Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 776/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kusom, Advokátska

kancelária, Námestie osloboditeľov 1001/10, Michalovce, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. februára 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2011 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol najmä, že 22. októbra 2009 utrpel počas výkonu

služby policajta úraz. Vzhľadom na následky poškodenia zdravia po úraze bol

14. septembra 2010 rozhodnutím Lekárskej komisie ministerstva vnútra zaradený

do zdravotnej klasifikácie „C“ – spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením

na 24 mesiacov. Lekárska komisia týmto rozhodnutím tiež stanovila, že poškodenie zdravia

je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta a určila mu obmedzenie výkonu štátnej

služby. Po skoro ročnej dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby 4. októbra 2010 opäť

nastúpil do výkonu služby na pôvodnú funkciu. Do konca roka 2010, teda 3 mesiace,

sťažovateľ vykonával obdobný výkon služby ako pred služobným úrazom, na pôvodnom

mieste a funkcii, v nerovnomerne rozvrhnutom čase služby, teda v 12-hodinových zmenách.

Od 1. januára 2011 bol nadriadeným bez akéhokoľvek uvedenia dôvodu zaradený v pláne

služieb na 8-hodinové služby s rovnomerne rozvrhnutým časom služby.

Personálnym rozkazom zo 17. marca 2011 mu bol 1. februára 2011 odňatý príplatok

za nerovnomernosť času služby vo výške 100 € mesačne.

Sťažovateľ podal voči personálnemu rozkazu odvolanie. Odvolací orgán

rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-86/2011 z 20. júna 2011 odvolanie zamietol a napadnuté

rozhodnutie potvrdil.

Odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi a námietkami,

ktoré žalobca uviedol do odvolania, vôbec ich nebral na vedomie, iba si osvojil právne

názory a závery správneho orgánu na prvom stupni. Jeho tvrdenia a vyhodnotenia dôkazov

prevzal do svojho rozhodnutia.

Sťažovateľ ďalej uviedol:

«Odvolací orgán sa v závere rozhodnutia iba obmedzil na konštatovanie, že

preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie

právnych predpisov, aj keď sám priznáva, citujem: „K uvedenému je potrebné poznamenať,

že podľa , sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú

funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú

funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže

naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože podľa rozhodnutia lekárskej komisie

dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie.“

Z uvedeného je nepochybné, že ide o kogentné ustanovenie zákona, čiže ak žalobca

(sťažovateľ) stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie, tak povinnosťou

nadriadeného bolo preložiť ho na inú funkciu a nie mu odobrať príplatok

za nerovnomernosť času služby...

Napriek uvedenému, odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie

prvostupňového orgánu potvrdil.

Keďže sťažovateľ považoval tento postup a rozhodnutia správnych orgánov

za nezákonné, podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného.

Zo žalobného návrhu je zrejme, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného zo dňa 20 júna 2011, ktorým došlo k potvrdeniu personálneho

rozkazu riaditeľa č. 99 zo dňa 17.03. 2011, ktorým

mu bol odňatý príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16. apríla 2013 vyhovel žalobe a zrušil

napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie...

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie...

NS SR v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že úlohou súdu pri

preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej

hlavy ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán

vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v

súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Ďalej NS SR uvádza, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (250i ods. 3 ).

Práve v tejto časti sa NS SR dostáva do vlastných rozporov, keď na jednej strane

tvrdí, že súd musí skúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a na strane

druhej sa takýmto postupom vôbec nezaoberá.

Celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia NS SR, ktorým zamietol žalobu spočíva

len v tom, že žalobca v období výkonu štátnej služby policajta, február 2011 a marec 2011,

mal rozvrhnutý základný čas služby rovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a tak

nespĺňal zákonnú podmienku pre priznanie príspevku za nerovnomernosť času služby.

Z toho vyplýva, že sa jedná o obdobie dvoch mesiacov, ale tento stav pretrváva dodnes.

Táto skutočnosť vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Ak by odvolací súd riadne preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu

predchádzalo, dospel by jednoznačne k názoru, že správny orgán si nezadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, že nezistil vo veci skutočný stav, že nekonal

v súčinnosti s účastníkmi konania, a že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonmi

a inými právnymi predpismi, pričom v ňom absentovali zákonom predpísané náležitosti,

teda že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnymi ako aj

s procesnoprávnymi predpismi.

NS SR prehliadol aj porušenie kogentných ustanovení zákona č

na ktoré poukazoval žalobca a rozhodol len na základe dôkazov a vyjadrení žalovaného.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejme a preukázané, že NS SR sa v odôvodnení

rozsudku nijako logicky nevysporiadal s námietkami žalobcu (sťažovateľa). Možno

konštatovať, že napadnutý rozsudok vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti.

Napadnutý rozsudok nie je odôvodnený tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2

. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Takéto hodnotenie dôkazov a následne odôvodnenie rozhodnutia je arbitrárne

a ústavne neakceptovateľné.

Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu sa účastníkovi konania

odňala možnosť konať pred súdom a bolo porušené právo na súdnu ochranu.

Napadnutý rozsudok považujem za nepreskúmateľný...

Napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu , podľa ktorého

výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto ...

Napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu ústavného práva, na súdnu a inú právnu

ochranu, garantovaného v . Podľa cit. čl. každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z čl. 6 Dohovoru vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Všetky hore uvedené ustanovenia zakotvujú právo na spravodlivý proces.

Vzhľadom na hore uvedené možno ustáliť, že NS SR nepostupoval v danej veci

v súlade s hore cit. ustanoveniami a tak porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu na

nezávislom a nestrannom súde a tým aj právo na spravodlivý proces.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom najvyššieho súdu a jeho

rozsudkom sp. zn. z 26. februára 2015, ktorým ako odvolací súd

preskúmaval rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -75 zo 16. apríla

2013.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť vôbec k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej podstaty. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak

by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Najvyšší súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol najmä:

«... Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (§ a nasl.

) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal

v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie

správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu

správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci

správneho prieskumu súd teda skúmal aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je

určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu

a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo

procesnoprávnych právach. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom

povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa § 65 ods. 4 zákona o štátnej službe o nerovnomerné rozvrhnutie základného

času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne

na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený

základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného,

najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni.

Podľa § 84 ods. 1 písm. m) zákona o štátnej službe policajtovi v stálej štátnej službe,

okrem príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe, za výkon štátnej služby patrí

služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: - príplatok za nerovnomernosť času služby.

Podľa § 97 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtovi, ktorý má základný čas služby

v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej

služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 € mesačne.

Podľa § 97 ods. 2 zákona o štátnej službe minister môže určiť, ktorému ďalšiemu

policajtovi so základným časom služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého

kalendárneho mesiaca patrí príplatok do výšky 100 € mesačne.

Podľa § 97 ods. 3 zákona o štátnej službe policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok

podľa odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby

v noci a v dňoch služobného pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených

hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do

výšky 100 € mesačne.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že príplatok za nerovnomernosť času služby je

zložkou služobného príjmu policajta. Tento príplatok patrí policajtovi, ak jeho čas služby

v týždni počas celého kalendárneho mesiaca je rozvrhnutý nerovnomerne. To znamená, že

ak nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie príplatku podľa § 97 zákona o štátnej

službe, policajtovi príplatok nepatrí.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovi bol priznaný

príplatok za nerovnomernosť času služby podľa § 97 zákona o štátnej službe dňom 1. marca

2008 personálnym rozkazom zo 17. marca 2008 číslo 567. Rozhodnutím zo 14. septembra

2010 č. SRLZ-OZ-2010/001772-00 Lekárska komisia MV SR určila žalobcovi zdravotnú

klasifikáciu „C“- spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením na 24 mesiacov.

Súčasne mu určila potrebné obmedzenia výkonu štátnej služby a to prácu bez nadmernej

fyzickej záťaže, nezaťažovať dolné končatiny, prácu prevažne administratívneho charakteru,

oslobodenie od previerok telesnej zdatnosti, okrem strelieb. Tiež stanovila, že poškodenie

zdravia žalobcu je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta.

Bolo nepochybné, že žalobca v období výkonu štátnej služby policajta, február 2011

a marec 2011, mal rozvrhnutý základný čas služby rovnomerne počas celého kalendárneho

mesiaca. Za uvedené obdobie nespĺňal zákonnú podmienku pre priznanie príspevku

za nerovnomernosť času služby ako zložku služobného príjmu.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný rozhodol zákonne, ak žalobcovi odňal

príspevok za nerovnomernosť času za obdobie, počas ktorého jeho základný čas služby bol

rozvrhnutý rovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, lebo za toto obdobie podľa

§ 97 ods. 1 zákona o štátnej službe žalobcovi uvedený príspevok nepatril.

Pretože predmetom prieskumu bolo rozhodnutie správneho orgánu o odňatí

príspevku za nerovnomernosť rozvrhnutého času výkonu služby, súd bol povinný sa

zaoberať len tým, či rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu v súvislosti s odňatím

príspevku bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Bolo nepochybné, že v období, za ktoré žalovaný odňal žalobcovi príplatok

za nerovnomernosť času služby, žalobca naďalej vykonával štátnu službu v doterajšej

funkcii, tzn. nestratil spôsobilosť na výkon doterajšej funkcii, iba z dôvodu jeho zdravotného

stavu v zmysle rozhodnutia lekárskej komisie nemohol túto službu vykonávať

s nerovnomernom čase služby. Preto posudzovanie aplikácie § 35 ods. 1 písm. b/ zákona

o štátnej službe vo vzťahu k osobe žalobcu, ktoré bolo dôvodom pre zrušenie

preskúmavaného rozhodnutia súdom prvého stupňa, odvolací súd nepokladal za vecne

správne. Na takéto posudzovanie nebol daný právny podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že

rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom o štátnej službe, svoje

rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu a v rámci žalobou

napadnutého odvolacieho správneho konania sa riadne vysporiadal so všetkými

relevantnými námietkami žalobcu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok krajského

súdu podľa v spojení s a s zmeniť a žalobu v zmysle

zamietnuť ako podanú bez právneho dôvodu...»

Ústavný súd sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že napadnutý rozsudok nie je

odôvodnený tak, ako to má na mysli ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako

vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“.

Uznesenie najvyššieho súdu všetky uvedené náležitosti obsahuje. Najvyšší súd

dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetľuje dôvody, pre ktoré zmenil rozsudok

krajského súdu č. k. -75 zo 16. apríla 2013 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

Vychádzal z podrobného prieskumu rozhodnutia krajského súdu z hľadiska aplikácie

hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, najmä z hľadiska súladnosti ním

aplikovaného ustanovenia o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

pri rozhodovaní o nároku sťažovateľa, pričom dospel k záveru, že krajský súd nepostupoval

pri aplikácii tohto predpisu správne. Namietané rozhodnutie preto ústavný súd nepovažuje

za arbitrárne ani nedostatočne odôvodnené. Ústavný súd preto nemá právny základ na to,

aby zasiahol do záverov najvyššieho súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor,

nemôže sama osebe znamenať porušenie ním označených práv podľa a dohovoru.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015