Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 786/2015
PDF · 256.85 KB
No categories available
II. ÚS 786/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh ,
, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce
č. OcZ 1/2015 z 26. júna 2015 a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 16. júla 2015
doručený návrh (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. OcZ 1/2015
z 26. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z návrhu a priložených príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému
funkcionárovi vo funkcii starostu obce bola napadnutým rozhodnutím obecného
zastupiteľstva uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004
Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 635 eur z dôvodu porušenia čl. 7
ods. 1 ústavného zákona tým, že nepodal do 31. marca 2015 písomné oznámenie funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za predchádzajúci
kalendárny rok 2014.
3. Navrhovateľ uvádza, že povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si splnil
tým, že o svojich majetkových pomeroch a príjme za kalendárny rok 2014 informoval
obecné zastupiteľstvo ústne na jej zasadnutí. Podľa navrhovateľa je takto podaná informácia
dostačujúca z dôvodu, že nemal iný príjem ako plat za výkon funkcie starostu obce a mzdu
z pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti, kde pracuje na pozícii skladníka. Pri
podávaní ústnej informácie obecnému zastupiteľstvu navrhovateľ vychádzal z presvedčenia,
že o jeho majetkových pomeroch všetci poslanci obecného zastupiteľstva vedia.
4. Na základe uvedeného navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie obecného
zastupiteľstva za účelové a politicky motivované a žiada preskúmať napadnuté rozhodnutie
obecného zastupiteľstva.
II.
5. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1
písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,
ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,
podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie
návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do
60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie orgánu
svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát
ústavného súdu nálezom zruší.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci v zmysle ústavného
zákona nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu princípov ovládajúcich konanie podľa ústavného
zákona, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a princípmi, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (porov. mutatis mutandis napr.
I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).
III.
7. Navrhovateľ namieta, že svoju povinnosť uloženú mu ako verejnému
funkcionárovi (starosta obce) čl. 7 ods. 1 ústavného zákona si splnil ústnym oznámením
svojich majetkových pomerov na zasadnutí obecného zastupiteľstva, a preto považuje
napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva za účelové a politicky motivované.
8. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo
dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok(...)
Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný
funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z
príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu
príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.
9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany
verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu
osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti
s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu
postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.
10. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť
dodržiavaný ústavný zákon a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.
Účelom úpravy povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas aktívneho
výkonu verejnej funkcie.
11. Ako vyplýva z čl. 7 ods. 2 ústavného zákona, oznámenie musí mať písomnú
formu. Tá sa vyžaduje predovšetkým z dôvodu umožnenia verejnej kontroly výkonu
verejnej funkcie a tým predchádzania zneužívania verejnej funkcie, prípadne zneužívania
postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Naznačená verejná kontrola potom
prebieha aj v zmysle čl. 7 ods. 7 ústavného zákona, podľa ktorého orgán, ktorému sa
podávajú oznámenia podľa čl. 7 odseku 5 ústavného zákona (v prípade starostu obce
komisii obecného zastupiteľstva), je povinný poskytnúť informácie o týchto oznámeniach
každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov. Oznámenie podané podľa odseku č. 7 ods. 5
písm. c), d) a e) ústavného zákona zverejňuje komisia zastupiteľstva vyššieho územného
celku na internetovej stránke vyššieho územného celku, akademický senát na internetovej
stránke verejnej vysokej školy a výbor na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej
republiky. Osobné údaje verejného funkcionára sa poskytujú alebo zverejňujú v rozsahu
titul, meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú vykonáva.
12. V duchu prezentovaných konklúzií ústavný súd predbežne preskúmal napadnuté
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a vyhodnotil skutkové a právne závery obecného
zastupiteľstva o nesplnení si povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona zo strany navrhovateľa ako súladné s ústavným zákonom, keďže aj podľa ústavného
súdu ústne podaná informácia o majetkových pomeroch nezodpovedá dikcii čl. 7 ods. 1 a 2
ústavného zákona, ktoré ukladajú verejnému funkcionárovi povinnosť podať písomné
oznámenie príslušnému orgánu verejnej moci/verejnej správy (v navrhovateľovom prípade
komisii obecného zastupiteľstva).
13. Ústavný súd preto návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože ani po prijatí návrhu na ďalšie konanie by
nebolo ani potenciálne možné dospieť k iným právnym záverom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015