Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 66/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , t. č. Ústav

na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na právnu pomoc podľa

a základného práva na obhajobu podľa postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra

2015 doručená sťažnosť , , t. č. Ústav na výkon

trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v namietanom konaní bol trestným

rozkazom okresného súdu z 12. augusta 2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa a a

v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ namieta, že v konaní pred súdom

nebol zastúpený obhajcom. K zásahu do jeho uvedených základných práv malo dôjsť aj

tým, že „aj keď sa jednalo o jediného svedka (poškodenú), nebola spravená konfrontácia

a nebola vypočutá v mojej prítomnosti aj keď boli rozpory vo výpovediach“. Ďalej

sťažovateľ vytýka, že počas prípravného konania vyšetrovateľ úkon výsluchu označeného

svedka (poškodeného) nezopakoval, a to aj napriek tomu, že vo výpovediach medzi

obvineným a svedkyňou (poškodenou) boli značné rozpory. Týmto postupom vyšetrovateľa

bolo znemožnené ďalšie dokazovanie.

V petite sťažnosti navrhol sťažovateľ, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených základných práv postupom okresného súdu, aby trestný rozkaz okresného súdu

sp. zn. z 12. augusta 2015 zrušil a rozhodol o sťažovateľovom prepustení

na slobodu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Sťažovateľ s poukazom na svoju nemajetnosť a pobyt vo výkone trestu požiadal tiež

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

K sťažnosti sťažovateľ nepriložil žiadne listinné dôkazy.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ).

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, ).

Podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už

v prípravnom konaní, ak a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo

na pozorovaní v zdravotníckom ústave, b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, c) ide o konanie o obzvlášť závažnom

zločine, d) ide o konanie proti mladistvému, e) ide o konanie proti ušlému. Obvinený musí

mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt

za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa

obhajovať. Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní,

v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického

liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.

Podľa ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu

so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon

ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov,

bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania

najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju

najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom.

Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby.

Podľa ak sa koná po odovzdaní osoby súdu

podľa § 204 ods. 1, sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä na okolnosti

zadržania a skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby, ak je podaný, a

a) prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2, určí termín vykonania hlavného

pojednávania spravidla do pätnástich pracovných dní od podania obžaloby, ak vec nevybaví

trestným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g);

termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí

obžalobu, a ak je prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí

obžalobu aj obhajcovi.

Podľa samosudca môže bez prejednania veci

na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný

vykonanými dôkazmi.

Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že obžaloba v namietanej trestnej veci

sťažovateľa bola okresnému súdu podaná po skončení skráteného vyšetrovania podľa § 204

a okresný súd po vypočutí sťažovateľa podľa Trestného

poriadku rozhodol vydaním trestného rozkazu bez prejednania veci v súlade s § 353

. Z obsahu sťažnosti žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sťažovateľ

v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom udelil splnomocnenie zvolenému

obhajcovi alebo že by o jeho ustanovenie požiadal podľa .

V prípade sťažovateľovej trestnej veci nešlo ani o prípad povinnej obhajoby, kedy by bolo

povinnosťou sudcu pre prípravné konanie obhajcu sťažovateľovi podľa

ustanoviť.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa základného práva sťažovateľa na obhajobu podľa

, sťažovateľ tu poukazuje na nevykonanie konfrontácie medzi ním

a poškodenou. Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa sa javí

ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že vo veci

sťažovateľa okresný súd rozhodoval o obžalobe bez prejednania veci, a to vydaním

trestného rozkazu. Okresný súd vydal trestný rozkaz bezprostredne po výsluchu sťažovateľa

a tento trestný rozkaz sťažovateľovi aj krátkou cestou doručil do vlastných rúk, pričom

sťažovateľ proti trestnému rozkazu odpor nepodal a tento nadobudol právoplatnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v súlade s rozhodoval

iba na základe výsledkov prípravného konania, pričom sťažovateľ mal možnosť tieto

výsledky, resp. priebeh skráteného vyšetrovania namietať tak počas svojho výsluchu

sudcom pre prípravné konanie, ako aj prostredníctvom odporu proti trestnému rozkazu,

ktorý mal k dispozícii ako opravný prostriedok podľa . Z obsahu

sťažnosti nevyplýva a sťažovateľ v tejto súvislosti neoznačil ani žiadne dôkazy o tom, že by

počas svojho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie namietal porušenie svojho práva

na obhajobu nezopakovaním výsluchu poškodenej v jeho prítomnosti či nevykonaním

konfrontácie s poškodenou, pričom takúto námietku vo vzťahu k prípravnému konaniu

neuplatnil ani prostredníctvom odporu proti trestnému rozkazu, keďže tento nepodal.

Zo skutočnosti, že okresný súd vo veci v súlade s ustanoveniami

rozhodol bez prerokovania veci, celkom logicky vyplýva, že okresný súd ani nevykonával

procesné úkony dokazovania, a teda z jeho strany nemohlo nevykonaním výsluchu

poškodenej alebo jej konfrontácie so sťažovateľom dôjsť k namietanému porušeniu

sťažovateľom označeného základného práva na obhajobu. Pokiaľ teda sťažovateľ nesúhlasil

so zvoleným postupom súdu (vydanie trestného rozkazu bez prerokovania veci), mal

možnosť túto námietku uplatniť podaním odporu proti trestnému rozkazu, čo však podľa

zistení ústavného súdu nevyužil.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje čo i len

jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať

v prospech záveru o porušení niektorého z označených základných práv podľa

postupom okresného súdu, preto ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti

nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov

z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných

práv ().

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ani

ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016