Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

16. decembra 2015 predbežne prerokoval návrh , ,

, , a ,

, zastúpených JUDr. Petrom Kubinom, Advokátska kancelária, Štefánikova 15,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd na odloženie vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. júna 2015 a takto

rozhodol:

1. Vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. júna 2015 o d k l a d á do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Vo zvyšnej časti návrhu na vydanie dočasného opatrenia n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 4. novembra

2015 uznesením sp. zn. na ďalšie konanie sťažnosť ,

a (ďalej len „sťažovatelia“) z 9. septembra 2015,

ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 17. júna 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).

2. V sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného

práva sťažovateľov vlastniť a užívať majetok podľa a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. júna 2015 porušené

boli.

... Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

17. júna 2015 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

... Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd... povinný uhradiť

sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovatelia prostredníctvom svojho

právneho zástupcu doručili ústavnému súdu 11. novembra 2015 návrh na vydanie

dočasného opatrenia, v ktorom žiadali, aby ústavný súd pozastavil vykonateľnosť rozsudku

najvyššieho súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ich prijatej sťažnosti a uložil

správnemu orgánu (Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.),

aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej

v správnom konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

4. Tento návrh na vydanie dočasného opatrenia odôvodnili tým, že 25. septembra

2015 sťažovateľka oznámila správnemu orgánu, že vo veci bola podaná

sťažnosť na ústavnom súde, a z tohto dôvodu požiadala o prerušenie správneho konania. Dňa

30. septembra 2015 správny orgán uvedenú žiadosť o prerušenie správneho konania

zamietol.

5. Podľa sťažovateľov správny orgán je v správnom konaní viazaný právnym

názorom najvyššieho súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ale tento právny názor je

podľa ich názoru svojvoľný, porušujúci práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie.

Následne uviedli, že rozhodnutie správneho orgánu «bude mať významný negatívny dopad

na vlastnícke právo sťažovateľov k majetku, ktorý bol ich predkom protiprávne odňatý

a o ktorého navrátenie sa snažia už vyše 20 rokov. Proti takémuto rozhodnutiu sa opäť budú

musieť brániť a celý proces viacstupňového súdneho konania, ktorým sťažovatelia už raz

prešli, si budú musieť zopakovať, čím sa konečné vyriešenie tohto už vyše 20 rokov

trvajúceho sporu predĺži o ďalšie roky. Bude to len pokračovaním a prehlbovaním

súčasného protiprávneho stavu, kedy sťažovatelia nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov

len preto, že Najvyšší súd SR pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil ich základné

práva.

Naproti tomu odložením vykonateľnosti Napadnutého rozhodnutia a dočasným

nekonaním správneho orgánu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o sťažnosti

nevznikne žiadna ujma iným účastníkom dotknutého správneho konania. Stav, v ktorom sa

vec aktuálne nachádza, existuje už vyše 20 rokov, a v prípade vydania dočasného opatrenia

sa nijako nezhorší. Iba sa dočasne „zakonzervuje“ do právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej o sťažnosti..

Hrozbu, že k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní, ktoré bude v súlade s právnym

názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Napadnutom rozhodnutí (avšak práve z tohto

dôvodu bude protiústavné) naozaj dôjde, vnímame ako bezprostrednú práve preto, že

správny orgán odmietol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu o sťažnosti. Tým

zároveň deklaroval vôľu (úmysel) nebrať ohľad na konanie o sťažnosti a rozhodnúť vo veci

bez ohľadu na riziko protiústavnosti Napadnutého rozhodnutia.

Vydanie navrhovaného dočasného opatrenia nie je ani v rozpore so žiadnym

dôležitým verejným záujmom. Naopak, jeho vydanie by bolo v prospech dôležitého

verejného záujmu, ktorým je zmiernenie majetkových krívd spáchaných na občanoch tohto

štátu v minulosti tým, že v období neslobodného a nedemokratického režimu boli

protiprávne pozbavení svojho majetku. Je omnoho spravodlivejšie a v súlade so zásadou

materiálnej ochrany ústavnosti, aby Ústavný súd preventívne zabránil prehĺbeniu

existujúceho protiústavného stavu vydaním navrhovaného dočasného opatrenia.

V neposlednom rade by to bolo aj ekonomicky a časovo efektívnejšie, pretože by sa tým

predišlo vzniku ďalších budúcich sporov.».

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Sťažovatelia sa domáhajú (pozri bližšie bod 3), aby ústavný súd pozastavil

vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu v súlade s až

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ich prijatej sťažnosti a uložil správnemu

orgánu (Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.), aby sa

zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom

konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

8. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia

im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. Podľa § 52

ods. 3 dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou

rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Podľa dočasné opatrenie možno zrušiť

aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

9. Ústavný súd po preskúmaní návrhu sťažovateľov na odloženie vykonateľnosti

napadnutého právoplatného rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že tento návrh nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52

ods. 2 , preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

10. Sťažovatelia sa rovnako domáhali, aby ústavný súd uložil správnemu orgánu

(Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.), aby sa zdržal

vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom konaní,

na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Po preskúmaní

tohto návrhu ústavný súd konštatuje, že odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia

najvyššieho súdu (bod 1 výroku tohto uznesenia) vznikne situácia, v rámci ktorej

prvostupňový správny orgán „ex lege“ nemôže pokračovať v konaní. Za týchto okolností

považoval ústavný súd za nadbytočné uložiť dočasným opatrením tomuto prvostupňovému

orgánu, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci

samej v správnom konaní, a preto v tejto časti návrhu sťažovateľov nevyhovel (bod 2 výroku

tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015