Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 447/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Ficekom, advokátska kancelária JUDr. Milan Ficek,

advokát, s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie vedené pred okresným

súdom pod sp. zn. , predmetom ktorého je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, začalo 17. októbra 2000 na návrh sťažovateľky. Okresný súd

vo veci sťažovateľky rozhodol 13. januára 2012 meritórnym rozsudkom, proti ktorému

sťažovateľka podala odvolanie. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 26. januára 2015 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Proti označenému rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala 24. marca 2015 dovolanie.

3. Sťažovateľka namieta, že postupom v jej veci konajúcich súdov boli spôsobené

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré spočívajú „v neefektívnom a zdĺhavom procesnom

postupe prvostupňového a odvolacieho súdu“.

4. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka ďalej uviedla:

„Od podania návrhu na začatie konania až do vydania rozhodnutia odvolacieho

súdu uplynulo viac ako štrnásť rokov, počas ktorých oba súdy nekonali, resp. konali

s výraznými a neodôvodnenými prieťahmi. Prvostupňový súd spôsobil prieťahy trvajúce viac

ako jedenásť rokov, pričom boli spôsobené najmä neefektívnym procesným postupom ešte

pred prvým pojednávaním vo veci a nehospodárnym pribratím troch znalcov. Odvolací súd

svojim postupom spôsobil prieťahy trvajúce cca tri roky, čo malo za následok to, že spolu s

konaním na prvostupňovom súde trvalo celé konanie viac ako štrnásť rokov. Navyše

výsledok tohto konania má vážne skutkové a právne nedostatky, pre ktoré bola sťažovateľka

nútená podať mimoriadny opravný prostriedok dovolanie. Dovolacím dôvodom bola

pritom skutočnosť, že postupom súdov bola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôsledkom dovolania tak môže byť vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie

prvostupňovému súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto v tomto prípade nemožno

považovať za konečné rozhodnutie vo veci...

Pokiaľ ide o právu a faktickú zložitosť veci treba uviesť, že rozhodovanie sporov

vo veciach o vyporiadanie BSM patrí medzi bežnú súdnu agendu. Rozhodovanie

o vyporiadaní BSM preto nemožno považovať za právne zložité...

Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľky, sťažovateľka svojim správaním a prístupom

k súdnemu konaniu nezapríčinila vzniknuté prieťahy. Poukazujeme na to, že sťažovateľka

vždy so súdom spolupracovala a uplatňovala si iba tie práva, ktoré jej v zmysle právneho

poriadku SR patria (napr. podanie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov).“

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn.

porušené.

2. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000, €, ktoré jej je

Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000, €, ktoré jej je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 296,44 € za 2 úkony právnej

pomoci... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

11. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

14. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie vedené

pred okresným súdom pod sp. zn. v spojení s odvolacím konaním krajského

súdu vedeným pod sp. zn. bolo ukončené potvrdzujúcim rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 26. januára 2015. Ústavný súd v súčinnosti

s okresným súdom zistil, že označený rozsudok krajského súdu bol doručený sťažovateľke

26. februára 2015 a týmto dňom nadobudol aj právoplatnosť. Sťažnosť sťažovateľky

namietajúca postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postup

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. bola ústavnému

súdu doručená 24. apríla 2015, resp. podaná na poštovú prepravu 21. apríla 2015,

teda po tom, ako súdy konajúce vo veci sťažovateľky právoplatne rozhodli.

15. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd ani krajský súd v čase podania ústavnej

sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

napadnutého konania, prípadne prieťahy v ňom (, ).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených konaniach pred okresným súdom a krajským

súdom namietané porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola odstránená jej

právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť

podľa .

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľky už nerozhodoval.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľka po prípadnom vrátení veci do štádia prvostupňového, resp. odvolacieho

konania a v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom v jej veci konajúcich súdov

dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015