Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 854/2015
PDF · 186.83 KB
No categories available
II. ÚS 854/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí 17. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom
Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
podľa čl. 26, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej
Národnou protikorupčnou jednotkou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného
zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012
a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015
osobne doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,
Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26,
čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej Národnou
protikorupčnou jednotkou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „národná kriminálna agentúra“) pod
ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 (ďalej len „napadnuté konanie prokurátora špeciálnej
prokuratúry“) a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej pod sp. zn.
VII/2 Gv 99/10 (ďalej len „napadnuté konanie úradu špeciálnej prokuratúry“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že prokurátor úradu špeciálnej
prokuratúry sťažovateľovi uznesením č. k. VII/2 Gv 99/10/1000-62 z 23. januára 2014
vzniesol obvinenie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným
činom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Dňa 7. 5. 2014 sa obhajca sťažovateľa dostavil na avizovaný výsluch svedka
, ktorý sa pre nedostavenie svedka neuskutočnil. V miestnosti vyšetrovateľa
prítomný prokurátor ÚŠP vykonávajúci vyšetrovanie oznámil obhajcovi sťažovateľa, že
v prípravnom konaní nedovoľuje vyhotovovanie zvukových záznamov. Obhajca obvineného
namietal nezákonnosť a neústavnosť takéhoto zákazu, prokurátor však na vyslovenom
zákaze trval.
Následne prokurátor na začiatku každého ďalšieho výsluchu poučil obhajcu
sťažovateľa, že zhotovovanie zvukového záznamu nedovoľuje.
... Trestný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie oprávňujúce orgány činné
v trestnom konaní zakázať osobe zúčastnenej na vyšetrovacom úklone zhotovovať zvukový
záznam priebehu úkonu. Takéto oprávnenie orgánom činným v trestnom konaní nevyplýva
ani z iných právnych predpisov.
Pokiaľ prokurátor argumentoval, že on rozhoduje o spôsobe, akým sa bude
zachytávať priebeh úkonu, t. j. vyhotovenie zápisnice o výsluchu, ide o nepochopenie
rozdielu medzi výkonom právomoci štátneho orgánu a výkonom ústavného práva fyzickej
osoby. Pokiaľ si osoba oprávnená zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu vykonáva pre svoje
potreby záznam tohto úkonu akoukoľvek nezakázanou formou, tento záznam nenahrádza
zachytenie priebehu úkonu spôsobom určeným Trestným poriadkom, ktorý sú povinné
vyhotoviť orgány činné v trestnom konaní.
Fyzická osoba si takýto záznam (zvukový, písomný) vyhotovuje pre svoje osobné
potreby spôsobom, formou a v rozsahu, ktorý uzná za vhodný. Tento súkromný záznam
nenahrádza úradný záznam vyhotovený orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ
vyšetrovateľ vyhotovuje o priebehu úkonu zápisnicu, neznamená to, že si obhajca
obvineného nemôže vyhotovovať napríklad stenografický záznam výpovede svedka.
Rovnako to, že prokurátor rozhodol, že priebeh vyšetrovacieho úkonu sa bude
zaznamenávať do zápisnice, nemá za následok, že prítomný obhajca nemôže pre svoje
potreby vyhotoviť zvukový záznam.
Obhajca sťažovateľa bol oprávnený zúčastniť sa výsluchu svedka, mohol ho vnímať
vlastnými zmyslami a zaznamenávať si jeho priebeh akoukoľvek nerušivou formu, či už iba
obyčajným zapamätaním, písomnými poznámkami, stenografickým záznamom, zápisom do
textového editora počítača alebo aj vyhotovením zvukového záznamu.“
Podľa sťažovateľa zaznamenávanie priebehu úkonu nevylučuje ani jeho neverejnosť,
ktorá nie je synonymom utajenosti. Neverejnosť totiž vylučuje všetky osoby okrem v zákone
vymenovaných z účasti na vyšetrovacom úkone. Obhajca obvineného je však zo zákona
osobou oprávnenou zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov, nie je teda osobou, voči ktorej by
smerovala požiadavka neverejnosti prípravného konania. Zaznamenávanie priebehu
vyšetrovacieho úkonu obhajcom obvineného predstavuje výkon práva na obhajobu a
súčasne aj výkon práva na informácie. V konkrétnostiach sťažovateľ poukazuje na
uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 72/08, podľa ktorého „Právny zástupca svedka
nemá v trestnom konaní procesné postavenie účastníka konania, a preto v ňom nemôže
uplatňovať svoje procesné práva alebo plniť procesné povinnosti. Vzhľadom na to nemôže
v tomto konaní dôjsť ani k porušeniu jeho základných práv a slobôd.“, a na základe
uvedeného namieta, že „Zákaz prokurátora vyhotovovať zvukový záznam priebehu
vyšetrovacieho úkonu teda nepredstavuje porušenie ústavného práva obhajcu, ale priamo
ústavného práva obvineného, ktorého záujmy obhajca zastupuje.“.
Sťažovateľ podal 2. júna 2014 úradu špeciálnej prokuratúry podnet na preskúmanie
postupu prokurátora a 25. februára 2015 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) opakovaný podnet, pričom tieto boli posúdené ako nedôvodné.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR
a právo na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR postupom prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom Národnou protikorupčnou
jednotkou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra
SR pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 porušené bolo.
2. Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sa zakazuje pokračovať
v porušovaní práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR
a práva na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €.
4. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR je povinný nahradiť
sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta.“
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým, že
„Vzhľadom na dlhodobosť porušovania práva sťažovateľa, závažnosť porušeného práva
sťažovateľa ako obvineného s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je vyšetrovanie
trestného činu trestaného trestom odňatia slobody v sadzbe neumožňujúcej podmienečný
odklad výkonu trestu, považuje sťažovateľ za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú
ujmu na jeho základných právach sumu 3.000,- €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť
len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu
subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,
keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,
V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa ústavy
postupom prokurátora špeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom úradu
špeciálnej prokuratúry (špeciálnym prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry)
v napadnutom konaní.
V súvislosti s námietkami sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné
pripomenúť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť
výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04).
Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
II.1 K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy
postupom prokurátora špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej národnou kriminálnou
agentúrou pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor
nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia
prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho
súdu.
V súlade s § 55e ods. 1 zákona o prokuratúre špeciálny prokurátor riadi a kontroluje
činnosť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie
úloh úradu špeciálnej prokuratúry. Na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry je
špeciálny prokurátor oprávnený vydávať príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetky
osoby určené na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry.
Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovateľ bol oprávnený
domáhať sa preskúmania postupu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry podnetom podľa
§ 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre (čo aj urobil), ktorý bol oprávnený a aj povinný
preskúmať špeciálny prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý tak aj urobil
a o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľa informoval prípisom
č. k. VII/2 Gv 99/10/100-103 z 26. júna 2014. Právomoc špeciálneho prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry preskúmať postup prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry vylučuje
právomoc ústavného súdu
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí tejto časti sťažnosti z dôvodu nedostatku
svojej právomoci.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy postupom úradu
špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/100
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre bezprostredne nadriadeným
prokurátorom, ak ide o špeciálneho prokurátora, je generálny prokurátor.
V súlade s § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry
okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora
krajskej prokuratúry [písm. a)], špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry [písm. b)].
Vzhľadom na uvedené bol sťažovateľ oprávnený domáhať sa aj preskúmania postupu
špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
VII/2 Gv 99/10/100 opakovaným podnetom podľa § 34 zákona o prokuratúre, ktorý bol
oprávnený preskúmať generálny prokurátor, ktorý tak aj urobil a o spôsobe vybavenia
opakovaného podnetu sťažovateľa informoval prípisom č. k. XVI Gn 7/15/1000-4
z 21. apríla 2015. Právomoc generálneho prokurátora preskúmať postup špeciálneho
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na citované ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde aj túto časť sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2015