Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 669/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Urbánkom, Advokátska

kancelária, Mlynárska 19, Košice, pre namietané porušenie Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. z 11. septembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -102 z 11. septembra

2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd

Stará Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Urbánka, Advokátska

kancelária, Mlynárska 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-13 z 22. októbra 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Stará

Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. septembra 2014.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 7. decembra

2015 a okresný súd vo vyjadrení z 18. novembra 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od

ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ako advokát sídliaci v Bardejove opatrením

okresného súdu sp. zn. z 2. januára 2014 ustanovený za obhajcu obvinenému

, , okres Stará Ľubovňa (ďalej len „obvinený“). Uznesením

okresného súdu č. k. -35 z 12. mája 2014 bola trestná vec obvineného pre prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

právoplatne ukončená. Podaním zo 4. júna 2014 sťažovateľ vyúčtoval okresnému súdu

trovy nutnej obhajoby, paušálnu náhradu a náhradu cestovných výdavkov v celkovej sume

256,43 €.

Uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. -95

z 23. júna 2014 bola sťažovateľovi priznaná celkom suma 125,51 €. Nebola mu priznaná

cestovná náhrada za použitie osobného motorového vozidla a náhrada za stratu času

stráveného na ceste zo sídla sťažovateľa v Bardejove do Starej Ľubovne a späť 12. mája

2014 na účely účasti sťažovateľa ako ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí

okresného súdu vo výške 79,05 € vrátane pomernej časti dane z pridanej hodnoty. Podľa

názoru vyššieho súdneho úradníka okresného súdu tieto náhrady spojené s účasťou

na úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste sídla súdu, ktorý obhajcu ustanovil,

priznať nemožno. Inak nebolo nepriznanie náhrady právne zdôvodnené.

V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť

uznesenia pre absenciu právneho zdôvodnenia, keďže v uznesení sa necituje konkrétne

ustanovenie príslušného právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnuté, s tým, že

ustanovenia, na ktoré sa okresný súd odvoláva, majú tak z gramatického, ako aj

systémového a logického pohľadu opačný charakter.

Uznesením samosudkyne okresného súdu č. k. -102 z 11. septembra 2014

(v sťažnosti nesprávne uvedené z 11. septembra 2017, pozn.) bola sťažnosť zamietnutá.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2014. Podľa názoru samosudkyne

okresného súdu argumentácia napadnutého uznesenia je správna s tým, že pravidlá pre

priznanie odmeny boli dohodnuté v obvode Krajského súdu v Prešove na základe záverov

z porady predsedov súdov konanej 17. októbra 2014 a 14. marca 2014. Ani uznesenie

o sťažnosti nemá právne zdôvodnenie a obsah ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „tarifa“)

je nahradený závermi z porady predsedov súdov.

Na základe uvedeného považuje sťažovateľ za preukázané, že okresný súd tak

uznesením z 23. júna 2014, ako aj uznesením z 11. septembra 2014 rozhodol v rozpore

s ustanovením § 17 ods. 1 tarify v znení účinnom od 1. júla 2013. Okresný súd ani v jednom

z vydaných uznesení neuviedol, na základe akého právneho predpisu rozhodol o nároku

sťažovateľa tak, že mu nepriznal náhradu cestovného a náhradu za stratu času, za vykonaný

úkon spočívajúci v účasti na verejnom zasadnutí okresného súdu 12. mája 2014, teda

v mieste, ktoré nie je sídlom sťažovateľa ako advokáta. Preto obe uznesenia sú podľa

sťažovateľa nepreskúmateľné a uznesenie z 11. septembra 2014 dokonca právnu

kvalifikáciu nahrádza dohodnutými pravidlami priznávania odmien v zmysle záverov

z porady predsedov súdov.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Starej Ľubovni uznesením č. k. -95 zo dňa 23.6.2014

a uznesením č. k. -102 zo dňa 11.9.2017 o odmene a náhradách ustanoveného

obhajcu v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo v ustanovení § 17 ods. 1

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom od 1. júla 2013

sťažovateľa , advokát, , na to, aby jeho

nárok na náhradu cestovného a náhrady za stratu čas mu bol spravodlivo prejednaný

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde Slovenskej republiky, zaručené

v , právo domáhať sa ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom súde, zaručené čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

právo na spravodlivú odmenu za prácu, zaručené čl. 28 Listiny základných práv a slobôd

a právo každého človeka na spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky, zaručené v čl. 7

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Uznesenie č. k. -95 zo dňa 23.6.2014 a uznesenie č. k. -102

zo dňa 11.9.2017 o odmene a náhradách ustanoveného obhajcu Okresného súdu v Starej

Ľubovni zrušuje a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.“

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 66/2015 z 18. novembra 2015

doručeného ústavnému súdu 24. novembra 2015 vyplýva, že trvá v celom rozsahu na

odôvodnení napadnutého uznesenia s tým, že spôsobom a dôvodmi tohto uznesenia je

okresný súd viazaný.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. decembra 2015 doručenej ústavnému

súdu 9. decembra 2015 vyplýva, že sťažovateľ trvá na sťažnosti s tým, že nie je jasné,

na akom základe bol okresný súd oprávnený rozhodovať o nárokoch sťažovateľa nie podľa

tarify ako všeobecne záväzného právneho predpisu, ale podľa záverov z porady vedenia

Krajského súdu v Prešove. Požaduje priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 355,73 €.

II.

Z uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. -95

z 23. júna 2014 vyplýva, že sťažovateľovi bola priznaná odmena celkom vo výške 125,51 €.

Čo sa týka cestovnej náhrady a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou uskutočnenou

zo sídla sťažovateľa v Bardejove do Starej Ľubovne a späť 12. mája 2014 na účely účasti na

verejnom zasadnutí okresného súdu v celkovej výške 79,05 €, túto nebolo možné priznať.

Sťažovateľ ako obhajca bol zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých možno ustanoviť za

obhajcov v zmysle pre daný súd, na základe jeho dobrovoľnej

a výslovnej žiadosti v zmysle o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Ak sa dá do zoznamu dobrovoľne

zapísať advokát, ktorý má sídlo mimo sídla daného súdu, nemožno mu priznať náhradu

cestovných výdavkov, ale ani náhradu za stratu času v súvislosti s úkonmi vykonávanými

v mieste sídla súdu, ktorý ho ustanovil, pretože by išlo o ničím neodôvodnené a nedôvodné

navýšenie trov trestného konania. Takémuto obhajcovi patrí preto popri odmene a náhrade

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné náhrada cestovných výdavkov

a náhrada za stratu času len v súvislosti s úkonmi vykonávanými mimo miesta sídla daného

súdu, a to za rovnakých podmienok ako v prípade ustanovených obhajcov majúcich sídlo

priamo v mieste sídla daného súdu.

Z uznesenia samosudkyne okresného súdu č. k. -102 z 11. septembra

2014 vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu

vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. -95 z 23. júna 2014. Podľa

názoru samosudkyne okresného súdu náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu

času v spojení s účasťou obhajcu na úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste sídla

súdu, ktorý obhajcu na povinnú obhajobu ustanovil, priznať nemožno. Obhajca je do

zoznamu advokátov, ktorých možno ustanoviť za obhajcov v zmysle

pre daný súd, zapisovaný dobrovoľne a na výslovnú žiadosť (§ 87 ods. 1 zákona

o advokácii). Ak sa dá do zoznamu dobrovoľne zapísať advokát, ktorý má sídlo mimo sídla

daného súdu, nemožno mu priznať náhradu cestovných výdavkov, ale ani náhradu za stratu

času pri úkonoch vykonávaných v mieste sídla súdu, ktorý ho ustanovil, pretože by išlo

o ničím neodôvodnené a nedôvodné navýšenie trov trestného konania. Takémuto obhajcovi

patrí preto popri odmene a náhrade výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času len v súvislosti

s úkonmi vykonávanými mimo miesta sídla daného súdu, a to za rovnakých podmienok ako

tým ustanoveným obhajcom, ktorí majú sídlo priamo v mieste sídla daného súdu. Tieto

pravidlá priznávania odmien boli dohodnuté v zmysle záverov z porady predsedov súdov

17. októbra 2013 a 14. marca 2014.

Z prípisu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. .Kl/Ro z 8. septembra

2015 doručeného ústavnému súdu 16. septembra 2015 v reakcii na dopyt ústavného súdu

vyplýva, že sťažovateľ bol 1. januára 2004 zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých súd

môže ustanoviť za obhajcov ex offo v pôsobnosti Okresného súdu Bardejov.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd odmietnutím jeho požiadavky na priznanie

cestovnej náhrady a náhrady za stratu času v súvislosti s cestou z jeho sídla v Bardejove do

Starej Ľubovne a späť 12. mája 2014 na účely účasti na verejnom zasadnutí okresného súdu

v celkovej výške 79,05 € porušil jeho označené práva podľa , listiny a dohovoru,

keďže rozhodol celkom bez opory v príslušných právnych predpisoch.

Okresný súd považuje uznesenie za správne, a to s poukazom na to, že sťažovateľ bol

zapísaný dobrovoľne a na vlastnú výslovnú žiadosť do zoznamu advokátov, ktorých možno

ustanoviť za obhajcov v zmysle pre daný súd. Z tohto dôvodu mu

nebolo možné požadované náhrady priznať. V opačnom prípade by išlo o ničím

neodôvodnené a nedôvodné navýšenie trov trestného konania. Toto pravidlo priznávania

odmien bolo dohodnuté v zmysle záverov z porady predsedov súdov konaných 17. októbra

2013 a 14. marca 2014.

Podľa § 87 ods. 1 zákona o advokácii komora vedie zoznam advokátov, ktorých

môže predseda senátu alebo sudca ustanoviť za obhajcov podľa osobitného predpisu.

Komora zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. Komora zasiela

pravidelne tento zoznam okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Podľa § 17 ods. 1 tarify pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré

nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi

náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj

začatú polhodinu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Z pohľadu ústavného súdu treba zo skutkového hľadiska zdôrazniť, že sťažovateľ bol

1. januára 2004 zapísaný do zoznamu advokátov, ktorých súd môže ustanoviť za obhajcov

ex offo, v pôsobnosti Okresného súdu Bardejov. Sťažovateľ sa teda z vlastnej iniciatívy

neuchádzal o možnosť poskytovať obhajobu ex offo aj v obvode niektorého iného súdu.

Tým menej mohol prejaviť vôľu poskytovať obhajobu ex offo v obvode niektorého iného

súdu bez nároku na náhradu cestovného a straty času.

Možno urobiť záver, že bez výslovného prejavu vôle zo strany sťažovateľa

poskytovať obhajobu ex offo mimo obvodu Okresného súdu Bardejov a bez nároku na

príslušné náhrady neprichádza do úvahy uprieť mu nárok na náhradu cestovných výdavkov

a straty času. Výklad, ku ktorému okresný súd dospel, je v jednoznačnom rozpore

s ustanovením § 87 ods. 1 zákona o advokácii a § 17 ods. 1 tarify, a je preto arbitrárny, resp.

zároveň aj ústavne neudržateľný.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené úvahy došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj jeho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Znamená to zároveň, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným

porušením čl. 28 listiny.

Treba tiež dodať, že záujem okresného súdu na nenavyšovaní výdavkov na nutnú

obhajobu možno riešiť len tým, že ustanovovaní budú iba advokáti zapísaní v zozname

s pôsobnosťou pre obvod okresného súdu.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k.

-102 z 11. septembra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške

355,73 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi odmenu za 2 úkony právnych služieb advokáta

v roku 2015 (prevzatie a príprava zastupovania a replika na vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu) po 139,83 €, režijný paušál 2 x 8,39 €, ako aj daň z pridanej hodnoty

59,28 €. Priznal celkom sumu 355,72 € (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod

právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016