Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 68/2016
PDF · 100.92 KB
No categories available
III. ÚS 68/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou , advokátska kancelária,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 NcC 35/2015 a jeho uznesením z 11. júna 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
3. decembra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 35/2015
z 11. júna 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 131/2014, ktorého predmetom
je žaloba o ochranu osobnosti. Zákonná sudkyňa vo veci listom z 19. januára 2015
oznámila, že sa vo veci cíti byť zaujatá a súhlasí, aby vec bola pridelená inému sudcovi.
Vec bola v zmysle § 16 zákona č. 99/1966 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov predložená krajskému súdu, ktorý o veci rozhodol napadnutým
uznesením tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodnutia vo veci
vedenej pod sp. zn. 4 C 131/2014.
Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu krajskému súdu vytýka, že krajský
súd vec arbitrárne a nesprávne právne posúdil. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté
uznesenie krajského súdu za porušujúce jeho označené práva.
V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie
označených práv napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského
súdu zrušil, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého
uznesenia krajského súdu z dôvodu, že „nariadením exekúcie by mi vznikla nenapraviteľná
a neprimerane väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení
vykonateľnosti“.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej
republiky zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť 18. augusta 2015.
II.
2
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu...
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2015.
Súčasne z príloh sťažnosti (poštová obálka s prijímacou pečiatkou pošty Pezinok) vyplýva,
že sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 30. novembra 2015.
Keďže sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu až 30. novembra 2015,
dostal sa zjavne do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry
nemožno odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene
podanú.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo
bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016
4