Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 468/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Machajom, Radlinského 47, Dolný Kubín,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 24. marca 2015 a uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 9. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 24. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. júla

2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že napadnutým

rozsudkom okresného súdu v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu

bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinu krádeže, zločinu krádeže a pokračujúceho zločinu

krádeže podľa § 212 ods. 1 a 4 písm. b) v spojení s § 138 ods. 1 písm. e) a j) Trestného

zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa ,

za čo mu bol uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením

do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad

v trvaní dvoch rokov. Napokon bol zaviazaný na náhradu škody. Proti napadnutému

rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 24. marca 2015 na hlavnom pojednávaní

odvolanie, ktoré bolo doplnené právnym zástupcom sťažovateľa 8. apríla 2015

a s odôvodnením až 1. júla 2015. Napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení

s napadnutým uznesením krajského súdu sa stal právoplatným 9. júla 2015 (§ 183 ods. 1

).

3. Podľa názoru sťažovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu zakladá porušenie

jeho označených práv, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým nebol dostatočne zistený

skutkový stav veci v jednotlivých bodoch obžaloby a neboli odstránené rozpory

vo výpovediach svedkov (výpovede niektorých svedkov nasvedčovali práve tomu,

že sťažovateľ je nevinný). Z vykonaného dokazovania podľa názoru sťažovateľa „nemožno

dospieť k záveru, že... spáchal skutky, ktoré sa mu kladú za vinu tak, ako sú popísané

v obžalobe“. V písomnom vypracovaní rozsudku sa prvostupňový súd tiež nevysporiadal

s podstatnou argumentáciou obhajoby a námietkou sťažovateľa týkajúcou sa preukázania

vzniknutej škody.

4. Sťažovateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok okresného súdu „je arbitrárny,

nezákonný a vykonané dokazovanie a jeho hodnotenie je v rozpore so základnými zásadami

platnými v trestnom konaní ako aj v rozpore s ustanoveniami “.

5. Sťažovateľ na základe uvedeného v závere navrhuje ústavnému súdu, aby vydal

nález, ktorým vysloví, že jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru boli napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým uznesením

krajského súdu porušené. Okrem toho sa domáha, aby ústavný súd zrušil predmetný

rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

Navrhuje tiež, aby ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

7 000 € a úhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

8. Na rozhodnutie o sťažnosti nie je predovšetkým daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Z princípu subsidiarity

zakotveného v („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) vyplýva, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií.

II.A K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

okresného súdu

9. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie označených práv (pozri body 1 až 5)

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 24. marca 2015.

10. Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že sťažovateľ proti

predmetnému rozsudku okresného súdu podal riadny opravný prostriedok − odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 9. júla 2015.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1

nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu,

pretože na základe podaného odvolania (pozri časť I bod 2) patrilo to do právomoci

krajského súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , ).

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením

krajského súdu

11. Obdobná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu z 9. júla 2015 (sťažovateľovi a ani jeho

obhajcovi nebolo ešte napadnuté uznesenie krajského súdu doručené a ústavnému súdu

ho právny zástupca z tohto titulu ani nepredložil, ako to vyžaduje § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, pozn.).

12. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ešte nevyužil možnosti, ktoré mu ponúka zákon

(), a nedomáhal sa nápravy prípadného porušenia svojho práva, v tomto

prípade práva na obhajobu v konaní pred všeobecným súdom ̶Najvyšším súdom

Slovenskej republiky podaním dovolania. Sťažovateľ rovnako v sťažnosti namietal,

že sa okresný súd (a následne krajský súd) nevysporiadal s nezákonnými dôkazmi

použitými v prípravnom konaní. Pokiaľ však bol sťažovateľ presvedčený o použití dôkazov

v trestnom konaní, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, rovnako v tejto otázke mal

a má možnosť obrátiť sa mimoriadnym opravným prostriedkom na všeobecný súd,

v právomoci ktorého je posúdenie tejto otázky.

13. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „“) dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená. Podľa druhej vety

ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov

od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho

obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo

vykonané najneskôr. Podľa dovolanie možno

podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. Tieto okolnosti vylučujú ingerenciu ústavného súdu v danej veci. Podľa § 371

ods. 1 dovolanie možno podať, ak

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu...,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom...

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod

dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Podľa

na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého

rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374,

ktoré sú uvedené v dovolaní. Podľa ak bol dovolacím

súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona

v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Podľa § 386 ods. 2 Trestného

poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté

rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu

predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností

prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa...

14. Z citovaných ustanovení (bod 13) teda zjavne vyplýva,

že sťažovateľ má k dispozícii zákonný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa môže

domáhať preskúmania napadnutého uznesenia krajského súdu a postupu predchádzajúceho

jeho vydaniu, ktorým je mimoriadny opravný prostriedok podľa § 368 a nasl. Trestného

poriadku, a to dovolanie. Sťažovateľove námietky tak, ako ich ústavnému súdu predostrel,

sa zjavne javia ako dovolacie dôvody, a to nielen spôsobom, akým sú sťažovateľom opísané,

ale aj tým, ako ich sám sťažovateľ pomenoval (porušenie práva na obhajobu, dôkazy

nevykonané zákonným spôsobom a pod.). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozsahu

svojho preskúmavacieho oprávnenia dovolacieho súdu bude musieť v podstate vysporiadať

s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sú obsiahnuté aj v sťažnosti

sťažovateľa doručenej ústavnému súdu.

15. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

) a za daných okolností považuje sťažnosť aj za neprípustnú

(predčasne podanú) podľa v spojení s .

16. Ďalšími možnými dôvodmi odmietnutia sťažnosti bolo nesplnenie zákonných

náležitostí (ústavnému súdu advokát nedoručil s podanou sťažnosťou aj napadnuté

rozhodnutie krajského súdu), resp. zjavná neopodstatnenosť (sťažovateľ v podanej sťažnosti

neuvádza dôvody neústavnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu).

17. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015