Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 15/2016
PDF · 93.27 KB
No categories available
I. ÚS 15/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
spoločnosťou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA ̶ADVOKÁT s. r. o. Masarykova 2,
Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Rudolfa Manika, PhD., MBA, MHA,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v konaní vedenom pod sp. zn.
II/2010-2727 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len ,,rozhodcovský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. II/2010-2727.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka bola v procesnom postavení
odporkyne účastníkom konania pred rozhodcovským súdom, ktorého predmetom bolo
zaplatenie sumy 3 071,40 € s prísl. Uznesením rozhodcovského súdu z 18. júna 2013 bolo
konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu. Následne uznesením rozhodcovského súdu zo 4. júla 2013 bolo rozhodnuté, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala
sťažovateľka sťažnosť na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. III. ÚS 547/2013
z 19. februára 2014 vyslovil, že týmto uznesením rozhodcovského súdu bolo porušené
základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, toto
uznesenie zrušil a vrátil vec rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla, že napriek uplynutiu doby viac
ako jedného roka od vrátenia veci rozhodcovskému súdu tento vo veci nijak nekonal
a o náhrade trov konania nerozhodol, a to aj napriek tomu, že sa jeho rozhodnutia domáhala
urgenciou zo 7. októbra 2014. V uvedenom postupe rozhodcovského súdu vidí sťažovateľka
zásah do jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že
postupom rozhodcovského súdu v predmetnom konaní bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Súčasne žiada,
aby ústavný súd prikázal rozhodcovskému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov,
priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 846,60 € a náhradu trov konania
v sume 277,10 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri jej predbežnom prerokovaní
zistil, že na jej prerokovanie nemá právomoc, rozhodol o jej odmietnutí.
7. Otázka právomoci ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb smerujúcim proti postupom alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov
bola predmetom neverejného zasadnutia pléna ústavného súdu 18. novembra 2015.
Na tomto zasadnutí plénum ústavného súdu postupom podľa § 6 zákona o ústavnom súde
uznesením sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 rozhodlo tak, že ústavný súd nemá právomoc rozhodovať
o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov. Závery citovaného
uznesenia pléna ústavného súdu sú plne aplikovateľné aj v konaní o sťažnosti sťažovateľky,
a preto na nich ústavný súd v podrobnostiach odkazuje, a z dôvodu hospodárnosti ich
nebude opakovať.
8. Keďže ústavný súd sťažnosť v celosti odmietol, nezaoberal sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky (príkaz ďalej konať bez zbytočných prieťahov, primerané finančné
zadosťučinenie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd
sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016