Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 469/2015
PDF · 357.23 KB
No categories available
I. ÚS 469/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
16. decembra 2015 predbežne prerokoval návrh , ,
, , a ,
, zastúpených JUDr. Petrom Kubinom, Advokátska kancelária, Štefánikova 15,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd na odloženie vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10 Sžr 80/2014 zo 17. júna 2015 a takto
rozhodol:
1. Vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10 Sžr 80/2014 zo 17. júna 2015 o d k l a d á do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Vo zvyšnej časti návrhu na vydanie dočasného opatrenia n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 4. novembra
2015 uznesením sp. zn. I. ÚS 469/2015 na ďalšie konanie sťažnosť ,
a (ďalej len „sťažovatelia“) z 9. septembra 2015,
ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžr 80/2014
zo 17. júna 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).
2. V sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného
práva sťažovateľov vlastniť a užívať majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/80/2014 zo dňa 17. júna 2015 porušené
boli.
... Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/80/2014 zo dňa
17. júna 2015 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie.
... Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd... povinný uhradiť
sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovatelia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu doručili ústavnému súdu 11. novembra 2015 návrh na vydanie
dočasného opatrenia, v ktorom žiadali, aby ústavný súd pozastavil vykonateľnosť rozsudku
najvyššieho súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ich prijatej sťažnosti a uložil
správnemu orgánu (Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.),
aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej
v správnom konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.
4. Tento návrh na vydanie dočasného opatrenia odôvodnili tým, že 25. septembra
2015 sťažovateľka oznámila správnemu orgánu, že vo veci bola podaná
sťažnosť na ústavnom súde, a z tohto dôvodu požiadala o prerušenie správneho konania. Dňa
30. septembra 2015 správny orgán uvedenú žiadosť o prerušenie správneho konania
zamietol.
5. Podľa sťažovateľov správny orgán je v správnom konaní viazaný právnym
názorom najvyššieho súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ale tento právny názor je
podľa ich názoru svojvoľný, porušujúci práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie.
Následne uviedli, že rozhodnutie správneho orgánu «bude mať významný negatívny dopad
na vlastnícke právo sťažovateľov k majetku, ktorý bol ich predkom protiprávne odňatý
a o ktorého navrátenie sa snažia už vyše 20 rokov. Proti takémuto rozhodnutiu sa opäť budú
musieť brániť a celý proces viacstupňového súdneho konania, ktorým sťažovatelia už raz
prešli, si budú musieť zopakovať, čím sa konečné vyriešenie tohto už vyše 20 rokov
trvajúceho sporu predĺži o ďalšie roky. Bude to len pokračovaním a prehlbovaním
súčasného protiprávneho stavu, kedy sťažovatelia nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov
len preto, že Najvyšší súd SR pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil ich základné
práva.
Naproti tomu odložením vykonateľnosti Napadnutého rozhodnutia a dočasným
nekonaním správneho orgánu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o sťažnosti
nevznikne žiadna ujma iným účastníkom dotknutého správneho konania. Stav, v ktorom sa
vec aktuálne nachádza, existuje už vyše 20 rokov, a v prípade vydania dočasného opatrenia
sa nijako nezhorší. Iba sa dočasne „zakonzervuje“ do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej o sťažnosti..
Hrozbu, že k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní, ktoré bude v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Napadnutom rozhodnutí (avšak práve z tohto
dôvodu bude protiústavné) naozaj dôjde, vnímame ako bezprostrednú práve preto, že
správny orgán odmietol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu o sťažnosti. Tým
zároveň deklaroval vôľu (úmysel) nebrať ohľad na konanie o sťažnosti a rozhodnúť vo veci
bez ohľadu na riziko protiústavnosti Napadnutého rozhodnutia.
Vydanie navrhovaného dočasného opatrenia nie je ani v rozpore so žiadnym
dôležitým verejným záujmom. Naopak, jeho vydanie by bolo v prospech dôležitého
verejného záujmu, ktorým je zmiernenie majetkových krívd spáchaných na občanoch tohto
štátu v minulosti tým, že v období neslobodného a nedemokratického režimu boli
protiprávne pozbavení svojho majetku. Je omnoho spravodlivejšie a v súlade so zásadou
materiálnej ochrany ústavnosti, aby Ústavný súd preventívne zabránil prehĺbeniu
existujúceho protiústavného stavu vydaním navrhovaného dočasného opatrenia.
V neposlednom rade by to bolo aj ekonomicky a časovo efektívnejšie, pretože by sa tým
predišlo vzniku ďalších budúcich sporov.».
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Sťažovatelia sa domáhajú (pozri bližšie bod 3), aby ústavný súd pozastavil
vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ich prijatej sťažnosti a uložil správnemu
orgánu (Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.), aby sa
zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom
konaní, na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.
8. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným
záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu
neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení
vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo
slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia
im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. Podľa § 52
ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou
rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.
Podľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť
aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.
9. Ústavný súd po preskúmaní návrhu sťažovateľov na odloženie vykonateľnosti
napadnutého právoplatného rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že tento návrh nie je
v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52
ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
10. Sťažovatelia sa rovnako domáhali, aby ústavný súd uložil správnemu orgánu
(Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, pozn.), aby sa zdržal
vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci samej v správnom konaní,
na ktoré mu bola vec vrátená napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Po preskúmaní
tohto návrhu ústavný súd konštatuje, že odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
najvyššieho súdu (bod 1 výroku tohto uznesenia) vznikne situácia, v rámci ktorej
prvostupňový správny orgán „ex lege“ nemôže pokračovať v konaní. Za týchto okolností
považoval ústavný súd za nadbytočné uložiť dočasným opatrením tomuto prvostupňovému
orgánu, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek úkonov a vydania rozhodnutia vo veci
samej v správnom konaní, a preto v tejto časti návrhu sťažovateľov nevyhovel (bod 2 výroku
tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015