Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 731/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., Námestie

slobody 10, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Dušana Pohoveja,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., o d m i e t a

ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá

pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 21. septembra 2015.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Vec... sa týka: súdneho konania na Okresnom súde Žilina, spis. zn. ,

v konaní žalobcu ,... ..., voči žalovanému

DEHTOCHEMA BITUMAT, s.r.o., so sídlom: Bělá pod Bezdězem,... Česká republika,...

o zaplatenie 4.601.442,98 EUR s príslušenstvom.

Sťažovateľ bol žalovaným v súdnom konaní spis. zn. vedenom

na Okresnom súde Žilina na základe vyššie uvedenej žaloby, kedy žalobca podanou žalobou

žiadal aby Okresný súd Žilina zaviazal sťažovateľa ako žalovaného povinnosťou zaplatiť

4 601 442,98 EUR z titulu náhrady škody...

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že postupom

Okresného súdu Žilina v konaní spis. zn. došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2

, základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako

aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva

sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote.

Sťažovateľ ďalej žiada, v zmysle o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov,

primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000, EUR, ktorú bude Okresný súd Žilina

povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu SR.

Primeranosť výšky finančného zadosťučinenia odvodzuje sťažovateľ jednak od dĺžky

prieťahov, jednak analogicky od súm odškodnenia priznaných Ústavným súdom

v podobných prípadoch. Rovnako primeranosť výšky finančného zadosťučinenia odvodzuje

sťažovateľ z toho, že predmetné konanie predstavovalo súdne konanie v ktorom sťažovateľ

vystupoval ako žalovaný, pričom žalobca žiadal Okresný súd Žilina aby sťažovateľa

zaviazal povinnosťou uhradiť sumu 4 601 442,98 EUR s príslušenstvom. V dôsledku konania

(nečinnosti) Okresného súdu Žilina bol sťažovateľ ako podnikateľ obmedzený v svojom

podnikaní v rozsahu sumy 4 601 442,98 EUR s príslušenstvom, kedy tieto finančné

prostriedky nevedel investovať ďalej do svojho podnikania, ale musel ich mať pripravené

pre prípad neúspechu v predmetnom súdnom spore. Rovnako je potrebné v tejto súvislosti

dbať aj na konkrétne okolnosti prípadu, kedy v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Žilina

v konaní spis. zn. vznikli na strane žalovaného, t.j. sťažovateľa náklady

vo výške cca 100 000 EUR, ako trovy právneho zastúpenia sťažovateľa, keďže predmetné

súdne konanie sa viedlo viac ako 4,5 roka a to napriek tej skutočnosti, že trpelo

neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania nespôsobilosťou navrhovateľa

(žalobcu) byť účastníkom konania (išlo o subjekt bez právnej subjektivity). Vzhľadom na

skutočnosť, že ako žalobca v predmetnom súdnom konaní vystupoval subjekt bez právnej

subjektivity, nebolo možné ho zaviazať povinnosťou nahradiť trovy právneho zastúpenia

žalovanému sťažovateľovi. Sťažovateľ sa teda dostal do situácie, kedy nezavinil podanie

návrhu na začatie súdneho konania, nezavinil zastavanie súdneho konania, plnil všetky

svoje procesné povinnosti a napriek tomu, došlo na jeho strane k „škode“ presahujúcej

100 000 EUR, v podobe trov právneho zastúpenia ktoré uhradil v priebehu predmetného

súdneho konania svojmu právnemu zástupcovi a nemá mu ich kto nahradiť.

V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľ uplatňuje aj náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré v prípade vyhovenia sťažnosti žiada sťažovateľ priznať a uhradiť na

bankový účet JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o... t. j. sumu spolu 1 281,46 EUR ako

prevzatia a príprava právneho zastúpenia 526,13 EUR + rež. paušál 7,81 EUR + DPH

106,79 EUR, písomné podanie ústavnej sťažnosti 526,13 EUR + rež. paušál 7,81 EUR +

DPH 106,79 EUR, v prípade ústneho pojednávania vyčíslime trovy právneho zastúpenia

na pojednávaní, cestovné a náhradu za stratu času priamo na pojednávaní.

Ak bude Ústavný súd toho názoru, že nie je potrebné ďalšie objasnenie veci,

súhlasíme aby sa konalo bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť odôvodňuje sťažovateľ tým, že od podania návrhu na začatie konania dňa

7. júla 2010 až do 23. februára 2015 (v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina

v konaní, spis. zn. ) kedy Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení

konania, uplynulo viac ako 4,5 roka, pričom uvedené konania malo byť zastavené z dôvodu

podľa , prvá veta a , obratom, pretože konanie

trpelo neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania nespôsobilosťou navrhovateľa

(žalobcu) byť účastníkom konania. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Žiline,

uznesením spis. zn. zo dňa 02.07.2015.

Sme toho názoru, že Okresný súd Žilina zároveň vyššie uvedením konaní (resp.

nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi) porušil v konaní spis. zn. povinnosti

urobiť úkon (zastaviť konanie) resp. vydať rozhodnutie (vydať uznesenie o zastavaní

konania) v zákonom ustanovenej lehote.

Rovnako možno považovať samotný priebeh predmetného súdneho konania

za konanie majúce prieťahy v konaní, keďže od podania návrhu na začatie konania dňa

7. júla 2010 až do 23. februára 2015, kedy Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení

konania, uplynulo viac ako 4,5 roka.

V priebeh súdneho konania úkony súdu vykonané počas priebehu súdneho konania

nejavili žiadne znaky toho, že by súdne konanie bolo vedené v duchu základného ústavného

práva garantovaného v , ods. 2 SR – práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva garantovaného v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd...

Sťažovateľ podal dňa 10.08.2015 sťažnosť predsedovi Okresného súdu Žilina.

Predseda Okresného súdu Žilina v zákonnej lehote nereagoval na sťažnosť podanú

sťažovateľom.»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd svojím postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. , ktorý si ústavný súd

pre potreby predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že o žalobe žalobcu

na zaplatenie sumy 4 601 442,98 eur sťažovateľkou rozhodol okresný súd uznesením

23. februára 2015 tak, že konanie zastavil. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť vo výroku o zastavení konania 14. marca 2015 a vo výroku o náhrade trov

konania 13. júla 2015.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom

zásahu“ okresného súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania. Rozhodnutie, ktorým

okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky, nadobudlo právoplatnosť v prvom výroku

14. marca 2015 a v druhom výroku 13. júla 2015. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky

bola doručená ústavnému súdu 24. septembra 2015 (resp. podaná na poštovú prepravu

21. septembra 2015), teda už po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh

podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015