Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 455/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, právne zastúpených advokátkou JUDr. Sylviou Leščákovou,

Hlavná 1416/28, Poprad, vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1 písm. a)

, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 31. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2015

doručená sťažnosť

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1 písm.

a) (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v

spojení s a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 22. januára 2013 podali

sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti rozsudku Okresného

súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. novembra 2012 s tým, že

na „... jeho prvopise sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur

podľa Sadzobníka súdnych poplatkov...“, pričom okresný súd uznesením z 18. februára

2013 dovyrúbil sťažovateľom súdny poplatok za toto odvolanie v konečnej sume 497,50 €

a doručil ho právnemu zástupcovi sťažovateľov. Sťažovateľom bola 16. júna 2014 doručená

výzva Krajského súdu v Bratislave na zaplatenie sumy 497,50 € za podané odvolanie.

Keďže sťažovatelia nemali vedomosť, o akú sumu ide, pretože ich právny zástupca ich

o uznesení okresného súdu z 18. februára 2013 neinformoval, dozvedeli sa o ňom až 16.

júna 2014 po tom, ako u právneho zástupcu nahliadli do svojho spisu, v ktorom našli

originál uvedeného uznesenia okresného súdu. Sťažovatelia súc v presvedčení, že im súdny

poplatok za odvolanie bol dovyrúbený, nezákonne podali proti uzneseniu okresného súdu

z 18. februára 2013 odvolanie a súčasne požiadali okresný súd o odpustenie zmeškania

lehoty na jeho podanie s odôvodnením, že o uznesení okresného súdu z 18. februára 2013

nemali vinou svojho právneho zástupcu vedomosť. Okresný súd uznesením č. k. 13 C

240/08 402 z 25. augusta 2014 návrh sťažovateľov na odpustenie zmeškania lehoty

zamietol. Uznesením ho krajský súd sp. zn. z 31. marca 2015 potvrdil

a súčasne týmto uznesením krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu

okresného súdu z 18. februára 2013 ako oneskorene podané.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú arbitrárnosť záverov

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2015 (nadobudlo právoplatnosť

13. mája 2015) argumentujúc tým, že krajský súd nereagoval na ich podstatné námietky,

keďže „... nepreskúmal postup súdu a spôsob vyrubenia sumy súdneho poplatku, čo bolo

podstatnou otázkou celého prípadu, nevysporiadal sa s obranou sťažovateľov, že nevedeli

o existencii uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 18. 2. 2013...“.

4. Sťažovatelia v sťažnosti tiež uviedli, že „... rozhodnutie všeobecných súdov je

protiústavné aj preto, že jeho právne závery sú v rozpore s princípmi spravodlivosti, kedy je

od fyzických osôb vyžadovaná platba, ktorá nemala byť vyrubená, a nie je ani v súlade

so o súdnych poplatkoch v znení jeho neskorších predpisov

a s poukázaním na skutočnosť, že sťažovatelia svoju poplatkovú povinnosť splnili podaním

odvolania voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. zo dňa 6.11.2012.

... sťažovatelia majú za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu v racionalite

a akceptácii toho, že nie svojím zavinením boli sťažovatelia zaviazaní plniť niečo, čo nemá

oporu v žiadnom právnom predpise.

Postup súdu sťažovatelia považujú za prísny a nekompromisný.“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo a na súdnu ochranu,

rovnosť účastníkov konania a na spravodlivé súdne konanie, garantované článkom 13

ods. 1 písm. a/ a článkom 46 ods. 1 , článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1

a článkom 2 ods. 3 , uznesením Krajského súdu zo dňa 31.03.2015, sp. zn.

, porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.03.2015, sp. zn.

418 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

6. Sťažovatelia tiež žiadali „... odložiť vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu

v Prešove zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 418 až do meritórneho rozhodnutia

o sťažnosti“, a to z dôvodu, aby „... nedošlo ku škodlivému následku, t. j. k zásahu

do majetkových práv sťažovateľov v dôsledku exekučného vykonania uznesenia odvolacieho

súdu z dôvodu, že jeho vykonanie môže ohroziť základné právo sťažovateľov, spočívajúce

v tom, že súdny poplatok nemal byť vyrubený vôbec“.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. V súvislosti so sťažovateľmi napádaným uznesením krajského súdu ústavný súd

vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v

prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k

porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody ().

10. Krajský súd svoje uznesenie odôvodnil takto:

„Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Žalovaných v 1. a v 2. rade v čase doručovania uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny

poplatok zastupoval advokát, ktorý uznesenie súdu prvého stupňa prevzal, pričom toto

uznesenie nebolo potrebné doručovať aj samotným žalovaným ( ). Právnemu

zástupcovi žalovaných v 1. a v 2. rade teda nič neprekážalo, aby podal odvolanie proti

tomuto rozhodnutiu.

Žalovaní v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu teda neboli

vylúčení z možnosti podať odvolanie proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie č. k. ako vecne správne

potvrdil postupom podľa .

Odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade proti uzneseniu č. k. bolo

podané po uplynutí zákonnej lehoty uznesenie bolo doručené zástupcovi

žalovaných dňa 20.2.2013, odvolanie bolo podané 25.6.2014. Keďže návrhu žalovaných

na odpustenie zmeškania lehoty nebolo vyhovené, musel odvolací súd odvolanie žalovaných

v 1. a v 2. rade ako oneskorene podané odmietnuť postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a)

.

Argumentácia poukazujúca na nesprávnosť uznesenia č. k. 358 nemá

vplyv na rozhodnutie o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Pre rozhodnutie o návrhu

na odpustenie zmeškania lehoty je podstatné to, či bol účastník z ospravedlniteľného dôvodu

vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.“

11. Z citovaného vyplýva, že krajský súd sa primárne zaoberal správnosťou

posúdenia otázky o neodpustení zmeškania lehoty sťažovateľom na podanie odvolania

proti uzneseniu okresného súdu o dovyrúbení im súdneho poplatku, a až následne

po konštatovaní vecnej správnosti záverov okresného súdu v tomto smere krajský súd

uzavrel, že z dôvodu neodpustenia zmeškania lehoty na podanie tohto odvolania je toto

odvolanie sťažovateľov oneskorene podané, a preto ho z tohto procesného dôvodu odmietol

bez toho, aby sa tak už musel vecne zaoberať aj materiálnou správnosťou tohto uznesenia

o dovyrúbení súdneho poplatku sťažovateľom.

12. Pokiaľ ide o prvú z naznačených otázok, krajský súd dostatočne zreteľne

vysvetlil, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. boli sťažovatelia

kvalifikovane právne zastúpení advokátom, ktorému bolo riadne doručené uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 18. februára 2013 o dovyrúbení súdneho poplatku

sťažovateľom, takže už nebolo potrebné toto uznesenie doručovať osobitne aj sťažovateľom,

a to podľa explicitného znenia poslednej vety ,

podľa ktorej „Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.“.

V intenciách uvedeného tak právnemu zástupcovi sťažovateľov, ktorý v súlade s § 18

a nasl. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“) je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta, nič nebránilo podať v záujme sťažovateľov odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu o dovyrúbení súdneho poplatku, takže sťažovatelia reálne neboli vylúčení

z možnosti toto odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu podať riadne a včas.

Preto krajský súd neprisvedčil ich argumentácii, že im táto možnosť bola odňatá v dôsledku

toho, že o existencii uznesenia o dovyrúbení súdneho poplatku nemali vedomosť.

13. V tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že vzťah klienta a ním zvoleného advokáta

pri poskytovaní právnej pomoci je vzťahom zmluvným, v prípade porušenia ktorého má

každá zo zmluvných strán tohto vzťahu oprávnenie dožadovať sa zodpovednosti z tohto

porušenia voči druhej strane tohto vzťahu, a to v zákonných intenciách alebo v intenciách

zákonom dovoleného zmluvného dojednania. Inými slovami, pochybenie zo strany advokáta

(t. j. právneho zástupcu sťažovateľov) pri poskytovaní právnej pomoci nie je možné voči

klientovi, ktorý si ho na právne zastupovanie zvolil, konvalidovať suplovaním tohto

pochybenia tým, že sa tomuto klientovi (účastníkovi konania) prizná bez ďalšieho širší

diapazón procesných práv, než aký by bol priznaný účastníkovi konania bez právneho

zastúpenia. Všetci účastníci konania majú garantovaný rovnaký katalóg procesných práv,

ktorých nevyužitie, hoci aj z dôvodu nedbanlivosti, či už zo strany samotného účastníka

konania alebo v jeho mene konajúceho advokáta, nemôže mať za následok konvalidovanie

týchto procesných práv, bez postihu spočívajúceho minimálne v riziku straty týchto

procesných oprávnení alebo vo vyvodení zodpovednosti za ich porušenie či nevyužitie.

Otázku vyvodenia zodpovednosti klientom za škodu spôsobenú mu advokátom pri výkone

advokácie upravuje § 26 zákona o advokácii.

14. V súvislosti s druhou krajským súdom riešenou otázkou týkajúcou sa procesnej

prípustnosti sťažovateľmi podaného odvolania proti uzneseniu okresného súdu o dovyrúbení

im súdneho poplatku krajský súd v priamej úmere s konštatovaním o zmeškaní lehoty

sťažovateľmi na jeho podanie, ktorej zmeškanie im z už uvedených príčin nebolo dôvodné

odpustiť, dospel k záveru o oneskorenom podaní tohto odvolania, a preto ho z tohto

procesného dôvodu odmietol.

15. Vzhľadom na uvedené tak neobstojí tvrdenie sťažovateľov o arbitrárnosti

uznesenia krajského súdu z dôvodu, že sa vecne nevysporiadal s vecnou správnosťou

uznesenia okresného súdu o dovyrúbení súdneho poplatku sťažovateľom, pretože v prípade

odmietnutia odvolania z procesných dôvodov (napr. oneskorenosť, pozn.) už nebolo

povinnosťou krajského súdu posúdiť, resp. preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie aj

materiálne, t. j. z hľadiska jeho vecnej správnosti.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery krajského

súdu v napádanom uznesení sp. zn. z 31. marca 2015 sú ústavne

udržateľné a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať rozporuplnosť, svojvoľnosť

a neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského

súdu. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne

neopodstatnenú odmietol ( ).

17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

O arbitrárnosti a svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

rozhodnutia krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľov ( prvá veta ), ústavný súd o tomto ich nároku už

nerozhodoval.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov ako celku bolo tiež

bez právneho významu rozhodovať o ich návrhu na prijatie dočasného opatrenia, ktorým by

bola odložená vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. z 31. marca

2015.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015