Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 854/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom

Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa , a postupom prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej

Národnou protikorupčnou jednotkou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného

zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012

a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015

osobne doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,

Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26,

a (ďalej len „“) postupom

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej Národnou

protikorupčnou jednotkou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „národná kriminálna agentúra“) pod

ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 (ďalej len „napadnuté konanie prokurátora špeciálnej

prokuratúry“) a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej pod sp. zn.

VII/2 Gv 99/10 (ďalej len „napadnuté konanie úradu špeciálnej prokuratúry“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že prokurátor úradu špeciálnej

prokuratúry sťažovateľovi uznesením č. k. VII/2 Gv 99/10/1000-62 z 23. januára 2014

vzniesol obvinenie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych

spoločenstiev podľa a v jednočinnom súbehu s trestným

činom subvenčného podvodu podľa a .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 7. 5. 2014 sa obhajca sťažovateľa dostavil na avizovaný výsluch svedka

, ktorý sa pre nedostavenie svedka neuskutočnil. V miestnosti vyšetrovateľa

prítomný prokurátor ÚŠP vykonávajúci vyšetrovanie oznámil obhajcovi sťažovateľa, že

v prípravnom konaní nedovoľuje vyhotovovanie zvukových záznamov. Obhajca obvineného

namietal nezákonnosť a neústavnosť takéhoto zákazu, prokurátor však na vyslovenom

zákaze trval.

Následne prokurátor na začiatku každého ďalšieho výsluchu poučil obhajcu

sťažovateľa, že zhotovovanie zvukového záznamu nedovoľuje.

... neobsahuje žiadne ustanovenie oprávňujúce orgány činné

v trestnom konaní zakázať osobe zúčastnenej na vyšetrovacom úklone zhotovovať zvukový

záznam priebehu úkonu. Takéto oprávnenie orgánom činným v trestnom konaní nevyplýva

ani z iných právnych predpisov.

Pokiaľ prokurátor argumentoval, že on rozhoduje o spôsobe, akým sa bude

zachytávať priebeh úkonu, t. j. vyhotovenie zápisnice o výsluchu, ide o nepochopenie

rozdielu medzi výkonom právomoci štátneho orgánu a výkonom ústavného práva fyzickej

osoby. Pokiaľ si osoba oprávnená zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu vykonáva pre svoje

potreby záznam tohto úkonu akoukoľvek nezakázanou formou, tento záznam nenahrádza

zachytenie priebehu úkonu spôsobom určeným , ktorý sú povinné

vyhotoviť orgány činné v trestnom konaní.

Fyzická osoba si takýto záznam (zvukový, písomný) vyhotovuje pre svoje osobné

potreby spôsobom, formou a v rozsahu, ktorý uzná za vhodný. Tento súkromný záznam

nenahrádza úradný záznam vyhotovený orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ

vyšetrovateľ vyhotovuje o priebehu úkonu zápisnicu, neznamená to, že si obhajca

obvineného nemôže vyhotovovať napríklad stenografický záznam výpovede svedka.

Rovnako to, že prokurátor rozhodol, že priebeh vyšetrovacieho úkonu sa bude

zaznamenávať do zápisnice, nemá za následok, že prítomný obhajca nemôže pre svoje

potreby vyhotoviť zvukový záznam.

Obhajca sťažovateľa bol oprávnený zúčastniť sa výsluchu svedka, mohol ho vnímať

vlastnými zmyslami a zaznamenávať si jeho priebeh akoukoľvek nerušivou formu, či už iba

obyčajným zapamätaním, písomnými poznámkami, stenografickým záznamom, zápisom do

textového editora počítača alebo aj vyhotovením zvukového záznamu.“

Podľa sťažovateľa zaznamenávanie priebehu úkonu nevylučuje ani jeho neverejnosť,

ktorá nie je synonymom utajenosti. Neverejnosť totiž vylučuje všetky osoby okrem v zákone

vymenovaných z účasti na vyšetrovacom úkone. Obhajca obvineného je však zo zákona

osobou oprávnenou zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov, nie je teda osobou, voči ktorej by

smerovala požiadavka neverejnosti prípravného konania. Zaznamenávanie priebehu

vyšetrovacieho úkonu obhajcom obvineného predstavuje výkon práva na obhajobu a

súčasne aj výkon práva na informácie. V konkrétnostiach sťažovateľ poukazuje na

uznesenie ústavného súdu sp. zn. , podľa ktorého „Právny zástupca svedka

nemá v trestnom konaní procesné postavenie účastníka konania, a preto v ňom nemôže

uplatňovať svoje procesné práva alebo plniť procesné povinnosti. Vzhľadom na to nemôže

v tomto konaní dôjsť ani k porušeniu jeho základných práv a slobôd.“, a na základe

uvedeného namieta, že „Zákaz prokurátora vyhotovovať zvukový záznam priebehu

vyšetrovacieho úkonu teda nepredstavuje porušenie ústavného práva obhajcu, ale priamo

ústavného práva obvineného, ktorého záujmy obhajca zastupuje.“.

Sťažovateľ podal 2. júna 2014 úradu špeciálnej prokuratúry podnet na preskúmanie

postupu prokurátora a 25. februára 2015 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) opakovaný podnet, pričom tieto boli posúdené ako nedôvodné.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na obhajobu podľa a SR

a právo na informácie podľa SR postupom prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom Národnou protikorupčnou

jednotkou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra

SR pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 porušené bolo.

2. Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sa zakazuje pokračovať

v porušovaní práva sťažovateľa na obhajobu podľa a SR

a práva na informácie podľa SR.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €.

4. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR je povinný nahradiť

sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým, že

„Vzhľadom na dlhodobosť porušovania práva sťažovateľa, závažnosť porušeného práva

sťažovateľa ako obvineného s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je vyšetrovanie

trestného činu trestaného trestom odňatia slobody v sadzbe neumožňujúcej podmienečný

odklad výkonu trestu, považuje sťažovateľ za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú

ujmu na jeho základných právach sumu 3.000,- €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa

postupom prokurátora špeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom úradu

špeciálnej prokuratúry (špeciálnym prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry)

v napadnutom konaní.

V súvislosti s námietkami sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné

pripomenúť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. ).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

II.1 K namietanému porušeniu označených základných práv podľa

postupom prokurátora špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej národnou kriminálnou

agentúrou pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor

nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,

trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia

prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho

súdu.

V súlade s § 55e ods. 1 zákona o prokuratúre špeciálny prokurátor riadi a kontroluje

činnosť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie

úloh úradu špeciálnej prokuratúry. Na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry je

špeciálny prokurátor oprávnený vydávať príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetky

osoby určené na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovateľ bol oprávnený

domáhať sa preskúmania postupu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry podnetom podľa

§ 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre (čo aj urobil), ktorý bol oprávnený a aj povinný

preskúmať špeciálny prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý tak aj urobil

a o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľa informoval prípisom

č. k. VII/2 Gv -103 z 26. júna 2014. Právomoc špeciálneho prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry preskúmať postup prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry vylučuje

právomoc ústavného súdu

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa

o odmietnutí tejto časti sťažnosti z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa postupom úradu

špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/100

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre bezprostredne nadriadeným

prokurátorom, ak ide o špeciálneho prokurátora, je generálny prokurátor.

V súlade s § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry

okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora

krajskej prokuratúry [písm. a)], špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry [písm. b)].

Vzhľadom na uvedené bol sťažovateľ oprávnený domáhať sa aj preskúmania postupu

špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

VII/2 Gv 99/10/100 opakovaným podnetom podľa § 34 zákona o prokuratúre, ktorý bol

oprávnený preskúmať generálny prokurátor, ktorý tak aj urobil a o spôsobe vybavenia

opakovaného podnetu sťažovateľa informoval prípisom č. k. XVI Gn 7/15/1000-4

z 21. apríla 2015. Právomoc generálneho prokurátora preskúmať postup špeciálneho

prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na citované ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde aj túto časť sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015