Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-122-2019.pdf
PDF · 126.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. R. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. Y. č. XX, XXX XX B., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov: matky R. Q., rod. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. Y. č. XX, XXX XX B., právne zastúpenej: PETRÁN a PARTNERI Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov a otca R. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Lenka Bazelidesová, advokátka, Adlerova 839/11, 040 22 Košice, v konaní o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou dcérou, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/82/2016 zo dňa 15.12.2016 vo výroku o úprave styku otca s maloletou dcérou tak, že otec R. Q., nar. X.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou R. Q., nar. X.XX.XXXX a to:
- každý druhý štvrtok v mesiaci od 15.30 hod. do 17.00 hod. v bydlisku matky R. Q., nar. X.X.XXXX a za prítomnosti matky
- každý druhý víkend v mesiaci, a to v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod., a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., tak že prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku sa bude stretávanie realizovať iba v domácnosti matky a za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, potom ďalšie tri mesiace sa bude stretávanie realizovať striedavo, jeden víkend v domácnosti otca a ďalší víkend v domácnosti matky, a to naďalej za prítomnosti matky. Po uplynutí uvedenej doby, t.j. šiestich mesiacov, sa bude stretávanie otca s dcérou realizovať už len v domácnosti otca bez prítomnosti matky
- počas vianočných sviatkov dňa 24.12. toho - ktorého roka od 09.00 hod. do 12.00 hod. v bydlisku otca maloletého dieťaťa bez prítomnosti matky
- 30.12. toho - ktorého roka v čase od 8.30 hod. do 12.00 hod. v bydlisku otca maloletého dieťaťa bez prítomnosti matky
- počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.30 hod. do 12.00 hod. v bydlisku matky v prítomnosti matky maloletého dieťaťa
Pri realizovaní styku v domácnosti otca otec zabezpečí prepravu matky s dieťaťom do svojho bydliska a naspäť do bydliska matky.
II. Matka mal. dieťaťa je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v stanovenom čase otcovi kontakt umožniť. V čase realizovania styku bez prítomnosti matky je matka povinná v stanovenom čase dieťa otcovi odovzdať na adrese svojho bydliska, a tiež v stanovenom čase mal. dieťa od otca prevziať na adrese svojho bydliska.
III. Otec maloletého dieťaťa je povinný dieťa od matky v stanovenom čase prevziať na adrese jej bydliska, a taktiež v stanovenom čase dieťa matke odovzdať na adrese jej bydliska.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa R. Q. sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2019 domáhal zmeny úpravy styku s mal. dcérou R. Q., nar. X.XX.XXXX tak, že navrhol, aby bol oprávnený sa s mal. dcérou stretávať v každý tretí a štvrtý víkend v mesiaci, a to nepretržite od piatka od 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a v určenom čase maloletú naspäť matke odovzdá v mieste bydliska matky. Ďalej žiadal určiť, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou každoročne počas letných prázdnin od 15. 7. od 9:00 hod. do 30. 7. do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky a od 15.8. od 9:00 hod. do 30.8. do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky, cez vianočné sviatky každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky a každý párny kalendárny rok od 27.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky a cez veľkonočné sviatky každý párny kalendárny rok od Veľkého piatka 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka 17:00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky. Otec maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a v určenom čase maloletú naspäť matke odovzdá v mieste bydliska matky.
2. Podaný návrh odôvodnil tým, že pre podanie tohto návrhu sa rozhodol jednak z dôvodu, že jeho zamestnanie mu nedovoľuje realizáciu styku s maloletou dcérkou v plnej miere tak, ako je to stanovené rozsudkom o rozvode manželstva, ako aj z dôvodu nevôle bývalej manželky dohodnúť sa na inom, náhradnom termíne stretnutia. Pracovný pomer a výkon práce má v Českej republike, pričom voľno má jeden týždeň v mesiaci. Keďže styk s dcérkou má súdom určený na každú tretiu nedeľu v kalendárnom mesiaci, nie vždy sa tieto termíny prekrývajú. Niekedy to vychádza tak, že svoju dcéru nemôže navštíviť aj dva mesiace. Svoju situáciu sa snažil prioritne vyriešiť s bývalou manželkou tak, aby sa dohodli na náhradnom termíne, no jeho prosby sa nestretli u matky dieťaťa pochopením. Svoje vyživovacie povinnosti si riadne plní a má záujem aj osobne vplývať na formovanie osobnosti dcéry a podieľať sa tak na jej výchove. Záleží mu na nej a na jej rozvoji a veľmi rád by s dcérou trávil omnoho viac času, než aké mu bolo rozsudkom umožnené. Okrem toho, že si plní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, kupuje dcérke aj rôzne darčeky, či už hračky alebo oblečenie, no bývalá manželka jej nedovolí si ich vziať, prípadne jej ich neskôr doma vezme. Dcérka sa bojí čokoľvek si od neho vziať, pretože má strach zo svojej matky, ktorá jej to zakazuje. Nakoľko sa stretnutia s dcérou musia konať v zmysle rozsudku v prítomnosti matky, dcérka je po celý čas stretnutia vystresovaná a bojí sa, čo môže a čo nie. Nemôže ju zobrať ani len na dvor rodinného domu, celé stretnutie (3 hodiny každú tretiu nedeľu v mesiaci) sa odohráva v izbe za prítomnosti matky, ktorá navyše kráti stretnutia tým, že maloletú (takmer 4-ročnú) počas stretnutia 2-3 krát dojčí. Svoju dcérku nemôže zobrať na ihrisko, výlet, či hoci len prechádzku. Bývalá manželka dokonca zakazuje jeho rodičom, a teda starým rodičom dcéry, aby sa zúčastnili stretnutí s vnučkou, pričom stretnutia sa uskutočňujú v ich rodinnom dome. Považuje za nemysliteľné a neľudské, že starí rodičia sa vo vlastnom dome nesmú stretnúť so svojou vnučkou. Uvedené správanie mojej bývalej manželky donútilo už aj jeho zúfalých rodičov obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na určenie styku starých rodičov s maloletou. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/94/2018. Matka maloletej mu odmieta povedať nielen veľkosť oblečenia, ktoré dcéra nosí, veľkosť jej obuvi, ale dokonca aj meno zubára, ktorého dcérka navštevuje. Bývalá manželka ho odmieta informovať nielen o bežných, ale aj o podstatných veciach týkajúcich sa dcéry. O skutočnosti, že dcéra má podstatne zhoršený zrak sa dozvedel až po 3 a pol roku. Keď žiada bývalú manželku, aby sa mohol zúčastniť návštevy u detského či očného lekára spolu s nimi, zásadne to odmieta. Nepovažuje za spravodlivé, že nemá možnosť sa ako rodič ani len zúčastňovať na výchovnom procese svojej jedinej dcéry, nehovoriac o možnosti prijímať akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa jej života. Čo však túto nepríjemnú situáciu úplne vyhrotilo a donútilo ho podať tento návrh je, že bývalá manželka ho pred dcérou oslovuje „pán Q." a núti k tomu aj dcéru, ktorá je z toho absolútne zmätená. Pri poslednom stretnutí ho už dokonca aj dcéra oslovovala „pán Q." a na jeho naliehanie, aby matka dcérke vysvetlila, že je jej otec, to matka maloletej odmieta.
3. Matka mal. dieťaťa vo svojom podaní doručenom súdu dňa uviedla, že nesúhlasí s návrhom podaným otcom na rozšírenie úpravy styku otca s mal. dieťaťom. Jeho tvrdenia považuje za klamlivé s cieľom
matku osočiť a vykresliť v zlom svetle. Otec sa nikdy nedokázal správať voči mal. R. tak, aby dokázal v nej vzbudiť záujem, pozornosť a rovnako nikdy nedokázal správne reflektovať na jej potreby a želania.
4. Následne otec vo svojom stanovisku zo dňa uviedol, že na svojich dôvodoch uvedených v návrhu trvá a žiadal, aby s styk s dieťaťom realizoval bez prítomnosti matky.
5. Kolízny opatrovník v písomnom stanovisku zo dňa 29.9.2020 uviedol, že z vyjadrení rodičov vyplýva, že sa uskutočnilo 9 stretnutí otca s mal. R., v prípade choroby dieťaťa poskytla matka otcovi náhradný termín. Všetky stretnutia sa realizovali na verejnom priestranstve. Doposiaľ rodičia nenavrhli konkrétne konštruktívne riešenie, ktorým by sa začal pravidelne realizovať styk otca s maloletým dieťaťom a ktorým by sa začala posúvať úroveň vzťahu dieťaťa s otcom a opačne. Nekvalitná komunikácia rodičov dieťaťa sa podpisuje pod vnímanie napätia aj zo strany maloletej. Osobnosť dieťaťa by rozhodne nemala byť devastovaná úrovňou vzťahov, ktoré vznikli medzi rodičmi a najlepší záujem dieťaťa by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia. Aktuálne návrhy rodičov o úprave styku otca s maloletou sú protichodné a ani jeden z nich nekorešponduje so záujmom mal. dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že je potrebné, aby sa rozšírilo stretávanie otca s maloletým dieťaťom, a tak mal. dieťa začalo postupne aj osobu otca vnímať ako dôležitú vzťahovú osobu. Majú za to, že osobnostné predpoklady otca, ako rodiča, sú na dostatočnej úrovni, prejavuje skutočný záujem o dieťa a je potrebné, aby nestratil možnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa a budovania vzťahu s ním. Mal. R. je prirodzene naviazaná na matku ako dôležitú vzťahovú osobu, ktorá sa o ňu osobne stará. Je potrebné konštatovať, že prespávanie a stretnutie bez prítomnosti matky nie je stavom, na ktoré je dieťa zatiaľ pripravené, a to najmä z hľadiska prirodzenej citovej naviazanosti na matku, ako najdôležitejšiu vzťahovú osobu, u ktorej vníma bezpečné prostredie a zázemie. T.č. mal. dieťa prechádza fázou, kedy pozná osobu otca a ich vzťah smeruje k vytvoreniu takej úrovne vzťahu, ktorá umožní, aby stretnutie otca s dieťaťom do budúcna prebehlo bez prítomnosti matky. V prípade rozhodovania súdu vo veci zmeny úpravy styku sú názoru, že je potrebné striktné rozhodnutie súdu, ktoré presne vymedzí čas a miesto stretávania otca s maloletým dieťaťom vzhľadom na narušenú komunikáciu medzi rodičmi. Javí sa ako vhodné upraviť stretávanie otca s maloletým dieťaťom aj v jeho domácnosti a mal. dieťaťu tak umožniť oboznamovanie sa aj s prirodzeným prostredím otca, nakoľko sa predpokladá, že do budúcna bude práve tam prebiehať kontakt otca s dieťaťom.
6. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie.
7. Na pojednávanie sa dostavili predvolaní účastníci. Súd ešte pred otvorením pojednávania a realizovaním výsluchov dotazom na prítomných účastníkov konania skúmal aktuálnu situáciu v predmetnej veci, predovšetkým so zameraním na možnosť rodičovskej dohody. Súd konštatuje, že doposiaľ medzi rodičmi k dohode nedošlo a taktiež na poslednom pojednávaní nebola ochota zo strany rodičov dohodnúť sa na konkrétnych intervaloch stretnutí. Návrh kolízneho opatrovníka bol, aby vzhľadom na zmenu pracoviska otca mal. dieťaťa, ktorý t.č. pracuje v Starej Ľubovni a nie v zahraničí bol kontakt upravený aj v priebehu týždňa. Súd konštatuje, že je možné tento styk upraviť v priebehu týždňa v zmysle návrhu matky, každý druhý štvrtok, pretože v iné dni dieťa má krúžky, v utorok a v stredu má tanečnú a angličtinu , s tým, že tento kontakt by mohol byť časovo od 15.30 hod. do 17.00 hod., s tým, že dieťa by si otec prevzal v škôlke a následne v stanovený čas matke odovzdal na adrese ich bydliska. Matka zatiaľ nechcela riešiť prevzatie dieťaťa v škôlke pred ostatnými deťmi, vzhľadom na pretrvávajúci negatívny postoj dieťaťa k otcovi. Následne kolízna opatrovníčka navrhla, že v začiatkoch by bolo potrebné, aby bola pri odovzdávaní dieťaťa prítomná matka, ktorá napr. môže byť prítomná pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke a aktuálne aj kontaktovanie sa prebiehalo za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o kontaktovanie sa dieťaťa cez víkend je tu návrh kolízneho opatrovníka, aby tento kontakt bol intenzívnejší, a teda nebol iba raz v mesiaci tak, ako je to doposiaľ, ale aby prebiehal dvakrát, t.j. každý druhý víkend v mesiaci, aj v sobotu, aj v nedeľu časovo napr. vzhľadom na to, že matka uvádza, že dieťa v doobedňajších hodinách spí, na čo si zvyklo zo škôlky, aby to bolo v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. kedy dieťa je vyspaté a nespí a v nedeľu, aby to bolo napr. od 14.00 hod. kedy dieťa už nespí do večerných hodín do 18.00 hod. s tým, že kontakt bude prebiehať vzhľadom na postoj mal. dieťaťa v prítomnosti matky. Pokiaľ ide o kontaktovanie sa počas víkendov bolo by vhodné, aby prvé tri mesiace bola adaptačná doba pokiaľ ide o miesto, kde sa bude styk realizovať, čiže aby prvé tri mesiace kontakt otca s dieťaťom bol nielen v prítomnosti matky, ale aj v bydlisku matky a po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, aby ten
kontakt prebiehal striedavo v domácnosti matky, ale aj v domácnosti otca. Čiže po uplynutí trojmesačnej adaptačnej doby je návrh kolízneho opatrovníka opakovane, aby jeden týždeň prebiehal v domácnosti matky, ďalší týždeň stretnutie v domácnosti otca. Matka žiadala, aby kontakt prebiehal iba v domácnosti matky, z dôvodu toho, že teraz nesúhlasí, aby kontakt prebiehal v domácnosti u otca. Otec navrhol, aby úprava v zmysle neodkladného opatrenia počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov, ako aj 30. decembra, aby tento styk prebiehal v jeho domácnosti. V zhrnutí teda matka súhlasila so stretávaním každý druhý štvrtok od 15.30 hod. do 17.00 hod., avšak žiadala, aby tento kontakt prebiehal v domácnosti matky, teda aby v stanovený čas otec nešiel pre dieťa do škôlky, ale prišiel na kontakt s dieťaťom do jej domácnosti. Pokiaľ ide o kontaktovanie každý druhý víkend v soboty a nedele, pokiaľ ide o časové intervaly kontaktovania sa, tak ako je hore uvedené matka v tom nevidí problém, keďže je vynechaný spánkový režim dieťaťa, avšak opakovane navrhuje, aby toto prebiehalo v jej domácnosti a za jej prítomnosti. To, aby po troch mesiacoch nastal iný režim, teda striedavo, aby kontakt prebiehal raz v domácnosti otca a raz v domácnosti matky, s týmto nesúhlasí. Kolízny opatrovník navrhol, aby kontakt dieťaťa s otcom bol intenzívnejší t.č. dva-krát
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, práv. zástupcov, kol. opatrovníka mal. dieťaťa, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
9. Z manželstva R. Q., rod. B., nar. X.X.XXXX a R. Q., nar. X.X.XXXX pochádza jedno maloleté dieťa R. Q., nar. X.XX.XXXX. Tunajší súd rozsudkom, č.k. 2P/82/2016-45 z 15.12.2016 rozviedol manželstvo rodičov - R. Q. a R. Q. a schválil rodičovskú dohodu v tomto znení: mal. R. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky R. Q., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec R. Q., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. R. sumou 100,- eur mesačne vždy do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky R. Q., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. R. Q. každú tretiu nedeľu v mesiaci od 11.00 hod do 14.00 hod v prítomnosti matky. Styk otca s mal. sa uskutoční striedavo jeden mesiac v bydlisku matky a nasledujúci mesiac v bydlisku otca s tým, že otec zabezpečí prepravu matky s dieťaťom do svojho bydliska a naspäť do bydliska matky.
10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/94/2018 zo dňa 16.10.2019 súd upravil styk starých rodičov s mal. dieťaťom tak, že sú oprávnení stretávať sa s mal. vnučkou každú štvrtú nedeľu v mesiaci v čase od 9.00hod., a to v prítomnosti matky mal. dieťaťa R. Q., rod. B.. Prepravu matky s mal. dieťaťom do bydliska navrhovateľov a naspäť do bydliska matky zabezpečí otec mal. dieťaťa R. Q.. Na základe podaného odvolania KS v Prešove Uznesením č.k. 24CoP/38/2020 zo dňa 28.1.2021 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok.
11. Tunajší súd ďalej Uznesením č.k. 4P/122/2019 zo dňa 8.11.2019, a to neodkladným opatrením upravil styk otca s mal. dieťaťom počas počas vianočných sviatkov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou počas vianočných sviatkov dňa 24.12. toho-ktorého roka v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky mal. dieťaťa R. Q., a to v bydlisku matky mal. dieťaťa, ďalej dňa 30.12. toho- ktorého roka v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 13:00 hod. tak, že otec je oprávnený stretnúť sa s mal. dcérou v prítomnosti matky a v bydlisku otca s tým, že otec zabezpečí prepravu matky s dieťaťom do svojho bydliska a naspäť do bydliska matky, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod č.k. 4P/122/2019. Na základe podaného odvolania KS v Prešove Uznesením č.k. 21CoP/203/2019 zo dňa 13.1.2020 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia. Mal. R. Q. býva spolu s matkou R. Q. v rodinnom dome so svojou sestrou a jej manželom. Rodičia mal. dieťaťa sa nevedia dohodnúť na styku s maloletou.
12. Na pojednávaní navrhovateľ - otec uviedol, že trvá na svojom návrhu a navrhol, aby intervaly, ktoré si na pojednávaní odkonzultovali, aby tento kontakt v týchto intervaloch prebiehal v jeho domácnosti, pretože doposiaľ celé to k ničomu nevedie. Matka dieťa účelovo nemotivuje k tomu, aby kontakt prebehol bezproblémovo. On príde, pozdravím sa ale neodzdraví ani matka, ani dieťa. Aktuálne už nepracuje v zahraničí, pracuje v Starej Ľubovni, a to od novembra 2021. Naposledy bol v kontakte s dieťaťom v januári toho roku, ale v podstate iba v tom smere, že ho videl, kontakt ako taký neprebehol, mali ísť k nemu, ale odmietli ísť a predtým 24. decembra v zmysle neodkladného opatrenia, prišiel dovnútra, dieťaťu doniesol darčeky, avšak R. nemala záujem komunikovať s ním, darčeky, ktoré jej doniesol hodila na zem a kopla do nich, následne ho vyháňala, aby odišiel preč. Dieťa ho neoslovuje žiadnym spôsobom
a aj na toto správanie matka dieťa neupozornila, že sa k otcovi tak nespráva, bola ticho, len v podstate zareagovala vetou, že tak by sa to nemalo. To bolo celé. Otec nevidí žiaden dôvod na to, aby ho dieťa takýmto spôsobom odmietalo.
13. Práv. zástupkyňa otca poukázala na to, že od narodenia dieťaťa sa stretnutia otca s maloletou dejú v domácnosti matky, za prítomnosti matky. Tento stav pretrváva v podstate šesť rokov. Do podania návrhu v roku 2019 ešte sporadicky matka prišla s maloletou aj do domácnosti otca, od podania návrhu, maloletá v domácnosti otca nebola ani raz a to od decembra 2019, čiže nejaká adaptačná doba, alebo ako znalkyňa tvrdí v znaleckom posudku, že na začiatku tohto procesu, mesiac, tri mesiace by sa malo realizovať stretnutie v prítomnosti matky je zbytočné, nakoľko toto sa realizuje šesť rokov, tým sa situácia nevyrieši, ani nezmení.
14. Na pojednávaní matka uviedla, že neodmieta navrhované intervaly, ktoré boli rozobraté, resp. dohodnuté pred začatím pojednávania. Jej požiadavka je, aby kontakt s dieťaťom prebiehal iba v jej domácnosti, pretože dieťa odmieta ísť do domácnosti otca. Predtým aj chodili na stretnutia do domácnosti otca, dieťaťu hovorí, že príde ocko, avšak pri kontakte keď dieťa chce, aby bolo ticho, tak otec schválne jej podsúva hračky, dieťa keď mu povie, aby bol ticho, lebo chce pozerať televízor, tak toto on nerešpektuje.
15. Práv. zást. matky uviedol, že najkompetentnejší subjekt v tomto konaní, ktorý môže vplývať a posúdiť práva a povinnosti maloletého dieťaťa, jeho psychiku a rozsah styku s otcom je práve znalkyňa, ktorá bola súdom ustanovená. Táto vo svojom posudku uviedla, že vynucovanie stretávania otca s maloletou R. môže poškodiť duševné zdravie mal. R.. S poukazom na uvedené má za to, že akékoľvek súdne rozhodnutie môže maloletej spôsobiť nezvratné poškodenie zdravia. Za účelom rozhodnutia v danej veci navrhol výsluch znalca aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa vyjadril, že znalkyňa je neprofesionálna a tiež nesúhlasil s jej závermi. Taktiež navrhol vypočuť brata matky.
16. Na pojednávaní kolízny opatrovník poukázal na doterajšie stanovisko rodičov, z ktorého vyplýva, že situácia na ich strane ohľadom komunikácie sa nezmenila, ako sa tiež nezmenil ani priebeh stretnutí otca s dcérou R.. Navrhol súdu, aby sa styk otca s dcérou upravil nasledovne : každý druhý štvrtok od 15.30 hod. do 17.00 hod. v domácnosti matky, teda vyhovieť matke, aby to nateraz nebolo v začiatkoch v škôlke, pretože negatívny postoj matky k tomu bude prispievať a kontakt tam by dopadol pravdepodobne nevhodne a stresujúco pre maloleté dieťa. Ďalej upraviť kontakt na každý druhý víkend, a to v sobotu a v nedeľu bez prespania. V sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod., a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Taktiež zvoliť adaptačnú dobu v priebehu týchto kontaktov cez víkend, aby začala tri mesiace a tento kontakt by prebiehal len v domácnosti matky a aby ten kontakt bol pravidelne, aby si dieťa zvyklo, že otec bude chodiť častejšie za dieťaťom. Potom, aby sa kontakt následne po troch mesiacoch upravil na ďalšie tri mesiace striedavo, čiže jeden kontakt by prebehol v domácnosti matky a druhý kontakt by už prebiehal v domácnosti otca, čo by trvalo ďalšie tri mesiace. Následne po uplynutí týchto šiestich mesiacov adaptačnej doby, aby kontakt s dcérou prebiehal už len v domácnosti otca. V priebehu týchto kontaktov aktuálne, aby prebiehal styk len v prítomnosti matky vzhľadom na to, že dieťa je aktuálne, aj popisované znalcom, že je emocionálne silne naviazané na matku. Ďalej poukázal na to, že rodičia spolupracujú s CDR Spišská Belá, kedy boli osobne aj prítomní na styku otca s dieťaťom. Zo správy vyplýva, že aktuálne aj mal. R. bude zaradená do procesu odborného poradenstva, nakoľko je to vzhľadom na postoj dieťaťa veľmi potrebné a nevyhnutné. S poukazom na to, že ak bude kontakt prebiehať neskôr v domácnosti otca, tunajší úrad taktiež navrhne do spolupráce a odporučí, aby CDR spolupracovalo aj so starými rodičmi, ktorí budú patrične vedení ako sa majú chovať a vyjadrovať pred R. a aby boli tiež pozitívni voči matke a príbuzným. Najdôležitejšie je to, aby dospelí medzi sebou spolupracovali a primerane komunikovali a vtedy to bude prínos pre všetkých zúčastnených.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ods. 4 cit. zák. ust. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
18. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Predmetom konania je zmena - rozšírenie úpravy styku mal. R. Q., nar. X.XX.XXXX s jej otcom.
Právny stav:
22. Vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletých detí a teda pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, na ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní vždy prihliadnuť. Záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý, psychický a fyzický vývoj a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Najprirodzenejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. Dohoda rodičov najlepšie vystihuje potreby dieťaťa, jeho vek, denný režim a všetko potrebné pre zabezpečenie pohody počas styku. Rodič, ktorý má svoje dieťa rád, ponechá priestor na výchovné pôsobenie druhému rodičovi, rodičia sa nesmú znevažovať vo svojej rodičovskej úlohe a aj rozličné výchovné vplyvy môžu dieťa pozitívne obohacovať. Ak sa však rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné, aby rešpektovali autoritatívne rozhodnutie, ktoré sleduje záujem dieťaťa. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má právo na kontakt s obidvomi rodičmi a hľadať najvhodnejší spôsob, ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a vzdialenosť bydlísk rodičov.
23. Na návrh práv. zást. matky súd nariadil vo veci aj znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, PhDr. Libušou Ščerbovou, ktorá súdu doručila vypracovaný znalecký posudok dňa .8.10.2021 a na žiadosť súdu aj následné písomné stanovisko k výhradám účastníkov konania k obsahu znaleckého posudku. Zo záverečnej časti znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia sú kompetentní postarať sa o svoju dcéru R.. Ani u jedného z rodičov neboli zistené také psychopatologické charakteristiky, ktoré by im bránili vykonávať svoju úlohu otca a matky dieťaťa. Problémom medzi nimi je neschopnosť sa primerane dohodnúť na vhodnej forme stretávania sa dieťaťa s otcom nakoľko je ich komunikácia aktuálne poruchová, konfrontačná a konfliktná. Každý má diametrálne rozličné predstavy o tom, akoby stretnutia mali prebiehať. Z posúdenia oboch rodičov vyplýva potreba odborných intervencií pre oboch rodičov v psychologickej a poradenskej inštitúcii pre to určenej. Poradenstvo by malo byť zamerané na zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, ich schopnosti premerane sa dohodnúť a spolupracovať v záujme dieťaťa a v jeho prospech. Adaptačné kapacity dieťaťa sú individuálne a vo veku 6 rokov sú dostatočné na to, aby sa dieťa novým situáciám vedelo primerane prispôsobiť, napr. škôlka, vstup do školy a pod. Je dôležité, aby tieto stretávania s otcom a starými rodičmi boli nenásilné, postupné, primerané schopnostiam adaptácie dieťaťa, hlavne vzhľadom na aktuálny stav odmietania otca zo strany R. a tiež s ohľadom na fakt, že otec nikdy nebol súčasťou ich spoločnej rodiny a dieťa na neho prakticky nie je zvyknuté v každodennom styku.
Matka bola aj znalcom pri vyšetrení upozornená na to, aby sa podieľala na zlepšení vzťahu maloletej R. s otcom, viedla ju k samostatnosti, vyjadrovala sa o otcovi pozitívne a snažila sa ju motivovať k tomu aby maloletá R. necítila voči otcovi odpor a nenávisť, ako je tomu v súčasnosti, ale aby tento stav zmenila, pretože iba ona môže ovplyvniť vzťah k otcovi, nakoľko u nej R. žije, iba ona je aktuálne mienkotvorným rodičom a ovplyvňuje názory maloletej. Otec aktuálne vzhľadom na okolnosti nemá na maloletú taký dosah aby mohol mienku R. ovplyvniť. R. by mala získavať skúsenosti s otcom autentickým spôsobom, nie iba z počutia, prípadne konfliktných stretnutí. R. tak ako každé dieťa potrebuje oboch rodičov a rovnako rodič ktorý nežije s rodinou a plní si svoje povinnosti voči rodine, má právo na svoje dieťa. Pán Q. sa chce o maloletú R. starať a plniť si svoju rolu otca na ktorú má dobré predpoklady. Problém je prevažne v komunikácii dospelých, preto navrhla odborné terapie, ktoré by sa mali problému komunikácie venovať s cieľom jej zefektívnenia. Z psychologického hľadiska je lepšie hlavne vzhľadom na dieťa ak zbližovanie a budovanie vzájomného vzťahu otca s dcérou prebehne postupne, v určitom adaptačnom období.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzhľadom na pomery v rodine mal. dieťaťa je potrebné a v záujme dieťaťa styk otca s dieťaťom rozšíriť. Súd má za preukázané, že vzťah mal. dieťaťa s otcom je značne obmedzený a nerešpektuje sa ani doterajšia súdna úprava a to a i vo vzťahu k starým rodičom. Súd zdôrazňuje, že právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom, môže byť porušené len vtedy, ak títo ohrozujú život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Otec sa chce o maloletú R. starať a plniť si svoju rolu otca, na ktorú má dobré predpoklady, čo uviedla aj samotná znalkyňa v znaleckom posudku. Súd prihliadol aj na už doteraz upravený styk rozsudkom o rozvode, ako aj následne ďalšie úpravy styku otca ako aj starých rodičov s mal. dieťaťom, predovšetkým týkajúce sa sviatkov. Súd predovšetkým s poukazom na záujem mal. dieťaťa a na vek mal. dieťaťa a s poukazom aj na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku, že dieťa je na matku veľmi fixované a upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Samotná matka mal. dieťaťa súhlasila so stretávaním otca s dieťaťom každý druhý štvrtok od 15.30 hod. do 17.00 hod., a tiež každý druhý víkend v soboty a nedele v dohodnutých časových intervaloch, keďže je vynechaný spánkový režim dieťaťa. Trvala hlavne na tom, aby sa styk otca s mal. dieťaťom realizoval vždy v jej prítomnosti, čomu súd čiastočne vyhovel, a preto upravil styk otca s mal. R. zo začiatku v prítomnosti matky /po dobu 6-tich mesiacov - 3 mesiace v domácnosti matky, následne ďalšie 3 mesiace striedavo v domácnosti otca a domácnosti matky/ a potom už bez prítomnosti matky a v domácnosti otca. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom prihliadol na režim a potreby z toho vyplývajúce (na poobedňajší spánok, jeho prirodzenú fixáciu na matku). Súd takto plne zohľadnil záujem mal. dieťaťa a jeho právo na kontakt so svojim otcom.
25. Pokiaľ ide o prepravu matky s mal. dieťaťom do bydliska otca a späť, súd rozhodol, že prepravu zabezpečí otec, ta, ako to bolo upravené aj doteraz. Matka takto nebude mať žiadne náklady na prepravu dieťaťa, keďže túto zabezpečí do miesta bydliska otca, otec dieťaťa. Rozšírená úprava styku otca môže výrazne prispieť k vytváraniu vlastnej identity mal. dieťaťa, ktorá bude pre jeho ďalší život veľmi dôležitá. Ich stretávanie môže mal. dieťa pozitívne obohacovať o nové zážitky a skúsenosti. Rodičov by mal spájať spoločný záujem, a to blaho a šťastie ich dcéry. Súd opakovane zdôrazňuje aj stanovisko znalkyne, že matka je povinná podieľať sa na zlepšení vzťahu maloletej R. s otcom, má dieťa viesť k samostatnosti, vyjadrovať sa o otcovi pozitívne a snažiť sa ju motivovať k tomu, aby maloletá R. necítila voči otcovi odpor a nenávisť, ako je tomu v súčasnosti, ale aby tento stav zmenila, pretože iba ona môže ovplyvniť vzťah k otcovi, nakoľko u nej R. žije, iba ona je aktuálne mienkotvorným rodičom a ovplyvňuje názory maloletej. V opačnom prípade to môže mať veľmi negatívne dôsledky na ďalší život dieťaťa v budúcnosti.
26. Súd apeluje na rodičov, aby sa , keď už nie kvôli vzájomným vzťahom v rodine, aspoň kvôli mal. R., zdržali akýchkoľvek invektív a výčitiek vo vzťahu k veciam minulým a sústredili sa na momentálnu situáciu, ktorá by mala podporovať harmonický a plnohodnotný vývoj mal. R.. V opačnom prípade pri neschopnosti účastníkov konania spolu kooperovať pri výkone styku, sa mal. dieťa stáva rukojemníkom a obeťou / Uznesenie Ústavného súdu ČR sp. Zn. II ÚS 599/10, III. ÚS 439/05/ .Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť mal. dieťa negatívnym vplyvom.
27. Úloha oboch rodičov je v živote mal. dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť aj druhého rodiča v živote dieťaťa, ale aj jeho najbližších členov rodiny . Starostlivosť a výchova o mal. dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti mal. dieťaťa. V procese socializácie mal. dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s mal. deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu deti je prikázaná obom rodičom.
28. Rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k vytvoreniu väzieb medzi mal. dieťaťom a jej otcom, uvedomujúc si, že sú to práve oni, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. R..
29. Súd opakovane kladie dôraz na zodpovednosť matky, aby v záujme maloletej na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu vzťahu k svojmu otcovi. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa. Matka je povinná sledovať najlepší záujem mal. dieťaťa, a tým tiež je udržiavať kontakt s otcom maloletej, ktorý chce maloletú pozitívne obohacovať o nové zážitky a skúsenosti. Je zarážajúce ale aj neprípustné, aby sa 6-ročné dieťa, ktorému zabezpečuje starostlivosť jeho matka, správalo k Vianočnému darčeku od otca tak, že doňho začne nohami kopať. Môže to byť aj prejav nesprávneho výchovného vplyvu matky na dieťa, vysvetlenia podstaty Vianoc, je to prejav jeho neúcty k hodnotám vôbec.
30. Súd vzhľadom na horeuvedené nevidel dôvod na nariadenie ďalšieho dokazovania navrhovaného právnym zástupcom matky mal. dieťaťa, a to výsluchom ďalších členov rodiny matky, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Tiež nevidel dôvod na výsluch znalca, nakoľko znalec na všetky výhrady účastníkov konania k znaleckému posudku zaujal obšírne písomné stanovisko, s ktorým boli účastníci konania podrobne oboznámený na poslednom pojednávaní. Tento návrh preto zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.