Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 46/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ; ,

; ;

;

; , a ,

, zastúpených advokátkou ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ), postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. PK-5 C 134/2000 a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , ,

, , a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“);

, ;

; ;

; , a ,

(ďalej len „sťažovatelia v 2. až 7. rade“, spolu ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK-5 C 134/2000

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. . Sťažnosť bola podaná na poštovú

prepravu 23. júla 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že návrhom doručeným krajskému súdu

1. októbra 1993 sa pôvodne iba sťažovateľ v 1. rade domáhal proti

(ďalej len „právny predchodca odporcu“), zaplatenia sumy 626 974 Sk

(20 811,72 €) z titulu náhrady škody (ušlého zisku), ktorú mal právny predchodca odporcu

ako prenajímateľ spôsobiť zrušením dodávky energie do nebytových priestorov v areáli

akciovej spoločnosti , ktoré navrhovateľ ako člen konzorcia

užíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, a tento zisk by bol navrhovateľ

dosiahol zo zmluvne zabezpečenej výroby chemickej látky 2-metoxy 1-propanolu. Konanie

bolo krajským súdom vedené pod sp. zn. . Po postúpení veci prípisom

krajského súdu z 28. februára 2000 vo veci ďalej konal okresný súd pod sp. zn.

ako súd vecne a miestne príslušný na konanie. Na základe návrhu sťažovateľa v 1. rade

z 25. marca 2002 okresný súd uznesením z 10. septembra 2003 pripustil pristúpenie

sťažovateľov v 2. až v 7. rade do konania na strane navrhovateľov. Po reorganizácii

súdnictva v období rokov 2005 až 2007 konal vo veci Okresný súd Bratislava III pod sp. zn.

PK-5C 134/2000, ktorý vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 21. augusta 2007 tak,

že návrh sťažovateľov zamietol. Rozsudok vyhlásený 21. augusta 2007 Okresným

súdom Bratislava III bol vyhotovený okresným súdom v máji 2008 pod sp. zn.

, čomu predchádzala sťažnosť jednej zo sťažovateliek na prieťahy

v konaní podaná predsedníčke okresného súdu. V odpovedi na sťažnosť z 21. mája 2008

predsedníčka okresného súdu konštatovala prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

, pričom prisľúbila priebežné sledovanie veci až do jej právoplatného

skončenia. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľov uznesením

sp. zn. z 30. júla 2010 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho

opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže po vrátení veci bol

okresný súd opäť nečinný, sťažovatelia podaním z 13. júna 2011 podali opakovanú sťažnosť

na prieťahy v konaní, na ktorú však nedostali odpoveď. Okresný súd vo veci meritórne opäť

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 20. septembra 2012, ktorým návrh sťažovateľov

opäť zamietol. Z dôvodu sťažovateľmi podaného odvolania proti označenému rozsudku

okresného súdu bol spis predložený 15. januára 2013 krajskému súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku, kde je vec vedená pod sp. zn. .

3. Podľa názoru sťažovateľov „došlo postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod spisovou značkou (pôvodne vedeného pod spisovou značkou

), v spojitosti s postupom Okresného súdu Bratislava III (vedeného pod spisovou

značkou ) a v spojitosti s postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom

pod spisovou značkou a následne Krajského súdu Bratislava v konaní

vedenom pod spisovou značkou k porušeniu práva sťažovateľov 1/ až 7/

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a aj k porušeniu práva sťažovateľov 1/ až 7/ upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to práva na prejednanie veci v primeranej

lehote.

... V predmetnej veci možno konštatovať nesústredený a neefektívny postup

OS Pezinok, následne OS Bratislava III a opätovne OS Pezinok..., nakoľko

- pojednával v predmetnej veci 10 krát, z toho 4 pojednávania boli odročené

bez prejednania veci,

- vydal dve procesné uznesenia a jeden rozsudok, ktoré boli zrušené Krajským súdom

v Bratislave z dôvodu vecnej nesprávnosti,

Zdôrazňujeme, že v súčasnosti rozhoduje KS Bratislava o opravnom prostriedku

v predmetnej veci po štvrtý krát, pričom do dnešného dňa po dobu 2 rokov a 6 mesiacov

nevykonal vo veci žiadny úkon.“.

4. Podľa sťažovateľov napadnuté konanie je postihnuté extrémnymi prieťahmi, keď

stav ich právnej neistoty v uvedenej veci trvá ku dňu podania ústavnej sťažnosti 21 rokov

a takmer 10 mesiacov, teda celková dĺžka napadnutého konania je zjavne neprimeraná

a neospravedlniteľná. Sťažovatelia ďalej uviedli, že plynulý priebeh konania nezabezpečili

ani sťažnosti na prieťahy v konaní podané vedeniu okresného súdu a sťažnosť predsedovi

krajského súdu nepodali, „pretože vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania v danej

veci by náprava už nebola možná, čo odôvodňuje vyslovenie porušenia označených práv

sťažovateľov 1/ až 7/ bez vyčerpania tohto prostriedku nápravy“. Sťažovatelia preto

konštatujú, že „vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

ako prvostupňovým súdom a krajským súdom ako odvolacím súdom, zohľadňujúc

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva... ako aj vlastnú rozhodovaciu činnosť... je

vec potrebné hodnotiť v súvislosti s posudzovaním prieťahov v konaní ako jeden celok“.

5. Sťažovatelia sa tiež domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € pre každého z nich a poukazujú na skutočnosť, že „z dôvodov extrémnych

prieťahov v konaní, kvôli ktorým nebolo vo veci rozhodnuté v primeranej lehote, trvá ich

právna neistota po dobu takmer 22 rokov a sprevádza ich ako bremeno asi polovicu ich

ekonomicky aktívneho života. V súčasnosti sťažovateľ 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ dosiahli dôchodkový

vek, naďalej však musia znášať trvajúce súdne konanie s neistým výsledkom, pričom

v dôsledku konania súdu dôvodne stratili vieru vo výkon spravodlivosti.“.

6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal sťažnosť na

ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov 1/ až 7/ na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní, Okresného súdu Bratislava III v konaní a Krajského súdu Bratislava

v konaní bolo porušené.

2. Prikazuje Krajského súdu Bratislava konať.

3. Sťažovateľovi 1/ až 7/ sa priznáva finančné zadosťučinenie každému vo výške

5.000,- €.

4. Okresný súd Pezinok, Okresný súd Bratislava III a Krajský súd Bratislava sú

povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 995,59 €...

na účet právneho zástupcovi sťažovateľov 1/ až 7/, v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ), postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. PK-5 C 134/2000, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK-5 C 134/2000

10. Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

11. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty

na včasnosť podania sťažnosti (, ).

12. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd konal o návrhu

sťažovateľov ako súd prvého stupňa (konanie vedené pod sp. zn. )

od doručenia návrhu 1. októbra 1993 až do 28. februára 2000, kedy skonštatoval, že nie je

vecne príslušný na konanie o uvedenom návrhu, pretože nejde o obchodnú vec. Okresný súd

Bratislava III konal o návrhu sťažovateľov pod sp. zn. PK-5 C 134/2000 v období rokov

2005 až 2007, keď v dôsledku reorganizácie súdnej sústavy došlo k dočasnému zrušeniu

okresného súdu a presunu výkonu súdnictva na Okresný súd Bratislava III.

13. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľov doručená ústavnému súdu

27. júla 2015 je tak vo vzťahu k označeným konaniam podaná zjavne po uplynutí lehoty

podľa . Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť

sťažovateľov v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú

podľa .

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

16. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený

právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

18. Sťažovateľmi namietané konanie sp. zn. bolo na okresnom súde

skončené meritórnym rozsudkom vyhláseným 20. septembra 2012, proti ktorému

sťažovatelia podali odvolanie. Spis okresného súdu bol 15. januára 2013 predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Ústavný súd v súčinnosti

s okresným súdom a krajským súdom zistil, že o odvolaní sťažovateľov krajský súd

meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2015, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa. Spis bol vrátený okresnému súdu 9. júla 2015, pričom

namietané konanie bolo právoplatne skončené 22. októbra 2015. Sťažovatelia sa napriek

tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou doručenou 27. júla 2015 (podanou

na poštovú prepravu 23. júla 2015), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva

na súdoch, ktoré sťažovatelia označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie

o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný

súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(mutatis mutandis ). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd

ani krajský súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvniť priebeh namietaného konania, prípadne prieťahy v ňom

(, ).

19. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

20. Pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci domáhali ochrany svojho základného

práva podľa v čase, keď v označených konaniach pred okresným súdom

a krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna

neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie tejto časti sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

21. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu

ustanovuje a . Predovšetkým sťažovatelia v petite sťažnosti

(koncipovanom advokátkou ako kvalifikovanou zástupkyňou), ktorým je ústavný súd

viazaný a ktorý je zároveň východiskom ústavného súdu pre rozhodovanie o sťažnosti,

neuviedli, v akom konaní (označením spisovej značky) došlo postupom označených súdov

k porušeniu ich základného práva podľa . Ústavný súd zároveň

poukazuje na nedostatky splnomocnenia z 21. júla 2015 predloženého v prílohe sťažnosti,

ktorým sťažovateľ v 1. rade, súčasne zastupujúci sťažovateľov v 2. až 7. rade (na základe

splnomocnenia zo 6. novembra 1993), splnomocnil advokátku na podanie ústavnej sťažnosti

a na zastupovanie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Splnomocnenie udelené

6. novembra 1993 sťažovateľovi v 1. rade ostatnými sťažovateľmi bolo vystavené

v súvislosti so začatím súdneho konania o vymoženie pohľadávky sťažovateľov, pričom

v zmysle udeleného splnomocnenia bol sťažovateľ v 1. rade „oprávnený splnomocniť ďalej

právnika za účelom, prípadného súdneho vymáhania úhrady tejto pohľadávky“.

Keďže uvedené splnomocnenie neoprávňuje sťažovateľa v 1. rade na podanie ústavnej

sťažnosti v mene sťažovateľov v 2. až 7. rade, ústavný súd považoval podmienku povinného

právneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom za splnenú len vo vzťahu

k sťažovateľovi v 1. rade.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch sťažovateľov

v nej uplatnených už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016