Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 437/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RÁJ NÁKUPU s. r. o., Partizánska 7,

Holíč, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Škarniclovská 154/1, Skalica,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RÁJ NÁKUPU s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RÁJ NÁKUPU s. r. o., Partizánska 7, Holíč

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. júla 2010 odoslala okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 589 € s príslušenstvom, ktorým si proti

obchodnej spoločnosti (ďalej len „odporca“) uplatnila právo

na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy.

Okresný súd vydal 26. júla 2010 vo veci platobný rozkaz sp. zn. ,

ktorý zrušil uznesením sp. zn. z 28. apríla 2014 z dôvodu nemožnosti jeho

doručenia odporcovi do vlastných rúk. Sťažovateľke bolo následne doručené predvolanie

na pojednávanie nariadené na 2. júl 2015, v súvislosti s ktorým bola sťažovateľka

kontaktovaná okresným súdom s tým, že odporca si predvolanie na pojednávanie neprevzal,

a preto z dôvodu hospodárnosti nie je nevyhnutná jej účasť. Okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie 2. júla 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. augusta 2015.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala najmä skutočnosť, že v tzv. skrátenom súdnom

konaní, teda v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu, bol platobný rozkaz

doručovaný okresným súdom odporcovi štyri roky, čo sťažovateľka považuje za absolútne

neprijateľnú a neúmerne dlhodobú nečinnosť okresného súdu.

Sťažovateľka uviedla, že nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu, pretože v súdnom konaní nebola po celú dobu právne zastúpená a o tejto

povinnosti sa dozvedela až po doručení predvolania na pojednávanie. Podľa názoru

sťažovateľky uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka v sťažnosti zdôraznila najmä skutočnosť, že okresný súd v skutkovo

banálnej veci, ktorá si vyžadovala nenáročné dokazovanie, rozhodol až po uplynutí takmer

piatich rokov.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Základné právo na spravodlivé súdne konanie upravené v

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

II. Spoločnosti RAJ NÁKUPU s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie

2927,50 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu) na účet právneho zástupcu sťažovateľa...

III. Spoločnosti RAJ NÁKUPU s. r. o. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia

vo výške 148,22 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , ).

O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom

verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento

orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha ochrany svojho základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej

v odôvodnení sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, a preto ústavný súd takto ustálil aj petit sťažnosti.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento poskytuje ochranu uvedenému

základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. , , ).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným

súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľky na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie 589 € s príslušenstvom, bolo právoplatne skončené

13. augusta 2015, teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (19. októbra 2015) už

okresný súd nemohol porušovať sťažovateľkou označené práva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015