Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 805/2015
PDF · 126.18 KB
No categories available
II. ÚS 805/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom,
Parková 1287/4, Fiľakovo, ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených
základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v bližšie
neoznačenom konaní, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. októbra
2015 doručené podanie , (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom, Parková 1287/4,
Fiľakovo, označené ako „Sťažnosť“, ktorú podľa záhlavia i obsahu možno kvalifikovať ako
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci
namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačenom konaní.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení
navrhovateľa v 1. rade účastníkom konania vedeného Okresným súdom Rimavská Sobota
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 202/2006 o vypratanie nehnuteľností
a o vzájomnom návrhu odporcov na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresný
súd rozsudkom sp. zn. 8 C 202/2006 zo 7. mája 2013 rozhodol vo veci samej. Proti tomuto
rozsudku podal sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 2. rade odvolanie a následne
písomným podaním z 30. mája 2013 i doplnenie odvolania. Vec bol predložená krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Krajský súd Banská Bystrica vo veci odvolania sťažovateľa a spol. vykazuje
nečinnosť. V primeranej lehote vo veci odvolania sťažovateľa a spol. právoplatné
nerozhodol, napriek skutočnosti, že bývala predsedníčka odvolacieho senátu
/t. č. sudkyňa NS/ na naše telefonické urgencie aby vo veci
sťažovateľa rozhodla napriek prísľubom nerozhodla a to celkom bezdôvodne v odvolacom
konaní nebolo rozhodnuté a týmto došlo k a dochádza k preťahom v odvolacom konaní
malo a pernamentne dochádza k porušeniu základného práva preťahmi v konaní vrátane
nečinnostou porušovateľa základného práva. Prečo dochádza k preťahom v odvolacom
konaní sťažovateľovi nie sú známe.“
V záverečnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „... požaduje od US je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde aby ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľa rozhodol,
že v odvolacom konaní pred KS B. Bystrica došlo a dochádza k preťahom...
Sťažovateľ sa zároveň domáha aj nároku na náhradu trov konania v celkovej výške
753,53 EUR s tým, že KS Banská bystrica je povinný zaplatiť v lehote do jedného mesiaca
na účet práv. zástupcu.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, že
sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade § 18
ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý
obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Ak ide o sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, ako to je aj v prípade sťažovateľa, musí obsahovať jednak všeobecné
náležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené
predovšetkým v § 50 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na
rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde.
Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania
okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom
na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde
v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde), čím zároveň
vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na
poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého
označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ
zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa
v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný
súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatky sa vzťahujú na sťažovateľom formulovaný
návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 56 zákona
o ústavnom súde, keďže v ňom nie sú uvedené základné práva alebo slobody, ktoré mali byť
postupom krajského súdu porušené, a taktiež v ňom nie je označené konanie, v ktorom má
dochádzať k porušeniu základných práv a slobôd.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v petite sťažnosti uvádza, že
„v odvolacom konaní pred KS B. Bystrica došlo a dochádza k preťahom“, avšak bližšie toto
konanie ani základné práva a slobody, ktorých porušenie namieta, neoznačil. Ide o taký
nedostatok, aký ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľa, ktorý je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej sťažnosti, ktoré by zodpovedali
požiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50 v spojení s § 56 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015