Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 755/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3

a postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach

vo veci vedenej pod č. k. Kc 159/14/8800-10 a jej prípisom z 27. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Krajskej

prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod

č. k. Kc 159/14/8800-10 a jej prípisom z 27. augusta 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. júna 2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. decembra 2013 zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 51 586,35 € s príslušenstvom

a nahradiť mu trovy konania.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že podstatná časť argumentácie, ktorou sťažovateľ

odôvodňuje porušenie svojich základných práv, je prevzatá z odvolania, ktoré sťažovateľ

podal proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. júna 2013. Sťažovateľ

argumentuje v prvom rade tým, že žalovanú sumu si od žalobcu nikdy nepožičal a zmenku

nepodpísal slobodne a vážne a žalobcom bol uvedený do omylu. Poukazuje tiež na to, že

žalobca v nijakom prípade nemohol disponovať finančnými prostriedkami, o ktorých tvrdí,

že ich sťažovateľovi požičal. Okresný súd a krajský súd sa podľa sťažovateľa odmietli

zaoberať skúmaním solventnosti žalobcu v čase údajného poskytnutia pôžičky a podpisu

zmenky, ktorá túto pôžičku mala zabezpečovať. Sťažovateľ taktiež poukazuje na

skutočnosť, že na zmenke je nesprávne uvedené jeho rodné číslo.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd ani krajský súd sa s jeho námietkami riadne

nevysporiadali, nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a nevykonali všetky potrebné

a sťažovateľom navrhnuté dôkazy. Z týchto dôvodov sťažovateľ podal generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudkom okresného súdu a krajského súdu.

Krajská prokuratúra prípisom sp. zn. Kc 159/14/8800 z 27. augusta 2014 podnet

sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania odložila, keďže po jeho preskúmaní

„nebolo zistené naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle , ...“.

Sťažovateľ zastáva názor, že „... konaním vyššie uvedeného štátneho orgánu –

Krajskej prokuratúry Košice v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 159/14/8800-10/ pozn. bolo

pod týmto číslom vydané rozhodnutie, či písomné stanovisko zo dňa 27. 08. 2014, ktorá nám

bola doručená dňa 24. 09. 2014/, boli porušené tieto jeho práva: Slovenskej

republiky, Siedmy oddiel, Právo na súdnu a inú právnu ochranu“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... upravené v čl. 46, čl. 47, ods. 2, 3,

postupom Krajskej prokuratúry Košice v konaní

vedenom pod sp. zn. Kc 159/14/8800-10, porušené bolo.

2. Rozhodnutie štátneho orgánu - Krajskej prokuratúry Košice v konaní vedenom

pod sp. zn. Kc 159/14/8800-10, kde bolo pod týmto číslom vydané rozhodnutie, či písomné

stanovisko zo dňa 27. 08. 2014, ktorá nám bolo doručená dňa 24. 09. 2014 sa zrušuje a vec

sa vracia na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci konala

a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva upraveného v čl. 46, čl. 47,

ods. 2, 3, .

4. Sťažovateľovi ... sa priznáva finančné zadosťučinenie 5000 Eur

(slovom päťtisícc eur), ktoré je Krajská prokuratúra Košice povinná sťažovateľovi vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

5. Sťažovateľovi ... priznáva trovy konania/právneho zastúpenia

1.068,34 Eur...“

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o odklad vykonateľnosti rozsudkov okresného súdu

sp. zn. z 26. júna 2013 a krajského súdu sp. zn.

z 19. decembra 2013.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod

č. k. Kc 159/14/8800-10 a jej prípisom z 27. augusta 2014 došlo k porušeniu jeho

základných práv podľa , a 3 a tiež .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ

v sťažnosti, citujúc zo svojho odvolania proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 26. júna 2013 a čiastočne tiež zo svojho podnetu adresovaného

generálnej prokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania, formuluje námietky proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. júna 2013 a rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 19. decembra 2013, ktoré boli vydané v jeho zmenkovej veci.

Sťažnosť ale neobsahuje konkrétne námietky proti napadnutému prípisu krajskej

prokuratúry, ktorú sťažovateľ označuje za porušovateľa svojich práv.

Zo skutočností uvedených v časti I tohto uznesenia vyplýva, krajská prokuratúra

nevyhovela podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania a napadnutým

prípisom ho odložila, pričom okrem iného v ňom uviedla:

«Podľa 2b. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon zmenkový a šekový“) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo

k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu

dlžníka. Podľa § 28 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového prijatím sa zmenečník zaväzuje

zaplatiť zmenku pri sročnosti. ...

Zmenka je vo všeobecnosti označovaná ako abstraktný cenný papier. V predmetnom

prípade o pravosti žalovaným vystavenej vlastnej zmenke nie je možné mať pochýb.

Obsahuje všetky náležitosti obsiahnuté v § 75 a nasl. Zákona zmenkového a šekového.

Vašim mandantom namietaná rozdielnosť rodných čísel uvedených na samotnej

zmenke nemá za následok jej neplatnosť. Podstatnou náležitosťou vlastnej zmenky je podpis

toho kto zmenku vystavil (povinného zo zmenky/dlžníka). Rodné číslo je len vedľajší,

pomocný údaj, ktorý slúži iba na to, aby bolo možné identifikovať zmenkového dlžníka

pokiaľ by samotný podpis výstavcu zmenky na jeho identifikovanie nepostačoval. V danom

prípade podpis na zmenke na identifikovanie zmenkového dlžníka - žalovaného postačuje.

Váš mandant v priebehu celého súdneho konania pravosť svojho podpisu na zmenke

nespochybnil.

Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového vyplýva, že osoba povinná

zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku kauzálne námietky. Opodstatnenosť

týchto námietok musí táto osoba sama preukázať. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie

povinný zo zmenky (dlžník), ktorý ak ho neunesie musí v zmysle platnej zmenky plniť.

Námietky Vášho mandanta relevantným spôsobom nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré

by mohli mať za následok zrušenie zmenkového platobného rozkazu.

V zmysle veta prvá , ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na

ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva tzv. koncentračná zásada, ktorej

podstata spočíva v tom, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí byť

uvedené všetko, čo žalovaný proti tomuto platobnému rozkazu namieta.

V predmetných námietkach žalovaný neuvádza žiadne kauzálne námietky, ktoré ako

výstavca zmenky môže vlastníkovi zmenky uviesť. Žalovaný ako dlžník nevzniesol žiadne

kauzálne námietky týkajúce sa záväzkového vzťahu medzi nim a žalobcom (vlastníkom

zmenky), ktoré by mali za následok neplatnosť zmenky (napr. splnenie dlhu krytého

zmenkou iným spôsobom a pod.) alebo by preukazovali neexistenciu záväzkového vzťahu

medzi nimi.

Je potrebné uviesť, že z povahy zmenky ako abstraktného záväzku vyplýva, že vlastník

zmenky nemusí pri predložení, vymáhaní zmenky preukazovať, že mu povinný zmenkovú

sumu naozaj dlží. V prípade zmenky ide o úplne samostatný záväzok, oddelený od iných

všeobecných právnych záväzkových vzťahov.

Žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobca mu nepredložil zmenku na prijatie a na

planenie nemá v tomto prípade vplyv na právo žalobcu domáhať sa proti žalovanému

(vystaviteľovi vlastnej zmenky) plnenia zo zmenky. Uvedený úkon nie je potrebné vykonať

proti priamemu dlžníkovi, ktorým je vystaviteľ vlastnej zmenky (§ 28 ods. 1, § 53 ods. 1

Zákona zmenkového a šekového).

Vzhľadom k vyššie uvedenému je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný v súdnom

konaní neuniesol dôkazné bremeno...

Súdu predložená zmenka po obsahovej i formálnej stránke zodpovedá štandardu

zmenky. Je podpísaná vystaviteľom - žalobcom (podávateľom podnetu), ktorý pravosť

svojho podpisu v rámci súdneho konania nespochybnil. Predmetná zmenka spĺňa všetky

zákonné podmienky a náležitosti pre vlastnú zmenku, teda je planým nesporným

abstraktným záväzkom žalovaného voči žalobcovi.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, považujem napádané súdne

rozhodnutia za vecne správne, zákonné a náležité odôvodnené. Konajúce súdy sa

v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne vysporiadali so všetkými žalovaným

namietanými skutočnosťami. ...

Inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f

ods. 1 písm. b) ) je v prvom rade neúplnosť alebo nesprávnosť zistenia skutkového

stavu veci z hľadiska postupu súdu pri dokazovaní. ...

Zastávam názor, že v danom prípade konanie Okresného súdu Košice I, ako aj

konanie Krajského súdu y Košiciach nebolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. ...

Za nesprávne právne posúdenie veci nemožno považovať autonómny hodnotiaci

názor súdu. Oba konajúce súdy posúdili vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový

stav dopadá. Taktiež právnu normu správne určenú aj správne aplikovali na zistený

skutkový stav.

Zároveň považujem za potrebné uviesť, že pokiaľ Vaše námietky smerujú do

hodnotenia dôkazov konajúcich súdov, dôvod na úspešné podanie mimoriadneho dovolania

nemôže byť daný, nakoľko nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov nie je možné

mimoriadne dovolanie odôvodniť. Neprípustnosť takéhoto dôvodu je daná charakterom

dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú ( druhá veta )

a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu a už vôbec nie prokurátorovi, aby prehodnocoval

dôkazy vykonané v základnom konaní. To platí aj o Vami navrhovanom predložení

daňového priznania na dani z príjmu fyzických osôb za rok 2005.

V súvislosti s návrhom Vášho mandanta, aby prokuratúra z úradnej moci podala

podnet na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (dnes Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky), aby bolo preverené daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za

obdobie roka 2005, je potrebné uviesť, že v predmetnej veci, po preskúmaní súvisiaceho

súdneho spisu nebol zistený žiaden relevantný dôvod (napr. skutočnosti odôvodňujúce

podozrenie zo spáchania trestného činu)...

Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní nebolo zistené naplnenie dovolacích

dôvodov v zmysle , Váš podnet zo dňa 24. 06. 2014 na podanie

mimoriadneho dovolania odkladám.»

Vychádzajúc z podstaty sťažnosti, ústavný súd poukazuje predovšetkým § 243e

a nasl. , v ktorých sú upravené zákonné podmienky na

podanie mimoriadneho dovolania. Z označených ustanovení

jednoznačne vyplýva, že mimoriadne dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom,

ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi, t. j.

závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie podá, alebo nepodá. To zároveň

znamená, že sťažovateľ nemá garantované právo, prostredníctvom ktorého by si

mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jeho podnetu, ktorým sa domáhal

podania mimoriadneho dovolania.

Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa

ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom

sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení o prokuratúre

v znení neskorších predpisov. Je však na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť

o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát

vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému

je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, , ,

atď.).

Ústavný súd, poukazujúc na citovanú časť napadnutého prípisu krajskej prokuratúry,

konštatuje, že krajská prokuratúra sa podnetom sťažovateľa na podanie mimoriadneho

dovolania primeraným spôsobom zaoberala, pričom ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovala na všetky zásadné skutočnosti, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Za týchto okolností

neexistuje medzi napadnutým prípisom krajskej prokuratúry a obsahom sťažovateľom

označených základných práv taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015