Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, t. č. , zastúpeného advokátom

, Advokátska kancelária, ,

vo veci namietaného porušenia a ,

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 16. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2015 poštou doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2015. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 30. novembra 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. novembra 2014 bol

sťažovateľ uznaný vinným jednak zo zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

v spojení s ustanovením , ako aj

z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroky omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a

ods. 2 písm. a) . Bol mu za to uložený s poukazom na ustanovenie

ods. 2 a a trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a

zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad na 1 rok.

Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu č. k. -628

zo 16. apríla 2015 bol rozsudok okresného súdu zrušený vo výroku o treste a sťažovateľovi

bol s použitím ustanovenia a uložený úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Tento rozsudok bol obhajcovi sťažovateľa doručený 29. septembra 2011

(správne má byť zrejme 29. septembra 2015, pozn.).

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy pochybili, keď nedostatočne zistili

skutkový stav (nevykonali všetky potrebné dôkazy) a vec nesprávne právne posúdili.

Sťažovateľ konkrétne poukazuje na to, že sa hlavné pojednávanie 20. novembra 2014

konalo aj napriek tomu, že predvolanie prevzal až 19. novembra 2014, a preto nebola

zachovaná 5-dňová lehota na prípravu, pričom sťažovateľ nedal súhlas na vykonanie

hlavného pojednávania. Tým došlo k porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu, ako aj jeho

práva na spravodlivý proces.

Podľa sťažovateľa výrok o vine v bode 2 je založený výlučne len na výpovedi

jediného svedka , keďže súd nevykonal navrhnuté ďalšie dôkazy, hoci táto

výpoveď je v rozpore s inými dôkazmi. Pritom viaceré výpovede tohto svedka sa líšia.

Nemožno považovať za vierohodnú ani výpoveď svedka vzhľadom na jeho

preukázanú zaujatosť.

Sťažovateľ poukazuje aj na celý rad ďalších dôkazných, resp. skutkových

nezrovnalostí, ktoré spochybňujú správnosť výroku o vine.

Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľa nevysporiadal so všetkými namietanými

okolnosťami. Navyše opomenul uviesť vo výroku rozsudku, že zamieta odvolanie

sťažovateľa proti zvyšným výrokom, teda najmä proti výroku o vine.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1

a , ako aj dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2015. Požaduje ďalej

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške minimálne 10 000 €, ako aj

náhradu trov konania v sume 284,08 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu

č. k. -628 zo 16. apríla 2015 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Na základe princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana

základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.

, ).

V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej

republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany jeho základných práv

a slobôd, pričom zo sťažnostných tvrdení vyplýva, že v danej veci prichádza do úvahy

prípadná prípustnosť dovolania proti rozsudku krajského súdu, keďže podľa tvrdení

sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu a došlo aj k nesprávnemu právnemu

posúdeniu zisteného skutku. Sťažovateľ teda argumentuje dôvodmi v zmysle § 371 ods. 1

písm. c) a i) .

Za uvedeného stavu sťažovateľ mohol a ešte aj teraz môže podať dovolanie, ktoré

podľa zistenia ústavného súdu dosiaľ nepodal. Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť

podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci

(Najvyšší súd Slovenskej republiky) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľovým

základným právam a slobodám.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v spojení s tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016