Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 700/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja bytom , zastúpených

Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, konajúcou

prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Zuzany Slovíkovej, ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015

doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovateľ“), obaja

bytom Družstevná 33/16 Bziny, Dolný Kubín (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina, konajúcou

prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Zuzany Slovíkovej, ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania

o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Sťažovateľ vzniesol proti zákonnej sudkyni námietku zaujatosti,

o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 20. apríla 2015 tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prerokúvania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú dôvody, pre ktoré mala byť podľa ich názoru

zákonná sudkyňa vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci, a poukazujú na to, že

„vyčerpali všetky zákonné možnosti domáhať sa svojho práva tým, že vzniesli námietku

miestnej nepríslušnosti súdu, ako aj námietku zaujatosti sudkyne, avšak bez úspechu“.

Podľa názoru sťažovateľov „predmetným postupom Okresného súdu v Martine bolo

porušené ich právo podľa článku 46 a SR, ako aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z SR“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Martine v konaní vedenom pod spisovou zn.

porušil právo sťažovateľov, zaručené v a v SR.

2. Okresnému súdu v Martine v konaní vedenom pod spisovou zn. vec

vracia na ďalšie konanie a zakazuje konať vo veci sudkyni .

3. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,72 EUR,

ktorú je Okresný súd v Martine povinný vyplatiť právnemu zástupcovi na účet... do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, že

sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení advokátom, ktorý je v súlade § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , IV.

ÚS 267/08).

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý

obsahuje všetky náležitosti predpísané . Ak ide o sťažnosť podľa

, o ktorú zjavne ide aj v prípade sťažovateľov, musí obsahovať jednak

všeobecné náležitosti uvedené v , ako aj osobitné náležitosti

uvedené predovšetkým v .

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný súd

mohol konať a rozhodnúť, pretože nie je vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva podľa odôvodnená.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že takýto nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľov, ktorí sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v časti namietaného

porušenia základného práva podľa , nespĺňa požiadavky kvalifikovanej

sťažnosti vyvoditeľné z a . Ústavný súd preto podľa

ods. 2 sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , IV.

ÚS 136/05, ).

V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd poukazuje aj na § 20 ods. 3 zákona o

ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov

výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje,

akého rozhodnutia sa domáha ( ), čím zároveň vymedzí

rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie

ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , , ).

Sťažovatelia označujú za jediného porušovateľa svojho základného práva okresný

súd, pričom podľa petitu sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa

postupom v napadnutom konaní okresného súdu, ku ktorému (v zmysle

odôvodnenia sťažnosti) ale malo dôjsť uznesením sp. zn. z 20. apríla 2015,

ktorým krajský súd nevylúčil zákonnú sudkyňu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. . Z uvedeného vyplýva zjavný vnútorný rozpor

v argumentácii sťažovateľov, keďže medzi namietaným postupom okresného súdu

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. apríla 2015 neexistuje príčinná

súvislosť, ktorá by umožňovala ústavnému súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vysloviť, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní porušil základné právo

sťažovateľov podľa . Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez

právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015