Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 592/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vačokom, advokátska kancelária, Vazovova 9/A,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 2

a a práv zaručených v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. januára 2012 a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2014 telefaxom doručená (doplnená predložením originálu 31. októbra 2014) sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv zaručených v a

(ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. januára 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2014.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu č. k.

-105 z 29. januára 2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia

exekučného konania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za čo bol podľa

s použitím a odsúdený na trest

odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a)

a podmienečne odložený so stanovením skúšobnej doby na 24

mesiacov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd

uznesením sp. zn. z 29. apríla 2014 zamietol.

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že podnetom na začatie označeného trestného

konania bolo trestné oznámenie exekútora JUDr. Petra Urbánka (ďalej len „exekútor“)

z 23. novembra 2011 v exekučnej veci oprávnenej proti povinnej

obchodnej spoločnosti , , vedenej okresným súdom pod sp. zn.

, ktorá nebola do podania sťažnosti ústavnému súdu skončená.

V uvedenom exekučnom konaní sťažovateľ 26. júna 2012 podal ako konateľ

spoločnosti , , návrh na zastavenie exekúcie, ktorý okresný súd

uznesením č. k. -159 zo 14. januára 2013 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu

sa sťažovateľ 9. mája 2013 odvolal, avšak neuviedol, s akým výsledkom.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd bol v označenom exekučnom konaní nečinný,

čo v konečnom dôsledku viackrát namietal priamo pred týmto súdom, a je presvedčený,

že jeho „právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, čo

potvrdzuje i písomnosť Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. 03. 2014“, ktorú však

k sťažnosti nepripojil.

2

Argumentácia sťažovateľa pokračuje vo vzťahu k napadnutému trestnému konaniu

tým, že „Ani prvostupňový ani odvolací súd sa nezaoberal s otázkou systematického

porušovania základných práv sťažovateľa a to i postupom exekútora, v čase pred vynesením

odsudzujúceho rozsudku. Týmto postupom verejných orgánov bol a je sťažovateľ zbavený

finančných prostriedkov, ktoré mohol bez problémov použiť na splnenie si svojich záväzkov.

Žiadny z konajúcich súdov sa nezaoberal a nezohľadnil skutočnosť, že sťažovateľ

vykonal dobrovoľne všetky potrebné kroky na splnenie si svojej povinnosti, naopak ako

priťažujúcu okolnosť Krajský súd... uviedol, že sťažovateľ má dva záznamy o spáchaní

priestupkov a to proti občianskemu spolunažívaniu a proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky. Je pravda, že súd pri svojom rozhodovaní vychádza z aktuálneho právneho stavu

v čase rozhodovania, ale... uvedené nemá spojitosť s vyššie popísaným konaním kladeným

za vinu sťažovateľovi. Taktiež je nutné uviesť, že vo veci priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu je v súčasnosti vedené na Krajskom súde... konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia.

Sťažovateľ taktiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v trestnom konaní nebolo

zohľadnené konanie exekútora... Neboli produkované ani vyhodnotené dôkazy ako

napríklad z akého dôvodu bol zablokovaný celý majetok obchodnej spoločnosti ,

na základe akého právneho titulu dovolil oprávnenej výkon prác pred doručením

exekučného príkazu, z akého dôvodu by mala spoločnosti hradiť opravy, za ktoré

nezodpovedá...“.

Sťažovateľ je presvedčený, že „rozhodnutia súdov neboli riadne odôvodnené a teda

ani preskúmateľné, čo sťažovateľovi odňalo možnosť konať pred súdom.

Z ... vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť,

ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich

považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. V prípade napadnutého

rozhodnutia takéto odôvodnenie absentuje a to aj v súvislosti s tým, či odvolanie

sťažovateľa, príčinná súvislosť medzi neukončenou exekúciou EX 1346/2010, konaním

exekútora, neodôvodňuje odročenie konania do jej právoplatného ukončenia.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:

„1. ... Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, zaručené , SR

a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. ... Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, zaručené , SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. ... Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 29. 01. 2012

v právnej veci obžalovaného sa zrušuje a vec vracia na ďalšie

konanie.

4. ... Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 29. apríla

2014 v právnej veci obžalovaného sa zrušuje a vec vracia na ďalšie

konanie.

5. Sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-€,

ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresný súd Bratislava II a Krajský súd

v Bratislave.

6. Uložil Okresnému súdu Bratislava II a Krajskému súdu v Bratislave nahradiť

sťažovateľovi trovy konania vo výške 334,29 €.“.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

4

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

návrhu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená,

že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom...

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa

požadované náležitosti.

Sťažovateľ podal 28. októbra 2014 sťažnosť telefaxom. Vzhľadom na túto okolnosť

ju bolo potrebné doplniť predložením originálu (§ 42 ods. 1 tretia veta Občianskeho

súdneho poriadku: „Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní

predložením jeho originálu.“ v spojení s : „Ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia ...“). Sťažovateľ 31. októbra 2014

predložil „originál“ podania, avšak tento nebol na rozdiel od faxového podania podpísaný

ani advokátom, ani sťažovateľom, t. j. nebola splnená náležitosť podľa § 20 ods. 1 tretej

vety .

Ďalší nedostatok sťažnosti spočíva v absencii konkretizácie základných práv, ktorých

vyslovenia porušenia ústavným súdom sa sťažovateľ domáha. V návrhu na rozhodnutie

za porušené označil „právo na spravodlivý proces“ zaručený v ,

a dohovoru, avšak neuviedol, ktoré konkrétne z katalógu práv upravených

v (zákonný sudca; verejné prerokovanie; prerokovanie bez zbytočných

6

prieťahov; prítomnosť sťažovateľa na prerokovaní; možnosť vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom) a v čl. 6 dohovoru (prejednanie záležitosti spravodlivo; verejne;

v primeranej lehote; prejednanie nezávislým a nestranným súdom; vyhlásenie rozsudku

verejne; prezumpcia neviny; oboznámenie s povahou a dôvodom obvinenia; právo

na obhajobu; bezplatnú pomoc tlmočníka) považuje za porušené, pritom povinnosť označiť

základné práva alebo slobody je vyžadované ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 2

chýba v sťažnosti akékoľvek spôsobilé odôvodnenie (požiadavka zákona

o ústavnom súde), keď namietanými boli konania v trestnej veci sťažovateľa (pozri petit

sťažnosti), ktorých predmetom však nebol a ani nemohol byť súdny prieskum rozhodnutia

orgánu verejnej správy (správne súdnictvo) tak, ako to pre svoju aplikovateľnosť vyžaduje

.

Rovnako ústavný súd konštatuje rozpor medzi odôvodnením sťažnosti a jej petitom

(navrhovaným rozhodnutím). Sťažovateľova argumentácia uvedená v bode III odôvodnenia

sťažnosti nazvaného „Analýza rozhodných skutočností“ jednoznačne vychádza z kritérií

aplikovaných ústavným súdom pri rozhodovaní o namietaných prieťahoch v konaniach

orgánov verejnej moci, avšak sťažovateľ ju použil v súvislosti s postupom okresného súdu

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré v petite neuviedol.

Vzhľadom na zmätočnosť, nejasnosť, nekonkrétnosť, neurčitosť a značnú nepresnosť

odôvodnenia sťažnosti nie je zrejmé, v ktorých konaniach všeobecných súdov malo podľa

názoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu základných práv a akým spôsobom.

Sťažovateľ napokon k sťažnosti nepripojil ani kópie rozhodnutí (§ 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), ktoré požaduje zrušiť a ktorými podľa jeho názoru malo dôjsť

k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný

súd mohol konať a rozhodnúť. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,

aký vyplýva z podania sťažovateľa, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup, ako už bolo uvedené, slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania ().

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že sťažnosť

sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky

sťažnosti podľa a , a preto jeho sťažnosť odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá pre nesplnenie, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015

8