Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 731/2015
PDF · 367.82 KB
No categories available
II. ÚS 731/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., Námestie
slobody 10, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Dušana Pohoveja,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 205/2010,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., o d m i e t a
ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá
pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 205/2010 (ďalej aj „napadnuté
konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 21. septembra 2015.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Vec... sa týka: súdneho konania na Okresnom súde Žilina, spis. zn. 20Cb/205/2010,
v konaní žalobcu ,... ..., voči žalovanému
DEHTOCHEMA BITUMAT, s.r.o., so sídlom: Bělá pod Bezdězem,... Česká republika,...
o zaplatenie 4.601.442,98 EUR s príslušenstvom.
Sťažovateľ bol žalovaným v súdnom konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 vedenom
na Okresnom súde Žilina na základe vyššie uvedenej žaloby, kedy žalobca podanou žalobou
žiadal aby Okresný súd Žilina zaviazal sťažovateľa ako žalovaného povinnosťou zaplatiť
4 601 442,98 EUR z titulu náhrady škody...
Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že postupom
Okresného súdu Žilina v konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2
Ústavy, základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako
aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva
sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote.
Sťažovateľ ďalej žiada, v zmysle § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov,
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000, EUR, ktorú bude Okresný súd Žilina
povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu Ústavného
súdu SR.
Primeranosť výšky finančného zadosťučinenia odvodzuje sťažovateľ jednak od dĺžky
prieťahov, jednak analogicky od súm odškodnenia priznaných Ústavným súdom
v podobných prípadoch. Rovnako primeranosť výšky finančného zadosťučinenia odvodzuje
sťažovateľ z toho, že predmetné konanie predstavovalo súdne konanie v ktorom sťažovateľ
vystupoval ako žalovaný, pričom žalobca žiadal Okresný súd Žilina aby sťažovateľa
zaviazal povinnosťou uhradiť sumu 4 601 442,98 EUR s príslušenstvom. V dôsledku konania
(nečinnosti) Okresného súdu Žilina bol sťažovateľ ako podnikateľ obmedzený v svojom
podnikaní v rozsahu sumy 4 601 442,98 EUR s príslušenstvom, kedy tieto finančné
prostriedky nevedel investovať ďalej do svojho podnikania, ale musel ich mať pripravené
pre prípad neúspechu v predmetnom súdnom spore. Rovnako je potrebné v tejto súvislosti
dbať aj na konkrétne okolnosti prípadu, kedy v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Žilina
v konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 vznikli na strane žalovaného, t.j. sťažovateľa náklady
vo výške cca 100 000 EUR, ako trovy právneho zastúpenia sťažovateľa, keďže predmetné
súdne konanie sa viedlo viac ako 4,5 roka a to napriek tej skutočnosti, že trpelo
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania nespôsobilosťou navrhovateľa
(žalobcu) byť účastníkom konania (išlo o subjekt bez právnej subjektivity). Vzhľadom na
skutočnosť, že ako žalobca v predmetnom súdnom konaní vystupoval subjekt bez právnej
subjektivity, nebolo možné ho zaviazať povinnosťou nahradiť trovy právneho zastúpenia
žalovanému sťažovateľovi. Sťažovateľ sa teda dostal do situácie, kedy nezavinil podanie
návrhu na začatie súdneho konania, nezavinil zastavanie súdneho konania, plnil všetky
svoje procesné povinnosti a napriek tomu, došlo na jeho strane k „škode“ presahujúcej
100 000 EUR, v podobe trov právneho zastúpenia ktoré uhradil v priebehu predmetného
súdneho konania svojmu právnemu zástupcovi a nemá mu ich kto nahradiť.
V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľ uplatňuje aj náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré v prípade vyhovenia sťažnosti žiada sťažovateľ priznať a uhradiť na
bankový účet JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o... t. j. sumu spolu 1 281,46 EUR ako
prevzatia a príprava právneho zastúpenia 526,13 EUR + rež. paušál 7,81 EUR + DPH
106,79 EUR, písomné podanie ústavnej sťažnosti 526,13 EUR + rež. paušál 7,81 EUR +
DPH 106,79 EUR, v prípade ústneho pojednávania vyčíslime trovy právneho zastúpenia
na pojednávaní, cestovné a náhradu za stratu času priamo na pojednávaní.
Ak bude Ústavný súd toho názoru, že nie je potrebné ďalšie objasnenie veci,
súhlasíme aby sa konalo bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť odôvodňuje sťažovateľ tým, že od podania návrhu na začatie konania dňa
7. júla 2010 až do 23. februára 2015 (v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina
v konaní, spis. zn. 20Cb/205/2010) kedy Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení
konania, uplynulo viac ako 4,5 roka, pričom uvedené konania malo byť zastavené z dôvodu
podľa § 103 O.s.p., § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 19 O.s.p., obratom, pretože konanie
trpelo neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania nespôsobilosťou navrhovateľa
(žalobcu) byť účastníkom konania. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Žiline,
uznesením spis. zn. 13Cob/143/2015 853 zo dňa 02.07.2015.
Sme toho názoru, že Okresný súd Žilina zároveň vyššie uvedením konaní (resp.
nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi) porušil v konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 povinnosti
urobiť úkon (zastaviť konanie) resp. vydať rozhodnutie (vydať uznesenie o zastavaní
konania) v zákonom ustanovenej lehote.
Rovnako možno považovať samotný priebeh predmetného súdneho konania
za konanie majúce prieťahy v konaní, keďže od podania návrhu na začatie konania dňa
7. júla 2010 až do 23. februára 2015, kedy Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení
konania, uplynulo viac ako 4,5 roka.
V priebeh súdneho konania úkony súdu vykonané počas priebehu súdneho konania
nejavili žiadne znaky toho, že by súdne konanie bolo vedené v duchu základného ústavného
práva garantovaného v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR – práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva garantovaného v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd...
Sťažovateľ podal dňa 10.08.2015 sťažnosť predsedovi Okresného súdu Žilina.
Predseda Okresného súdu Žilina v zákonnej lehote nereagoval na sťažnosť podanú
sťažovateľom.»
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd svojím postupom
v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 205/2010 porušil jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 20 Cb 205/2010, ktorý si ústavný súd
pre potreby predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že o žalobe žalobcu
na zaplatenie sumy 4 601 442,98 eur sťažovateľkou rozhodol okresný súd uznesením
23. februára 2015 tak, že konanie zastavil. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť vo výroku o zastavení konania 14. marca 2015 a vo výroku o náhrade trov
konania 13. júla 2015.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 484/2013).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom
zásahu“ okresného súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania. Rozhodnutie, ktorým
okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky, nadobudlo právoplatnosť v prvom výroku
14. marca 2015 a v druhom výroku 13. júla 2015. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky
bola doručená ústavnému súdu 24. septembra 2015 (resp. podaná na poštovú prepravu
21. septembra 2015), teda už po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh
podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015