Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 669/2015
PDF · 191.61 KB
No categories available
II. ÚS 669/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Urbánkom, Advokátska
kancelária, Mlynárska 19, Košice, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 7 Nt 5/2014 z 11. septembra 2014 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nt 5/2014 p o r u š i l
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra
2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd
Stará Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Urbánka, Advokátska
kancelária, Mlynárska 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 669/2015-13 z 22. októbra 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Stará
Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 Nt 5/2014 z 11. septembra 2014.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval
ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 7. decembra
2015 a okresný súd vo vyjadrení z 18. novembra 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od
ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení
nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ako advokát sídliaci v Bardejove opatrením
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 1/2014 z 2. januára 2014 ustanovený za obhajcu obvinenému
, , okres Stará Ľubovňa (ďalej len „obvinený“). Uznesením
okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-35 z 12. mája 2014 bola trestná vec obvineného pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 345 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
právoplatne ukončená. Podaním zo 4. júna 2014 sťažovateľ vyúčtoval okresnému súdu
trovy nutnej obhajoby, paušálnu náhradu a náhradu cestovných výdavkov v celkovej sume
256,43 €.
Uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-95
z 23. júna 2014 bola sťažovateľovi priznaná celkom suma 125,51 €. Nebola mu priznaná
cestovná náhrada za použitie osobného motorového vozidla a náhrada za stratu času
stráveného na ceste zo sídla sťažovateľa v Bardejove do Starej Ľubovne a späť 12. mája
2014 na účely účasti sťažovateľa ako ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí
okresného súdu vo výške 79,05 € vrátane pomernej časti dane z pridanej hodnoty. Podľa
názoru vyššieho súdneho úradníka okresného súdu tieto náhrady spojené s účasťou
na úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste sídla súdu, ktorý obhajcu ustanovil,
priznať nemožno. Inak nebolo nepriznanie náhrady právne zdôvodnené.
V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť
uznesenia pre absenciu právneho zdôvodnenia, keďže v uznesení sa necituje konkrétne
ustanovenie príslušného právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnuté, s tým, že
ustanovenia, na ktoré sa okresný súd odvoláva, majú tak z gramatického, ako aj
systémového a logického pohľadu opačný charakter.
Uznesením samosudkyne okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra 2014
(v sťažnosti nesprávne uvedené z 11. septembra 2017, pozn.) bola sťažnosť zamietnutá.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2014. Podľa názoru samosudkyne
okresného súdu argumentácia napadnutého uznesenia je správna s tým, že pravidlá pre
priznanie odmeny boli dohodnuté v obvode Krajského súdu v Prešove na základe záverov
z porady predsedov súdov konanej 17. októbra 2014 a 14. marca 2014. Ani uznesenie
o sťažnosti nemá právne zdôvodnenie a obsah ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „tarifa“)
je nahradený závermi z porady predsedov súdov.
Na základe uvedeného považuje sťažovateľ za preukázané, že okresný súd tak
uznesením z 23. júna 2014, ako aj uznesením z 11. septembra 2014 rozhodol v rozpore
s ustanovením § 17 ods. 1 tarify v znení účinnom od 1. júla 2013. Okresný súd ani v jednom
z vydaných uznesení neuviedol, na základe akého právneho predpisu rozhodol o nároku
sťažovateľa tak, že mu nepriznal náhradu cestovného a náhradu za stratu času, za vykonaný
úkon spočívajúci v účasti na verejnom zasadnutí okresného súdu 12. mája 2014, teda
v mieste, ktoré nie je sídlom sťažovateľa ako advokáta. Preto obe uznesenia sú podľa
sťažovateľa nepreskúmateľné a uznesenie z 11. septembra 2014 dokonca právnu
kvalifikáciu nahrádza dohodnutými pravidlami priznávania odmien v zmysle záverov
z porady predsedov súdov.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd v Starej Ľubovni uznesením č. k. 7Nt 5/2014-95 zo dňa 23.6.2014
a uznesením č. k. 7Nt 5/2014-102 zo dňa 11.9.2017 o odmene a náhradách ustanoveného
obhajcu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Nt 5/2014 porušil právo v ustanovení § 17 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom od 1. júla 2013
sťažovateľa , advokát, , na to, aby jeho
nárok na náhradu cestovného a náhrady za stratu čas mu bol spravodlivo prejednaný
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde Slovenskej republiky, zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo domáhať sa ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom súde, zaručené čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
právo na spravodlivú odmenu za prácu, zaručené čl. 28 Listiny základných práv a slobôd
a právo každého človeka na spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky, zaručené v čl. 7
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Uznesenie č. k. 7Nt 5/2014-95 zo dňa 23.6.2014 a uznesenie č. k. 7Nt 5/2014-102
zo dňa 11.9.2017 o odmene a náhradách ustanoveného obhajcu Okresného súdu v Starej
Ľubovni zrušuje a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.“
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 66/2015 z 18. novembra 2015
doručeného ústavnému súdu 24. novembra 2015 vyplýva, že trvá v celom rozsahu na
odôvodnení napadnutého uznesenia s tým, že spôsobom a dôvodmi tohto uznesenia je
okresný súd viazaný.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. decembra 2015 doručenej ústavnému
súdu 9. decembra 2015 vyplýva, že sťažovateľ trvá na sťažnosti s tým, že nie je jasné,
na akom základe bol okresný súd oprávnený rozhodovať o nárokoch sťažovateľa nie podľa
tarify ako všeobecne záväzného právneho predpisu, ale podľa záverov z porady vedenia
Krajského súdu v Prešove. Požaduje priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 355,73 €.
II.
Z uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-95
z 23. júna 2014 vyplýva, že sťažovateľovi bola priznaná odmena celkom vo výške 125,51 €.
Čo sa týka cestovnej náhrady a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou uskutočnenou
zo sídla sťažovateľa v Bardejove do Starej Ľubovne a späť 12. mája 2014 na účely účasti na
verejnom zasadnutí okresného súdu v celkovej výške 79,05 €, túto nebolo možné priznať.
Sťažovateľ ako obhajca bol zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých možno ustanoviť za
obhajcov v zmysle Trestného poriadku pre daný súd, na základe jeho dobrovoľnej
a výslovnej žiadosti v zmysle § 87 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Ak sa dá do zoznamu dobrovoľne
zapísať advokát, ktorý má sídlo mimo sídla daného súdu, nemožno mu priznať náhradu
cestovných výdavkov, ale ani náhradu za stratu času v súvislosti s úkonmi vykonávanými
v mieste sídla súdu, ktorý ho ustanovil, pretože by išlo o ničím neodôvodnené a nedôvodné
navýšenie trov trestného konania. Takémuto obhajcovi patrí preto popri odmene a náhrade
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné náhrada cestovných výdavkov
a náhrada za stratu času len v súvislosti s úkonmi vykonávanými mimo miesta sídla daného
súdu, a to za rovnakých podmienok ako v prípade ustanovených obhajcov majúcich sídlo
priamo v mieste sídla daného súdu.
Z uznesenia samosudkyne okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra
2014 vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 7 Nt 5/2014-95 z 23. júna 2014. Podľa
názoru samosudkyne okresného súdu náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu
času v spojení s účasťou obhajcu na úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste sídla
súdu, ktorý obhajcu na povinnú obhajobu ustanovil, priznať nemožno. Obhajca je do
zoznamu advokátov, ktorých možno ustanoviť za obhajcov v zmysle Trestného poriadku
pre daný súd, zapisovaný dobrovoľne a na výslovnú žiadosť (§ 87 ods. 1 zákona
o advokácii). Ak sa dá do zoznamu dobrovoľne zapísať advokát, ktorý má sídlo mimo sídla
daného súdu, nemožno mu priznať náhradu cestovných výdavkov, ale ani náhradu za stratu
času pri úkonoch vykonávaných v mieste sídla súdu, ktorý ho ustanovil, pretože by išlo
o ničím neodôvodnené a nedôvodné navýšenie trov trestného konania. Takémuto obhajcovi
patrí preto popri odmene a náhrade výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času len v súvislosti
s úkonmi vykonávanými mimo miesta sídla daného súdu, a to za rovnakých podmienok ako
tým ustanoveným obhajcom, ktorí majú sídlo priamo v mieste sídla daného súdu. Tieto
pravidlá priznávania odmien boli dohodnuté v zmysle záverov z porady predsedov súdov
17. októbra 2013 a 14. marca 2014.
Z prípisu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 7/2015-dr.Kl/Ro z 8. septembra
2015 doručeného ústavnému súdu 16. septembra 2015 v reakcii na dopyt ústavného súdu
vyplýva, že sťažovateľ bol 1. januára 2004 zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých súd
môže ustanoviť za obhajcov ex offo v pôsobnosti Okresného súdu Bardejov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd odmietnutím jeho požiadavky na priznanie
cestovnej náhrady a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou z jeho sídla v Bardejove do
Starej Ľubovne a späť 12. mája 2014 na účely účasti na verejnom zasadnutí okresného súdu
v celkovej výške 79,05 € porušil jeho označené práva podľa ústavy, listiny a dohovoru,
keďže rozhodol celkom bez opory v príslušných právnych predpisoch.
Okresný súd považuje uznesenie za správne, a to s poukazom na to, že sťažovateľ bol
zapísaný dobrovoľne a na vlastnú výslovnú žiadosť do zoznamu advokátov, ktorých možno
ustanoviť za obhajcov v zmysle Trestného poriadku pre daný súd. Z tohto dôvodu mu
nebolo možné požadované náhrady priznať. V opačnom prípade by išlo o ničím
neodôvodnené a nedôvodné navýšenie trov trestného konania. Toto pravidlo priznávania
odmien bolo dohodnuté v zmysle záverov z porady predsedov súdov konaných 17. októbra
2013 a 14. marca 2014.
Podľa § 87 ods. 1 zákona o advokácii komora vedie zoznam advokátov, ktorých
môže predseda senátu alebo sudca ustanoviť za obhajcov podľa osobitného predpisu.
Komora zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. Komora zasiela
pravidelne tento zoznam okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Podľa § 17 ods. 1 tarify pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi
náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj
začatú polhodinu.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Z pohľadu ústavného súdu treba zo skutkového hľadiska zdôrazniť, že sťažovateľ bol
1. januára 2004 zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých súd môže ustanoviť za obhajcov
ex offo, v pôsobnosti Okresného súdu Bardejov. Sťažovateľ sa teda z vlastnej iniciatívy
neuchádzal o možnosť poskytovať obhajobu ex offo aj v obvode niektorého iného súdu.
Tým menej mohol prejaviť vôľu poskytovať obhajobu ex offo v obvode niektorého iného
súdu bez nároku na náhradu cestovného a straty času.
Možno urobiť záver, že bez výslovného prejavu vôle zo strany sťažovateľa
poskytovať obhajobu ex offo mimo obvodu Okresného súdu Bardejov a bez nároku na
príslušné náhrady neprichádza do úvahy uprieť mu nárok na náhradu cestovných výdavkov
a straty času. Výklad, ku ktorému okresný súd dospel, je v jednoznačnom rozpore
s ustanovením § 87 ods. 1 zákona o advokácii a § 17 ods. 1 tarify, a je preto arbitrárny, resp.
zároveň aj ústavne neudržateľný.
Vzhľadom na dosiaľ uvedené úvahy došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Znamená to zároveň, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným
porušením čl. 28 listiny.
Treba tiež dodať, že záujem okresného súdu na nenavyšovaní výdavkov na nutnú
obhajobu možno riešiť len tým, že ustanovovaní budú iba advokáti zapísaní v zozname
s pôsobnosťou pre obvod okresného súdu.
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo
sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo
opatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.
Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k.
7 Nt 5/2014-102 z 11. septembra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).
Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške
355,73 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi odmenu za 2 úkony právnych služieb advokáta
v roku 2015 (prevzatie a príprava zastupovania a replika na vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu) po 139,83 €, režijný paušál 2 x 8,39 €, ako aj daň z pridanej hodnoty
59,28 €. Priznal celkom sumu 355,72 € (bod 3 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti
rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod
právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho
doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016