Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 798/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom súdneho exekútora JUDr. Bohumila Husťáka v konaní vedenom

pod sp. zn. EX 923/1999 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho

exekútora JUDr. Bohumila Husťáka (ďalej aj „exekútorský úrad“) v konaní vedenom

pod sp. zn. EX 923/1999.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice I vydal 27. augusta 1999

poverenie súdnemu exekútorovi Bohumilovi Husťákovi proti sťažovateľke ako povinnej.

Predmetom tejto exekúcie je vymoženie sumy 768,80 € s úrokom z omeškania 2 379,88 €,

ako aj súdne trovy vo výške199,73 €. Exekúcia sp. zn. EX 923/09, vedená

súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Husťákom, ktorá je už vo výške 4 583,59 €, je podľa

príkazu súdneho exekútora vykonávaná zrážkami zo starobného dôchodku sťažovateľky.

Sťažovateľka 16. novembra 2011 požiadala o odklad exekúcie z dôvodu,

že má nepriaznivý vplyv na jej zdravie, že nemá dostatok peňazí na nákup liekov a platby

za energie na vykurovanie. Rozhodnutie o tom, že odklad exekúcie nebol povolený, bolo

23. mája 2012 vydané Okresným súdom Košice I.

Súdny exekútor „vedie po celú dobu súdnu exekúciu na môj starobný dôchodok

sťažovateľky, strháva mi v prospech exekúcie 39,08€, ostáva mi 198,00 €, čo mi vôbec

nepostačuje na výživu“. Dňa 7. augusta 2013 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy

v exekučnom konaní, ktorú doručila exekútorskému úradu, v ktorej poukázala na to,

že exekúcia proti nej je vedená od roku 1999 „... len na môj dôchodok, ktorý už len

v samotnej výške mi nepostačuje na živobytie“.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že od vydania poverenia na vykonanie exekúcie uplynulo 14

rokov, čo považuje za neprimeranú dobu aj napriek tomu, že „predmetom súdneho konania

je výkon rozhodnutia“. Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že „Súdny exekútor sa vôbec

nevysporiadal s otázkou vyhlásenia konkurzu na oprávneného, v čase exekúcie bol totiž

oprávnený v konkurze.“. Podľa sťažovateľky postupom exekútora došlo k porušeniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, keďže ani po uplynutí neúmerne dlhej doby viac ako 14 rokov nie je exekúcia

ukončená.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1./ Základné právo podľa článku 48 ods.2 SR na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6

Dohovoru, sťažovateľky: ..., v konaní vedené Súdnym exekútorom

JUDr. Bohumilom Husťákom na Exekútorskom úrade v Košiciach, Žriedlová 3, pod sp. zn.

EX 923/1999, porušené bolo.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerane finančné zadosťučinenie v sume

3 000,- € ktoré je Súdny exekútor JUDr. Bohumil Husťák, Exekútorský úrad v Košiciach,

povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 923/1999 konal Súdny exekútor

JUDr. Bohumil Husťák bez zbytočných prieťahov.

4./ Súdny exekútor JUDr. Bohumil Husťák je povinný sťažovateľovi zaplatiť trovy

právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a rež. paušál, na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Tatiany Vorobelovej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto

každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu ().

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov fyzické osoby

a právnické osoby (ďalej len „sťažovateľ“) sa môžu obracať na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a na Slovenskú komoru exekútorov (ďalej

len „komora“) so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti

na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje

komora. Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti

komorou.

Podľa § 218b ods. 1 Exekučného poriadku komora je povinná vybaviť sťažnosť

na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto

lehotu možno predĺžiť, ak v jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie

sťažnosti; o tejto skutočnosti musí byť sťažovateľ upovedomený.

Podľa § 218b ods. 2 Exekučného poriadku exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje,

má právo vyjadriť sa o sťažnosti, podať vysvetlenia a poskytnúť dôkazy. Ak je to na včasné

a riadne vybavenie sťažnosti potrebné, možno sťažovateľa vypočuť, ako aj osoby, ktoré

môžu prispieť k prešetreniu sťažnosti.

Podľa § 218b ods. 3 Exekučného poriadku o spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť

sťažovateľ písomne upovedomený.

Podľa § 218b ods. 4 Exekučného poriadku ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť

nebola komorou riadne a včas vybavená, môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia

jeho sťažnosti komorou.

Podľa § 218b ods. 5 Exekučného poriadku na vybavovanie sťažnosti proti činnosti

komory a na prešetrovanie vybavenia sťažnosti komorou sa použijú ustanovenia

odsekov 1 až 3.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého

podanie sťažnosti v zmysle § 218a a nasl. Exekučného poriadku poskytuje sťažovateľke

účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv, ktoré uplatnila

v sťažnosti). Sťažnosť komore, resp. ministerstvu zakladá povinnosť komory,

resp. ministerstva sa ňou zaoberať, vybaviť ju a spôsob vybavenia oznámiť sťažovateľke

().

Z uvedeného vyplýva, že Exekučný poriadok poskytuje sťažovateľke právny

prostriedok nápravy – sťažnosť komore, resp. sťažnosť ministerstvu, ktorou sa mohla (a stále

môže) domáhať preskúmania napadnutého postupu súdneho exekútora v predmetnej veci.

Uvedený právny prostriedok umožňoval (a stále umožňuje) sťažovateľke dosiahnuť účinnú

nápravu vzhľadom na právomoc komory, resp. ministerstva prijať efektívne opatrenia

v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu súdneho exekútora, ak by na základe

sťažnosti sťažovateľky dospeli k záveru o jej opodstatnenosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľka podala sťažnosť

podľa § 218a a nasl. Exekučného poriadku ako účinný prostriedok ochrany jej základných

práv a slobôd.

Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej moci, ktorý jej má poskytnúť

právnu ochranu ňou označeného základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyužila právny prostriedok,

ktorý jej osobitný zákon (Exekučný poriadok) na ochranu jej základných práv proti

namietanému postupu súdneho exekútora účinne poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), a tým nesplnila podmienky na prijatie jej sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ),

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015