastupiteľná, a odporučila rozšírený styk otca s maloletou formou tzv. krokovej postupnosti, nakoľko otec nebol dlhší čas s maloletou. Práve takáto forma styku dáva podľa jej názoru priestor na to, aby sa maloletá mohla bez obáv stretávať s otcom, pretože v prítomnosti matky nebude mať z otca strach. Tieto stretnutia by sa mali odohrávať na neutrálnom mieste formou výletov, návštev podujatí, mali by mať atraktívny a zaujímavý program a pri stretnutiach by nemali byť starí rodičia, pretože ich prítomnosť by stretnutia komplikovala a neumožnila by tak obnoviť kontakt otca s maloletou. Zdôraznila potrebu podporovania maloletej matkou v jej kontaktovaní sa s otcom. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že ponúkol rodičom možnosť využitia referátu poradenskopsychologických služieb formou mediácie a zapojenia sa do programu akreditovaného subjektu Miesto pod slnkom, n.o. za účelom harmonizácie prístupov k výchove a k realizácii styku s maloletou. Matka podľa jeho názoru nemá záujem o takúto pomoc, kým otec prejavil záujem a začal sa aj aktívne zúčastňovať stretnutí so sociálnou pracovníčkou T.. G.. V záujme maloletej navrhol, aby súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia minimálne na 6 mesiacov
podľa § 37 ods. 2 písm. d/ zák. o rodine, konkrétne, aby sa rodičia a maloletá podrobili odbornému poradenstvu v akreditovanom subjekte T.. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka pracuje v D..U..U. W. a otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, konkrétne ako taxikár. Maloletú vyberá zo škôlky matka o 15.30. hneď po príchode MHD zo zamestnania. Obe potom idú spolu na nákup, ihrisko, spoločne pripravujú večeru. Maloletá chodieva spať o 20.15 hod., má rovnaký režim počas celého týždňa s tým, že obedujú o 12.00 hod. a spáva od 12.30 hod. niekedy až do 15.00 hod.. Zistený skutkový stav posúdil podľa §-u 25 Zák. o rodine a skonštatoval, že je potrebné upraviť styk otca s maloletou, pretože rodičia sa na ňom nevedia dohodnúť a nedokážu spolu komunikovať. Pri jeho úprave zohľadnil odporúčania znalkyne a kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby jej styk s otcom prebiehal formou tzv. krokovej postupnosti.
Proti výroku, ktorým súd upravil styk otca s maloletou podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že povolí otcovi stýkať sa s maloletou počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý utorok od 17.00 hod. do 18.00 hod. a sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za jej prítomnosti, počas ďalších 2 mesiacov každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod. a každú druhú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky a ďalšie dva mesiace každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod., každú druhú nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania. Uviedla, že počiatok styku otca s maloletou cez týždeň od 16.00 hod. nerešpektuje jej pracovnú dobu, vzdialenosť miesta výkonu jej práce od škôlky maloletej, ani vek maloletej. Poukázala na to, že do škôlky príde po maloletú z práce až o 15.30 hod., pričom ju musí prezliecť, čo jej zaberie od 10 do 20 minút. Keďže je maloletá hravá, cesta domov im trvá 15-20 min., takže je nereálne, aby už o 16.00 hod. boli v centre mesta. Z uvedených dôvodov trvá na tom, aby styk prebiehal na sídlisku Nad Jazerom, napríklad na ihrisku, ktoré je od miesta trvalého bydliska maloletej vzdialené asi 700 metrov. Zdôraznila, že maloletá má v škôlke aktivity a vystúpenia po 15.00 hod., ktorých sa zúčastňujú rodičia. Prekážku tvorí aj náplň jej práce, v dôsledku ktorej musí byť v práci najmä koncom mesiaca a prvé dva dni v mesiaci o hodinu dlhšie. Uviedla, že jej styk uberá právo na odpočinok po práci, nakoľko by sa mal podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa realizovať 8 krát do mesiaca. Prezentovala ochotu spolupracovať so subjektom T. L. U., n.o. avšak len za predpokladu, že bude rešpektovať jej pracovnú dobu, potreby a záujmy dieťaťa. Vyjadrila presvedčenie, že kolízny opatrovník dôsledne nezastupoval maloletú v konaní, čo potvrdzuje skutočnosť, že jej dodnes nedal odpoveď na žiadosť z 22.2.2012.
Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej 35 Eur mesačne, a aby mu povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 15 Eur, pretože viac nie je v jeho možnostiach a schopnostiach. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného z tzv. všimného, ktoré však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na aplikáciu zásady potencionality jeho príjmov upravenej v § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pretože nebolo preukázané, že by sa bez ospravedlniteľného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny. Podrobne popísal, akým spôsobom zastupoval maloletú v konaní, ohradil sa voči námietkam matky, že si riadne neplnil svoje povinnosti a dodal, že odporúča, aby aj odvolací súd rešpektoval odporúčania znalkyne, aj závery konajúceho súdu o uložení výchovného opatrenia.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a o dlžnom výživnom ako vecne správny, a poukázala na to, že otec si naďalej neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku o jeho styku s maloletou. Vyjadril presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne, ak upravil jeho styk s maloletou v prítomnosti matky pred akreditovaným subjektom T. L. U., pretože len pred ním styk splní svoj účel. Pri stretnutiach budú prítomní odborníci, ktorí budú nezaujatí, a ktorým pôjde o najlepší vývin maloletej. V tomto zariadení sú vytvorené ideálne podmienky na ich prvotné stretnutia, a na to, aby maloletú na
tieto stretnutia riadne pripravili. Spochybnil vyjadrenia matky, že chodí maloletú vyberať zo škôlky a prezentoval názor, že matka túto úlohu prenecháva svojim rodičom. Prejavil ochotu vyberať maloletú zo škôlky s matkou a spochybnil aj jej tvrdenia, že by mala zmenený pracovný čas, resp. že by boli obmedzené jej rodičovské práva na trávenie voľného času s maloletou.
Výroky rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o zamietnutí úpravy styku s maloletou v prevyšujúcej časti, o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou a na určenie výživného v prevyšujúcej časti, o trovách štátu, o povinnosti rodičov podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu a o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p. ).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania rodičov maloletej preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výživu maloletej, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je jeho odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného pre mal. T.. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o jeho rozsahu vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by bol dosahoval, ak by ako iní taxikári využíval všetky svoje schopnosti a možnosti na trhu práce. Bolo by v rozpore so záujmami oprávnených, ak by sa súdy uspokojovali s takými príjmami rodičov, ktoré deklarujú, ak zo všeobecne dostupných údajov vyplýva, že ostatní pracovníci v rovnakej oblasti zarábajú podstatne viac. Aj na tento účel bola do nášho právneho poriadku zavedená zásada potencionality príjmov, z ktorej vyplýva nielen to, na čo poukazoval právny zástupca otca, ale aj to, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Aplikácia zásady potencionality príjmov bola v predmetnom prípade plne opodstatnená, pretože nie je možné sa uspokojiť s tým, že otec zarábal v roku 2011 len 160,10 Eur mesačne a v roku 2012 len 148,69 Eur mesačne, ak podľa údajov Štatistického úradu SR je priemerná mzda O. na Slovensku 500-600 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri formulovaní záveru o príjme otca za rok 2012 musel korigovať skutkové závery súdu prvého stupňa, že otec zarábal v čistom 27,20 Eur, pretože z jeho daňového priznania za rok 2012 vyplynulo, že mal základ dane 1.784,28 Eur, a že z neho neplatil žiadnu daň. Z uvedeného je nepochybné, že čistý príjem otca predstavoval 148,69 Eur (1.784,28 Eur/12) a nie 27,20 Eur mesačne. Toto pochybenie však nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o výživnom, pretože konajúci súd v ňom správne vychádzal zo zásady potencionality príjmov otca, t.j., že zarába 500-600 Eur mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že tento príjem umožňuje otcovi, aby prispieval na výživu maloletej 50 Eur mesačne a plnil si aj svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči J. nar. 7.5.1995 zohľadňujúc, že má znížené výdavky na bývanie v dôsledku toho, že býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a sestrou. Vzhľadom k tomu, že určené výživné, ktoré predstavuje na jeden deň len 1,66 Eur, resp. 1,61 Eur, nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb maloletej na stravu a otcovi aj po zaplatení výživného ostane na uspokojovanie jeho potrieb čiastka zodpovedajúca minimálnej mzde, nebolo by spravodlivé meniť rozhodnutie o výživnom v súlade s jeho odvolacím návrhom na 35 Eur mesačne, pretože by sa tým
neprimerane zvýšil podiel matky na výživnom pre maloletú. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku vyživovacej povinnosti otca a o výške dlhu na výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a o rozsahu dlhu na výživnom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 220 O. s. p. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 ).
Odvolací súd po zohľadnení príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý nedisponuje úsporami vo výške dlhu na výživnom a má iné pôžičky, pre ktoré by mu žiadna banka nepožičala za primeraný úrok, dospel k záveru o potrebe odlišného určenia jeho splatnosti ako v zákonnej trojdňovej lehote uvedenej v § 160 ods. 1 O. s. p. a povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 15 €, tak, ako navrhoval v podanom odvolaní, pretože len takto upravená splatnosť výrazným spôsobom nezasiahne do životnej úrovne účastníkov konania a umožní splatenie dlhu v primeranej lehote.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. T., odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil jeho rozsah, pretože nezodpovedá pracovnému času matky maloletej a vzdialenosti jej práce od miesta bydliska a škôlky maloletej (stretnutia cez týždeň), ani veku maloletej a jej súčasnému negatívnemu vzťahu k otcovi (frekvencia styku počas týždňa a víkendov). Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou matky o potrebe posunu začiatku stretnutia maloletej s otcom cez týždeň, pretože nie je reálne, aby sa v centre mesta začalo o 16.00 hod.. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka končí svoj pracovný čas o 14.36 hod., a cesta zo Š. J. W. jej trvá skoro hodinu. V škôlke tak je o 15.30 hod. pričom jej určitý čas trvá, kým maloletú prezlečie. Zo škôlky odchádzajú okolo 15.40 - 15.50 hod. a tá sa nachádza na Sídlisku nad jazerom, kým T. L. U., kde majú prebiehať stretnutia, sídli na V. D., čo je podľa cestovného poriadku vzdialené minimálne 15 minút cesty električkou, pričom aspoň ďalších 20 - 30 minút trvá, pokiaľ sa matka presunie zo škôlky na električku a z električky do stredu V.. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie otca, že maloletú vyberajú zo škôlky starí rodičia, pretože matka by sa reálne zo Sídliska nad jazerom nedostala s maloletou do stredu mesta za pol hodinu. Odvolanie matky nie je možné považovať v tejto časti za účelové, pretože zmenu svojho pracovného času, aj to, kedy prichádza do miesta bydliska, avizovala už v priebehu konania na súde prvého stupňa. Skutočnosť, že mal. deťom dlhšie trvá prezliekanie a tiež cesta domov, prípadne niekde inde, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú netreba podrobnejšie dokazovať, resp. ani spochybňovať. Aj pokiaľ ide o styk cez víkend, odvolací súd ho považoval za potrebné skrátiť, pretože z výpovede matky vyplýva, že maloletá je naučená obedovať o 12.00 hod. a vtedy by sa styk ešte len skončil. Kým by maloletá prišla domov, bolo by už skoro 13.00 hod., kedy je už zvyknutá na popoludňajší spánok. Rovnako, aj začiatok styku v nedeľu poobede bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posunúť o pol hodinu neskôr, pretože maloletá zvykne spať aj do 15.00 hod.. V prípade, ak by sa zobudila o 15.00 hod., matka by nemala čas pripraviť a doviesť ju na stretnutie. Je tiež všeobecne známa skutočnosť, že mal. deti netreba v popoludňajšom spánku prerušovať, pretože sú potom nervóznejšie a navyše, je možné očakávať, že maloletá po doobedňajšom stretnutí s otcom bude potrebovať dlhší čas na regeneráciu. Obnova jej vzťahu k otcovi, ktorého zatiaľ nevníma pozitívne, bude od nej vyžadovať väčšie vypätie síl a energie. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhovel matke a posunul čas stretnutia otca s maloletou cez týždeň na 17.00 hod., a cez víkend z 12.00 hod. na 11.00 hod., aby mala s maloletou čas vrátiť sa zo stretnutia, naobedovať sa a do 13.00 hod. začať popoludňajší spánok a z 15.30 hod. na 16.00 hod., aby mala maloletá dostatok času na regeneráciu, prípravu na stretnutie a cestu. Aj pokiaľ ide o frekvenciu styku, odvolací súd sa stotožnil s
návrhom matky, že je v záujme maloletej, aby sa jej styk s otcom začal pozvoľnejšie ako určil súd prvého stupňa najprv ako tzv. spoznávacia fáza so zreteľom na vek maloletej a jej negatívny vzťah k otcovi. V opačnom prípade by ho maloletá mohla hneď na úvod pociťovať ako výrazné narúšanie jej denného zaužívaného režimu, pretože už od začiatku by jej zaberal skoro polovicu jej voľného času cez týždeň. Je potrebné uviesť, že maloletá cez týždeň zvykne chodiť spať už o 20.15 hod., pričom zo stretnutia, ktoré končí o 18.00 hod. sa bude vracať domov až okolo 19.00 hod.. Ostala by jej tak len jedna hodina voľného času počas dvoch dní z piatich v týždni, čo je podľa názoru odvolacieho súdu príliš málo na počiatočnú spoznávaciu fázu. Od tretieho do šiesteho mesiaca po právoplatnosti rozsudku sa už úprava styku otca s maloletou dostala na úroveň, na akú bola upravená aj súdom prvého stupňa, t.j. dva dni cez týždeň a jedno doobedie cez víkend. V tomto období sa už môže začať prehlbovať vzťah medzi otcom a maloletou, ktorý by sa mal vyvinúť počas prvých dvoch mesiacov tzv. spoznávacej fázy. Odvolací súd nevyhovel návrhu matky a neupravil styk otca s maloletou počas tretieho až štvrtého mesiaca od právoplatnosti rozsudku na hodinu dva krát v týždni a na každú druhú nedeľu na dve hodiny, pretože čas, ktorý by otec strávil s maloletou, by sa po spočítaní rovnal tomu, aký mal na stretnutia v prvej fáze. Tento model by nebol tzv. krokovou postupnosťou, ale len nie práve najvhodnejším presunutím času, z každej soboty na jednu hodinu každý týždeň, v rámci ktorej bude musieť maloletá stráviť cestovaním a presúvaním ďalšiu hodinu naviac. V prvej fáze styku otec strávi s maloletou 12 hodín do mesiaca a v druhej o 4 hodiny viac, čo úplne zodpovedá potrebe obnovenia a ďalšieho prehlbovania vzťahov, odporúčanej znalkyňou. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je potrebné zároveň predĺžiť druhú fázu stretávania sa otca s maloletou z matkou navrhovaných dvoch mesiacov na štyri mesiace, pričom rozsah stretávania sa otca s maloletou počas tejto fázy, t.j. 16 hodín mesačne sa zároveň rovná času, ktorý sama matka navrhovala pre styk od štvrtého do šiesteho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme maloletej presunúť styk z pondelka a stredy, ako to určil súd prvého stupňa a aj styk zo soboty na nedeľu v druhej fáze styku, ak to tak navrhovala matka. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo si vybral práve pondelok a stredu, preto ak matke lepšie vyhovuje utorok a štvrtok a zároveň, otcovi v tieto dni tiež nebránia žiadne objektívne prekážky, je vhodné, aby styk prebiehal práve v matkou navrhované dni. V poslednej fáze, t.j. od siedmeho mesiaca do budúcna (kde absentuje odvolací návrh matky), už odvolací súd rozšíril styk otca s maloletou aj na poobedie každej nedele, t.j. o ďalších 8 hodín viac, ktorá prirodzene nadväzuje na 16 hodinovú úpravu styku otca s maloletou v predchádzajúcej fáze a zároveň dospel k záveru, že takáto forma úpravy bude minimálne do leta 2014 postačovať na účel, aký bol sledovaný všetkými účastníkmi konania, t.j. obnovenie a budovanie narušených vzťahov v rodine. Odvolací súd si vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvého stupňa nedovolil predvídať, či sa vzťahy medzi účastníkmi konania zlepšia do takej miery, aby mohol upraviť styk otca s maloletou do budúcnosti aj bez prítomnosti matky, aj keď matka túto možnosť pripúšťala v odvolaní. Odvolací súd poznamenáva, že keď sa to rodičom bude zdať vhodné, môžu začať realizovať styk v tejto podobe aj bez existencie právoplatného súdneho rozhodnutia a v prípade, ak sa rozhodnú dať si následne faktický stav schváliť súdom, budú mať možnosť podať návrh na zmenu úpravy styku, napr. o rozšírenie styku, prípadne na začatie jeho realizácie bez prítomnosti matky. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie rozvedených úvah odvolací súd upravil režim styku otca s maloletou tak, že skrátil prvú fázu styku otca s maloletou zo 6 mesiacov na 2 mesiace a v rámci nej zúžil styk z dvoch dní v týždni len na jeden (jeden deň cez víkend ostal), pridal druhú fázu od tretieho do šiesteho mesiaca, kde zachoval takú úpravu styku, akú určil súd prvého stupňa (pokiaľ ide o počet dní s výnimkou času, ktorý krátil v záujme maloletej) a do budúcna zúžil styk otca s maloletou o každú párnu nedeľu, pretože rozšírenie styku oproti predchádzajúcej fáze o 8 hodín považoval za dostatočné na obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletou. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že styk bude stále prebiehať v prítomnosti matky a 24 hodín do mesiaca je maximum, čo možno od nej spravodlivo žiadať za situácie, keď celý týždeň pracuje a navyše si aj zvyšuje kvalifikáciu. Práve takáto forma úpravy styku otca s maloletou lepšie zohľadňuje vek maloletej, jej vývinové potreby, dĺžku pracovného pomeru matky a spôsob usporiadania súčasných vzťahov v rodine. Pokiaľ ide o miesto styku otca s maloletou, odvolací súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že v predmetnom prípade je nevyhnutné, aby styk prebiehal v prítomnosti nestranných osôb, t.j. pred akreditovaným subjektom Miesto pod U., n.o., ktorý bude rodičov viesť k tomu, aby v prítomnosti maloletej správne komunikovali a správali sa v súlade s jej vývinovými potrebami. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rodičia túto úlohu nie sú schopní sami zvládnuť, nakoľko pri každom realizovanom stretnutí došlo k vyhroteniu situácií, dôsledkom ktorých bol plač, krik a rôzne stresujúce podnety pre maloletú (natáčanie a fotografovanie maloletej, ataky, hádky a pod.). V prípade, ak by sa stretnutia odohrávali na ihrisku, ako to navrhovala matka v podanom odvolaní, je otázne, či by sa práve tam vedeli vyhnúť vzájomným slovným konfliktom, a zabrániť, aby sa v okolí neobjavovali starí rodičia maloletej. V každom prípade,
v ktorom sa otec snažil o styk s maloletou, totiž boli v tesnej (v byte), alebo vzdialenej blízkosti (na ulici), a to najmä otec matky, ktorý stretnutia zbytočne komplikoval a vyhrocoval. Vzhľadom k tomu, že matka v odvolaní upozorňovala na to, že môže dôjsť k zmareniu styku v dôsledku rôznych akcií alebo podujatí, ktoré organizuje škôlka maloletej, odvolací súd upravil vo výroku pre takýto prípad styk otca s maloletou tak, že bude prebiehať práve na akcii v škôlke (aj mimo určený čas od 17.00 hod. do 18.00 hod. pred akreditovaným subjektom), pretože tam budú prítomné pedagogičky a bude prebiehať na neutrálnej uzatvorenej pôde. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že otec sa s matkou nevedel spojiť, pretože si zmenila číslo a mnohokrát ho neinformovala o zmene programu cez víkendy, keď mal upravený styk s maloletou, odvolací súd upravil aj spôsob, akým bude matka oboznamovať otca o pripravovaných podujatiach maloletej v škôlke. Pre všetky prípady však stále platí, že styk bude prebiehať bez akejkoľvek prítomnosti príbuzných účastníkov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o styku otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.