Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 785/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom,

Advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a 2 a Slovenskej

republiky, základného práva podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením

Ústrednej volebnej komisie č. ÚVK-2011/028 zo 16. decembra 2011, uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. marca 2012

a nečinnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v bližšie nešpecifikovanom konaní,

porušenia jeho základného práva podľa ,

základného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 12 ods. 1

a uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky dňa 10. marca 2012, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu zákona

č. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov a nesúladu druhej časti o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s , , a 4 a , s

ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a s čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), základného práva podľa

ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 25

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) uznesením

Ústrednej volebnej komisie (ďalej len „ÚVK“) č. ÚVK-2011/028 zo 16. decembra 2011

(ďalej aj „napadnuté uznesenie UVK“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 7. marca 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu“) a nečinnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) v bližšie nešpecifikovanom konaní, porušenia základného

práva podľa , základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd a porušenia a uskutočnením

volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) dňa 10. marca

2012, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu o voľbách do

Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) a nesúladu druhej časti o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“; spolu ďalej len „napadnuté právne predpisy“) s

ods. 1, , a 4 a , s listiny a s paktu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že UVK napadnutým uznesením odmietla

zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa pre voľby poslancov národnej rady

uskutočnené 10. marca 2012 s odôvodnením, že kandidátne listiny pre voľby do národnej

rady môžu podať len politické strany a politické hnutia registrované podľa zákona

č. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

Proti napadnutému uzneseniu UVK podal sťažovateľ návrh na jeho preskúmanie najvyšším

súdom. Najvyšší súd konanie o návrhu sťažovateľa napadnutým uznesením zastavil.

3. Podľa sťažovateľa napadnuté právne predpisy stanovujú zjavne protiústavnú

podmienku, že kandidovať na poslanca národnej rady môžu občania iba prostredníctvom

kandidátnej listiny politickej strany alebo politického hnutia. Sťažovateľ na tomto mieste

prezentuje názor, že nepriame voľby sú v rozpore s . Voliči sú nútení odovzdať hlas

svojim kandidátom nepriamo, prostredníctvom politických strán, ktoré jediné môžu

kandidovať. Podľa mienky sťažovateľa tieto umelé právnické osoby súkromného práva

v rozpore s tvoria medzistupeň medzi voličom a poslancom národnej rady

a porušujú právo sťažovateľa na priame volebné právo.

4. Sťažovateľ namieta spôsob prideľovania mandátov zvoleným poslancom národnej

rady. Podľa sťažovateľa je v rozpore s právna úprava 5 % volebného cenzu pre

zvolenie politickej strany alebo politického hnutia do národnej rady. Podľa presvedčenia

sťažovateľa pri zrušení 5 % cenzu a rešpektovaní princípu rovnosti všetkých občanov mohol

vo voľbách do národnej rady v marci 2012 získať dostatočný počet hlasov na získanie

mandátu poslanca. Volebný cenzus podľa názoru sťažovateľa porušuje jeho právo na rovné

volebné právo, keď je menšinový volebný hlas sťažovateľa a jeho potenciálnych voličov

utlačovaný pod plášťom fiktívnej politickej stability.

5. Medzi ďalšie námietky sťažovateľa patrí tvrdenie, že je v rozpore s prenos

hlasov medzi kandidátmi tej istej politickej strany. Ako sťažovateľ uviedol, na kandidátnej

listine politickej strany kandiduje spoločne a nerozdielne viacero fyzických osôb. V rámci

kandidátnej listiny dochádza podľa názoru sťažovateľa k protiústavnému presunu

prebytočných preferenčných hlasov. Prenos hlasov porušuje podľa sťažovateľa jeho právo

na rovnosť, keďže neúspešní kandidáti získajú v rozpore so zásadou rovnosti hlasy

odovzdané iným kandidátom (hoci z tej istej kandidátnej listiny). Dôsledkom takéto stavu

podľa názoru sťažovateľa je, že poslancami národnej rady sa stávajú úplne iné osoby ako

tie, ktorým voliči odovzdali svoj hlas v rámci preferenčných hlasov.

6. Ďalším cieľom sťažovateľovej argumentácie je oblasť financovania politických

strán. Podľa vyjadrenia sťažovateľa jedným zo základných predpokladov pre rovnosť práva

voliť a byť volený je rovnosť financovania politickej činnosti. Podľa sťažovateľovho

presvedčenia štátny príspevok pre už etablované politické strany priamo obmedzuje voľnú

politickú súťaž a bráni vstupu nových politických síl. Štátne financovanie politických strán

podľa sťažovateľa všade vo svete prispelo k tomu, že na politickej scéne pôsobí iba pár

politických strán, čím sa vytvoril monopol.

7. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že najvyšší súd

nesprávne skutkovo a právne vec kvalifikoval. Sťažovateľ mal záujem vo voľbách na

poslanca národnej rady kandidovať ako fyzická osoba a návrh na registráciu nepodával

podľa (ďalej len „OSP“) ako politická strana alebo

politické hnutie, ale ako fyzická osoba. Najvyšší súd podľa sťažovateľa jeho návrh na

preskúmanie napadnutého uznesenia UVK bezdôvodne neprerokoval, čím zmaril jeho právo

na prístup k voleným a iným verejným funkciám.

8. Podľa sťažovateľa orgány verejnej moci tým, že mu neumožnili kandidovať

vo voľbách do národnej rady v marci 2012, ho hlboko ponížili a porušili jeho právo na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti.

9. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že jeho základné práva podľa , a 2 a , základné

právo podľa čl. 21 ods. 4 listiny, právo podľa čl. 25 paktu, ako aj čl. 12 ods. 1 a čl. 74

napadnutým uznesením UVK, napadnutým uznesením najvyššieho súdu,

uskutočnením volieb do národnej rady dňa 10. marca 2012 a postupom ministerstva vnútra

v bližšie nešpecifikovanom konaní boli porušené. Ďalej sťažovateľ navrhol vysloviť nesúlad

a nesúlad druhej časti s ,

, a 4 a , s listiny a s paktu.

Sťažovateľ taktiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

spolu v sume 200 000 eur a úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa nečinnosťou ministerstva vnútra

11. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti bližšie neuviedol, v rámci

akého konania (spisová značka) pred ministerstvom vnútra má dochádzať k zbytočným

prieťahom, svoju námietku nespojil s relevantnou ústavnou normou garantujúcou právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ani neuviedol bližšiu argumentáciu

a námietky v obsahu svojej sťažnosti proti postupu ministerstva vnútra.

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť tak v tejto časti neobsahuje zákonom

predpísané náležitosti v zmysle § 20 ods. 1, ako aj § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde.

13. Na základe už uvedených záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti

namietaného porušenia jeho práv postupom ministerstva vnútra odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením UVK,

napadnutým uznesením najvyššieho súdu a uskutočnením volieb do národnej rady

10. marca 2012

14. Sťažovateľove námietky smerujú proti priebehu a procesu jeho registrácie ako

kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené 10. marca 2012, ako aj proti samotným

voľbám.

15. Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime (type

konania) bude sťažnosť posudzovať.

16. Ústavný súd najprv uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska času

podania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii než posudzuje

sťažnosti podľa , t. j. v pléne, a na základe iných aktívne legitimovaných

subjektov v režime volebnej sťažnosti podľa . Jedinečnosť, silná

demokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť ústavnou sťažnosťou po

ich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných, zdola budovaných opravných

prostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej

moci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnou

lehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné rozhodovacie procesy verejnej moci, ale

volebný proces so svojím presne stanoveným časovým rytmom sa tomuto vymyká. Preto

aby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdu

podľa , musí ústavnú sťažnosť podať domnele aktívne legitimovaný subjekt

v rozumnom čase pred konaním volieb.

17. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nebol kandidátom vo voľbách a nepodal

proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažnosť pred konaním volieb dňa 10.

marca 2012, preto nemôže byť jeho sťažnosť posudzovaná ako volebná sťažnosť podľa čl.

129 ods. 2 v spojení s a nasl. , ale musí byť ústavným

súdom posudzovaná ako sťažnosť podľa .

18. To zároveň znamená, že nie je možné preskúmať zákonnosť a ústavnosť

samotného priebehu volieb do národnej rady uskutočnených dňa 10. marca 2012, keďže na

jej podanie nie je sťažovateľ aktívne legitimovaný podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom

súde a ústavný súd neposudzuje zákonnosť a ústavnosť volieb prostredníctvom ústavnej

sťažnosti v konaní podľa . V tejto časti (namietané porušenie práv sťažovateľa

uskutočnením volieb do národnej rady 10. marca 2012) preto ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

19. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či

sťažnosť smerujúca voči napadnutému uzneseniu UVK a napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu nie je oneskorená.

20. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

21. Napadnuté uznesenie ÚVK bolo prijaté 16. decembra 2011. Napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu bolo prijaté 7. marca 2012. Bez potreby bližšej konkretizácie

a chronologizácie skutkového stavu, napadnutého uznesenia UVK a napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je podaná po viac ako troch rokoch od

vydania napadnutého uznesenia UVK a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, a teda je

podaná oneskorene.

K návrhu na vyslovenie nesúladu a nesúladu druhej

časti s , , a 4 a ,

s čl. 21 ods. 4 listiny a s čl. 25 paktu

22. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd,

e) generálny prokurátor,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,

ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva

a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126

ods. 2,

i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,

j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a

.

Podľa ak osoby uvedené v

až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

23. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáhal

v rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s (pre namietané porušenie svojich

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu a nesúladu druhej

časti s , , a 4 a ,

s čl. 21 ods. 4 listiny a s čl. 25 paktu, nejde o návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb oprávnených na

podanie takého návrhu podľa a až g) zákona

o ústavnom súde (rovnaké závery porov. aj , , ).

Rovnako ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. a

a nasl. , resp. a a nasl. zákona

o ústavnom súde].

24. Na základe predložených konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť v časti

smerujúcej k vysloveniu nesúladu a nesúladu druhej časti zákona

č. s , , a 4 a , s

listiny a s čl. 25 paktu ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení

s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov.

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015