Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 605/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , t. č.

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, zastúpeného advokátom

JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátska kancelária, Farská 1337/40, Nitra, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na osobnú slobodu podľa a 2 a práv

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 31. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2015

doručená sťažnosť , , t. č. v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátska kancelária, Farská 1337/40, Nitra, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na osobnú slobodu podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. marca 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 29. októbra 2014 podal

Okresnému súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy konania

v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Okresný súd sťažovateľom podaný návrh uznesením sp. zn.

z 29. januára 2015 zamietol s odôvodnením, že nezistil podmienky pre povolenie obnovy

konania podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). O sťažnosti podanej sťažovateľom proti

predmetnému rozhodnutiu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. marca 2015, ktorým ju ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ argumentuje, že v trestnom konaní, ktorého sa návrh na povolenie

obnovy konania týkal, mu bol trest odňatia slobody uložený aj na základe aplikácie tzv.

asperačnej zásady obsiahnutej v ustanovení Trestný

zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá bola nálezom

ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012 vyhlásená za nesúladnú

s .

S ohľadom na uvedenú skutočnosť existoval podľa názoru sťažovateľa priestor

na postup podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), teda dôvod

na obnovu konania „ex lege“.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd a krajský súd vo svojom zamietavom stanovisku

argumentovali poukazom na časť stanoviska kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Tpj 44/2013 z 26. novembra 2013, podľa

ktorého „Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo

písm. e) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku

trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa

v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 z 21. decembra 2012, sa nepoužije“, pretože

ústavne nesúladné účinky v znení účinnom do 21. decembra

2012, v časti prvej vety za bodkočiarkou na dotknuté prípady nedopadli, pretože „Sprísnená

trestná sadzba v tomto prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom

na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá z iného zákonom

určeného dôvodu. Súd v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť

trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ustanovenú v osobitnej

časti , teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby

určenej podľa v znení účinnom, do 21. decembra 2012, časti

prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne

zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest.“.

Sťažovateľ je toho názoru, že „došlo k pochybeniu, ak Krajský súd v Nitre len

generálne konštatuje, že došlo k negovaniu asperačnej zásady aplikovaním mimoriadneho

zníženia, nakoľko ani Krajský súd v Nitre a ani Okresný súd Nitra nespochybňujú

odôvodnenosť aplikovania mimoriadneho zníženia trestu. Nezákonnosť aplikovania

asperačnej zásady je vychádzajúc z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. -85

z 28. novembra 2012 nepochybná, avšak vzhľadom na dôvodnosť mimoriadneho zníženia

trestu bolo potrebné, aby sa súd náležite vysporiadal s inštitútom mimoriadneho zníženia

trestu v obnovenom konaní práve z dôvodu zmeny spodnej hranice do úvahy

prichádzajúceho trestu odňatia slobody, a to z dolnej hranice 13 rokov 10 mesiacov

a 20 dní na novú dolnú hranicu 10 rokov.“.

Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie ústavný súd žiada, aby v jeho

veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv na súdnu

ochranu podľa a na osobnú slobodu podľa a 2

a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na slobodu a bezpečnosť podľa

čl. 5 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2015,

predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základných práv

na súdnu ochranu podľa a na osobnú slobodu podľa a 2

a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na slobodu a bezpečnosť podľa

čl. 5 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2015.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv v zamietnutí ním uplatneného

návrhu na povolenie obnovy konania napriek splneniu podmienok pre jej povolenie, kde

proti konštatovaniu krajského súdu, že „uloženie trestu v pôvodnom konaní sa neodvíjalo

od dolnej hranice určenej podľa ustanovenia “, dôvodí: „Je

predsa logické, že pri mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu, je práve dolná

hranica trestnej sadzby východiskovým bodom, od ktorého sa príslušný súd

pri mimoriadnom znížení trestu odráža.“

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu z 31. marca 2015, v ktorom tento

súd skonštatoval správnosť záverov okresného súdu uvedených v jeho uznesení

z 29. januára 2015.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na obsah stanoviska

trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 44/2013 z 26. novembra 2013

a špeciálne na tú jeho časť, ktorá bola podkladom pre zamietnutie návrhu sťažovateľa

na povolenie obnovy konania. Krajský súd zdôraznil, že v prípade sťažovateľa bola

pri ukladaní trestu v pôvodnom konaní síce aplikovaná tzv. asperačná zásada, avšak súčasne

s ňou aj mimoriadne zmierňovacie ustanovenie , na základe

ktorého bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov a osem

mesiacov, čo je trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti

, a teda sa uloženie trestu v prípade sťažovateľa neodvíjalo od dolnej

hranice určenej podľa v znení účinnom pred 21. decembrom

2012. Krajský súd bol toho názoru, že protiústavná časť

v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 bola súčasným použitím ustanovenia § 39 ods. 1

negovaná a jej aplikácia bola výlučne formálna. Krajský súd tak trest

uložený sťažovateľovi v pôvodnom konaní nepovažoval za protiústavný.

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle ,

rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí sťažovateľovi vysvetlil, že v pôvodnom konaní

súd pri ukladaní trestu negoval neústavnú časť ustanovenia

využitím mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa ,

na základe aplikácie ktorého bola sekundárna úvaha súdu o primeranosti výšky uloženého

trestu primárne regulovaná pôvodnou trestnou sadzbou, nie sprísneniu trestnou sadzbou

v zmysle asperačnej zásady, keďže mimoriadne zníženie trestu sa neodvíjalo od asperáciou

zvýšenej dolnej hranice, ale od pôvodnej dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej

v osobitnej časti .

Výklad ustanovenia v spojení s

, ktorý krajský súd, opierajúc sa o časť stanoviska trestnoprávneho

kolégia najvyššieho súdu, v prípade sťažovateľa použil, podľa názoru ústavného súdu plne

rešpektuje požiadavku materiálnej ochrany ústavnosti a nemožno ho označiť za arbitrárny

alebo zjavne neodôvodnený. Naopak, v dôsledku opačného výkladu, ktorý prezentuje

sťažovateľ vo svojej sťažnosti, by došlo k nadbytočnému, formálnemu a neúčelnému

prehodnoteniu právoplatného rozhodnutia, ktoré de facto nebolo ústavne nesúladnou

asperačnou zásadou zasiahnuté.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015