Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 78/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom

Cíbikom, Advokátska kancelária, Tomášikova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a 2 a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2015

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a 2 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2014 pod č. k.:

a predtým Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 26.05.2014 pod

sp. zn.: došlo k opakovanému porušeniu práva na spravodlivý proces

zaručeného SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd.

Porušenia práva na spravodlivý proces na dopustil Najvyšší súd SR v konaní

vedenom pod sp. zn.: najmä tým, že sa v podstate obmedzil v rozhodnutí

o odvolaní vo vzťahu k mojej osobe len na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými

v prvostupňovom rozhodnutí a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdili

alebo vyvrátili relevantné tvrdenia uvedené v odvolaní proti rozsudku Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku zo dňa 26.05.2014 pod sp. zn.: . Takéto

rozhodnutie je nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie /napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn.:

IV. ÚS 149/2009/.

Najvyšší súd SR porušil moje základné práva najmä tým, že

- v konaní došlo k deformácii dôkazu – výpoveď svedka a svedka

(čl. II. tejto sťažnosti) a ich hodnotenia vo vzťahu k mojej osobe,

- náležite sa nevysporiadal ústavne konformným spôsobom s podstatnými

argumentmi odvolania (čl. II. a III. tejto sťažnosti)...

V danom prípade je potrebné poukázať na zjavnú deformáciu dôkazu zo strany súdov

oboch stupňov pri svedeckej výpovedi a vo vzťahu k mojej

osobe.

Súd prvého stupňa ma v podstate uznal v bode I. rozsudku za vinného, vychádzajúc

z jeho odôvodnenia (str. 65 prvostupňového rozsudku), len na základe svedeckých výpovedí,

najmä svedeckej výpovede . Súd prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku síce poukazuje na značné množstvo svedeckých výpovedí, avšak títo

sa k mojej osobe žiadnym spôsobom nevyjadrujú...

Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že u všetkých svedkov ide o osoby tzv. kajúcnikov,

ktorí sa priznali k členstvu v zločineckej skupine „ “ a k tomu, že sa sami

podieľali na rozsiahlej a obzvlášť závažnej trestnej činnosti (okrem svedka ,

ktorý poprel svoju akúkoľvek trestnú činnosť, takže v tomto prípade ide zo strany súdu

o deformáciu dôkazu)... Teda ide o osoby, ktoré v snahe získať čo najnižší trest účelovo

vypovedajú voči iným osobám.

Napriek týmto skutočnostiam, ani jeden z vyššie uvedených svedkov sa nevyjadruje

k mojej osobe vo vzťahu k členstvu v zločineckej skupine „ “...

V tomto smere je potrebné uviesť, že svedok na hlavnom pojednávaní

dňa 25.09.2013 vypovedal vo vzťahu k mojej osobe na otázky obhajcu, či videl moju osobu

pri páchaní akejkoľvek trestnej činnosti, jednoznačne nie. Na ďalšiu otázku obhajcu, či

videl alebo počul, že by som dával nejaký pokyn komukoľvek na páchanie trestnej činnosti,

opäť uviedol nie…

Vyššie uvedené závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Predsa súd prvého stupňa je povinný postupovať aj v súlade s ust. § 168 ods. 1 Trestného

poriadku, teda sa vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami dôležitými pre

rozhodnutie, náležite odôvodniť rozhodnutie, aby bolo z neho zrejmé ako súd vyhodnotil

dôkazy a to zákonne konformným spôsobom, čo však v danom prípade absentuje…

Tento namietaný postup súdu a vadný výkon dôkazného práva vo svojich dôsledkoch

znamenal nielen vážny zásah do zákonných kautel súdneho konania, ale bol spôsobilý

ohroziť pri výkone spravodlivosti samotný účel trestného konania (§ 1 ods. 1 Trestného

poriadku)…

Ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd sa nezaoberal ani jednou z námietok

uvedených v odvolaní. Je mi zrejmé, že išlo o prípad, kde bolo obžalovaných 18 osôb, avšak

uznanie viny a uloženie trestu 7 rokov bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal mojimi

podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní, a tieto ústavne konformným spôsobom

nevyhodnotil, považujem za závažné porušenie základných práv podľa

SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

V tomto smere som osobitne poukazujem jednak na moju záverečnú reč ako aj

odvolanie. Ďalej poukazujem na tvrdenia, ktoré boli už bližšie rozobraté v čl. II tejto

sťažnosti, z ktorých podstatná časť už bola uvedená v odvolaní. Nižšie uvádzam aj ďalšie

podstatné skutočnosti, ktorými sa odvolací súd vôbec nezaoberal…

V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa ma

oslobodil spod skutku uvedenom pod bodom 18 obžaloby. Teda súd nemal z vykonaných

dôkazov za preukázané, že by som mal tento skutok spáchať. Avšak práve tento skutok však

súvisel s časťou skutkovej vety v bode I rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Teda ak

som bol raz pre skutok oslobodený, že som ho nespáchal, nemohol súd tento skutok (časť

skutkovej vety bodu I rozsudku) použiť, pre uznanie viny v bode I. rozsudku prvostupňového

súdu.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil základné

práva , , na spravodlivé súdne konanie a

Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa , ods. 2 .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2014 pod sp. zn.: sa

v časti týkajúcej zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. priznáva náhradu trov konania vrátane trov právneho

zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

JUDr. Milana Cíbika do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a 2 a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde) a až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa trpí nedostatkami vzhľadom na to,

že sťažovateľ nepredložil k podanej sťažnosti kópiu právoplatného uznesenia najvyššieho

súdu sp. zn. z 26. novembra 2014 a ďalších listinných dôkazov, na obsah

ktorých poukazuje.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť, ku ktorej sťažovateľ nepripojil žiadne listinné dôkazy,

na ktoré v sťažnosti poukazuje, ani kópiu právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, nie

je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané

, napriek tomu, že právny zástupca si ako advokát je vedomý

následkov nepredloženia kvalifikovane podanej sťažnosti spĺňajúcej všetky zákonom

ustanovené náležitosti spočívajúcich v odmietnutí sťažnosti, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016