Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 424/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Mechanika, s. r. o., Hlinická 1183,

Bytča, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Mierová 715/1, Veľký Krtíš, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Mechanika, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Mechanika, s. r. o., Hlinická 1183, Bytča (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 20. januára 2015 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«V právnej veci navrhovateľov: 1. Mechanika, s. r. o... 2. Ing. Michal Petrovský...

proti odporcovi: ... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, konanie vedené

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , bol dňa 30.05.2013 podaný návrh

na vydanie predbežného opatrenia a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. ...

Na základe písomnosti nazvanej „odvolanie plnomocenstva, späťvzatie návrhu č. k.

“ zo strany spoločnosti Mechanika, s. r. o., zastúpenej konateľom spoločnosti

Jurajom Ovčíkom, bol návrh na začatie konania vzatý späť. ...

V zmysle tejto písomnosti potom Okresný súd v Žiline vydal uznesenie

zo dňa 18.06.2013, ktorým súd zastavuje konanie o návrhu navrhovateľa

v I. rade...

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v I./ rade Mechanika, s. r. o., zast.

Ing. Michalom Petrovským odvolanie...

Toto odvolanie... bolo Krajským súdom Žilina odmietnuté... uznesením

zo dňa 18.09.2013...

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu ... navrhovateľ v 1/ rade... podal dovolanie...

Podaním doručeným Najvyššiemu súdu SR 3.11.2014 vzal navrhovateľ I./ rade

v mene druhého konateľa Juraja Ovčíka dovolanie späť s tým, že žiada dovolacie konanie

zastaviť, kde Najvyšší súd SR následne rozhodol, že dovolacie konanie sa zastavuje...

Sťažovateľ má za to, že rozhodnutiami súdov, kedy inicioval späťvzatie návrhu na

začatie konania, ako aj späťvzatie dovolania druhý konateľ Juraj Ovčík v danom prípade

bolo porušené právo sťažovateľa, nakoľko takýmto postupom súdu sa mu odňala možnosť

konať pred súdom.

... Mechanika, s. r. o. má ako štatutárny orgán ustanovených dvoch konateľov: Juraj

Ovčík... a Ing. Michal Petrovský... Konatelia sú zároveň aj jedinými spoločníkmi obchodnej

spoločnosti Mechanika, s. r. o. a obidvaja sú oprávnení konať v menej spoločnosti

samostatne.

... však toto oprávnenie limituje v prípade, ak sa záujmy

obchodnej spoločnosti a osoby inak oprávnenej konať v jej mene rozchádzajú v zmysle § 21

ods. 3

Podľa , za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú

v rozpore so záujmami právnickej osoby.

Obmedzenie konateľa konať v mene spoločnosti môže vyplývať na jednej strane

zo spoločenskej zmluvy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia alebo na druhej strane

z právneho predpisu (právnej normy).

Základnou povinnosťou konateľa je vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Povinnosťou

z hľadiska funkcie konateľa je aj povinnosť lojality. Konateľ má svoju funkciu vykonávať tak,

aby neuprednostňoval svoje záujmy alebo záujmy spoločníkov pred záujmami spoločnosti.

Z daného stavu je zrejmé, že vnútorné vzťahy v obchodnej spoločnosti Mechanika,

s. r. o. sú značne napäté a komplikované, kde právnická osoba ako účastník konania môže

prirodzene konať pred súdom len prostredníctvom fyzických osôb, a to osôb osobitne

kvalifikovaných.

Podaný návrh, ktorým sa navrhovateľ I./ rade, zastúpený konateľom Ing. Michalom

Petrovským, domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou

Mechanika, s. r. o., v zastúpení konateľom Jurajom Ovčíkom a odporcom

, ktorá bola uzavretá bez vedomia a súhlasu druhého konateľa Ing. Michala

Petrovského, je bez akýchkoľvek pochybností procesným úkonom, ktorý je v rozpore

so záujmami konateľa spoločnosti Mechanika, s. r. o. Juraja Ovčíka, keďže tento vystupoval

v predmetnej kúpno predajnej zmluve ako konateľ spoločnosti Mechanika, s. r. o., teda

predávajúceho.

V nadväznosti na vyššie uvedené preto druhý konateľ spoločnosti Mechanika, s. r. o.

Ing. Michal Petrovský nemal inú možnosť, ako sa brániť voči takémuto konania, a to

podaním príslušného návrhu na súd, nakoľko sa jednalo o všetky nehnuteľnosti, ktoré

označená spoločnosť vlastnila.

Najvyšší súd porušil základné a ľudské právo sťažovateľa tým, že mu uprel právo

konať pred súdom bez toho, aby skúmal, či druhý konateľ Juraj Ovčík v mene spoločnosti

Mechanika, s. r. o. je oprávnený vziať dovolanie späť, kde jeho záujmy sú v rozpore

so záujmami spoločnosti v zmysle »

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Mechanika, s. r. o... na súdnu ochranu podľa článku

46 SR a ľudského práva na spravodlivé súdne konania podľa článku 6 Európskeho

dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, boli porušené, a to

uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.01.2015 o zastavení konania.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.01.2015 sa zrušuje a vec

sa vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným

súdom SR vo výške 355,73 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých

hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 dohovoru uznesením najvyššieho súdu. K namietanému porušeniu označených práv

malo podľa sťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd jej „uprel právo konať pred súdom bez

toho, aby skúmal, či druhý konateľ Juraj Ovčík v mene spoločnosti Mechanika, s. r. o. je

oprávnený vziať dovolanie späť, kde jeho záujmy sú v rozpore so záujmami spoločnosti

v zmysle “.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Podľa (ďalej len „OSP“) za právnickú

osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby.

Sťažovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

sťažovateľkou konajúcou konateľom Jurajom Ovčíkom a (ďalej len

„návrh na začatie konania“). Sťažovateľka, za ktorú konal konateľ Juraj Ovčík, vzala návrh

na začatie konania späť, na základe čoho okresný súd uznesením č. k. 71

z 18. júna 2013 konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka konajúca

druhým konateľom Michalom Petrovským odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. z 18. septembra

2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že odvolanie sťažovateľky odmietol.

Uznesenie krajského súdu napadla sťažovateľka konajúca konateľom Michalom Petrovským

dovolaním. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil, a to na základe

späťvzatia dovolania sťažovateľkou konajúcou konateľom Jurajom Ovčíkom.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného

práva priznaného spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať

ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať.

Účelom je zaručiť prístup k súdu každému. Uplatnenie práva

na prístup k súdu sa vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Ak fyzická alebo

právnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe umožniť stať

sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré

z takéhoto postavenia vyplývajú, a následne o veci účastníka konať a rozhodnúť.

Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak

sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú

ustanovenia a nasl. .

Ak sťažovateľka vzala dovolanie podané proti uzneseniu krajského súdu späť,

najvyšší súd postupoval správne, keď dovolacie konanie podľa zastavil.

Pokiaľ sťažovateľka namieta, že najvyšší súd neskúmal, či konateľ Juraj Ovčík je

oprávnený ako konateľ sťažovateľky podľa vziať dovolanie späť, pretože

jeho záujmy sú v rozpore so záujmami sťažovateľky, ústavný súd uvádza, že z rozdelenia

súdnej moci medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že

ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis

, ).

Posúdenie otázky, či sú záujmy konateľa v rozpore so záujmami právnickej osoby

ktorej je konateľom, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,

nie do právomoci ústavného súdu. Ústavný súd zároveň konštatuje, že pokiaľ dovolací súd

dospeje k záveru, že dovolanie bolo vzaté späť na to oprávnenou osobou, nie je povinný

uvádzať dôvody, prečo považuje túto osobu za oprávnenú vziať dovolanie späť, čo zároveň

znamená, že tvrdenia sťažovateľky o tom, že najvyšší súd neskúmal, či konateľ Juraj Ovčík

môže konať za sťažovateľku, sú iba jej ničím nepreukázanými domnienkami.

Ústavný súd pripomína, že najvyšší súd konal o dovolaní v spore, t. j. v druhu

civilného procesu, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým

na účastníkoch konania, ktorí sú povinní tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného

nároku na súdnu ochranu, čo platí v celom rozsahu aj pre dovolacie konanie. Ide o zásadu,

ktorá sa v občianskom súdnom konaní v súčasnosti zdôrazňuje, a to zásada „vigilantibus

iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu

svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také

kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto

zásada teda predpokladá, že sťažovateľ musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a

následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených je zrejmé, že Juraj Ovčík ako konateľ

sťažovateľky zobral späť už samotný návrh na začatie konania, pričom na základe takéhoto

úkonu bolo konanie vo veci samej okresným súdom zastavené. Za takejto situácie mohla

sťažovateľka predpokladať, že konateľ Juraj Ovčík zoberie späť aj dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu, a nič jej nebránilo, aby argumenty, ktoré sú obsiahnuté v sťažnosti,

adresovala najvyššiemu súdu, ktorý by sa nimi musel zaoberať. Pokiaľ sťažovateľka tak

nepostupovala, tento nedostatok v jej konaní na dovolacom súde nemožno naprávať alebo

nahrádzať sťažnosťou v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že niet žiadnej spojitosti medzi

uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru.

S poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015