Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 60/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48

ods. 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn.

z 20. júla 2015 o predĺžení lehoty trvania väzby po podaní obžaloby, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. júla 2015, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty trvania väzby

po podaní obžaloby a o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

2. Z podanej sťažnosti a z uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 31. augusta 2015 (ktoré si ústavný súd vyžiadal od porušovateľa, pozn.) vyplýva, že

okresný súd svojím uznesením sp. zn. z 20. júla 2015 rozhodol o predĺžení

lehoty trvania väzby sťažovateľa po podaní obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Poprad sp. zn. z 26. júna 2015 na sťažovateľa pre zločin

ublíženia na zdraví podľa a a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

a iné. Zároveň podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s použitím a zamietol žiadosť

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 81 ods. 1 písm. b)

neprijal písomný sľub obvineného a podľa

písm. d) neprijal dohľad probačným a mediačným úradníkom nad

obvineným .

Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 20. júla 2015 sťažovateľ napadol

sťažnosťou, o ktorej do času podania sťažnosti ústavnému súdu krajský súd – podľa názoru

sťažovateľa – nerozhodol. Tento postup v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ namieta.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti s odvolaním sa na judikatúru ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatuje, že „K dnešnému dňu

Krajský súd v Prešove nerozhodol o mojej sťažnosti. Mám za to, že 56 dní je lehota, ktorá

v rámci nášho súdnictva nemôže byť akceptovaná, pokiaľ sa rozhoduje o väzobných

veciach, v ktorých sú súdy povinné rozhodovať urýchlene a bez meškania. Krajský súd

v Prešove ma svojou nečinnosťou ponecháva v právnej neistote, z tohto dôvodu ani

nemôžem opätovne požiadať o prepustenie z väzby.“.

4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uvedeným postupom a nečinnosťou Krajského súdu v Prešove došlo k porušeniu

mojich základných práv podľa a a práv podľa

a čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Týmto žiadam, aby ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Krajskému súdu

v Prešove, aby tento vo veci urýchlene konal a rozhodol, teda aby ma z väzby prepustil,

resp. aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sám rozhodol a vyslovil že došlo

k porušeniu mojich základných práv a slobôd a aby ma z väzby prepustil.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto

bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie,

v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil

prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

8. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto

má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru

použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade

„urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu.

Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych

okolností (Barfuss z roku 2000, bod 65, Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Sanchez –

Reisse z roku 1986, A-107, bod 55, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24, Wemhoff z roku

1968, bod 10). Podstatnými sú predovšetkým pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba

pozbavená osobnej slobody spáchala trestný čin, významné a dostatočné dôvody pre toto

pozbavenie a osobitná starostlivosť (urýchlenie) príslušných orgánov pri vedení konania

proti nej (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Neumeister v. Rakúsko z 27. 6. 1968,

strana 37, body 4  5; Ringeisen v. Rakúsko z 16. 7. 1971, bod 104; Letelier v. Francúzsko z

26. 6. 1991, bod 35; Kemmache v. Francúzsko z 27. 11. 1991, bod 45; Punzelt v. Česká

republika z 25. 4. 2000, bod 73 a Český v. Česká republika zo 6. 6. 2000, body 74  76).

9. V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých

stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom

konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. 11. 1993, bod

28).

10. Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného

rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle dohovoru a a 5 ,

uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti

posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle a 5 , resp.

ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.

11. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány

činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné

vybavovať prednostne a urýchlene.

III.

12. Zo zistení ústavného súdu vyplýva tento prehľad vykonaných procesných úkonov

okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 20. júla 2015 o predĺžení lehoty trvania väzby

sťažovateľa po podaní obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn.

z 26. júna 2015 a o zamietnutí jeho žiadosti zo 16. júla 2015

o prepustenie z väzby na slobodu, neprijatí písomného sľubu a dohľadu probačným

a mediačným úradníkom:

- 24. júla 2015 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. z 20. júla 2015

doručené Okresnej prokuratúre Poprad,

- 28. júla 2015 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. z 20. júla 2015

doručené sťažovateľovi a Ústavu na výkon väzby ,

- 29. júla 2015 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. z 20. júla 2015

doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa Mgr. Adriánovi Bobkovi,

- 5. augusta 2015 bol trestný spis okresného súdu sp. zn. predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o podanej sťažnosti sťažovateľa,

- 31. augusta 2015 krajský súd na neverejnom zasadnutí rozhodol svojím uznesením

sp. zn. o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa voči uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 20. júla 2015.

IV.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , ). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci

a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo

k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci

svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého

porušenie sa namieta ().

14. Z uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že 5. augusta 2015 bol trestný spis

okresného súdu sp. zn. doručený krajskému súdu, ktorý prerokoval

sťažovateľom podanú sťažnosť smerujúcu voči uzneseniu okresného súdu z 20. júla 2015 na

neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2015 a rozhodol o jej zamietnutí. Z uvedeného

je zrejmé, že sťažnostné konanie na krajskom súde trvalo od doručenia trestného spisu

okresného súdu sp. zn. na krajský súd až do rozhodnutia o sťažnosti

sťažovateľa na neverejnom zasadnutí spolu 26 dní, uvedenú lehotu je možné považovať za

ústavne akceptovateľnú, a to v rozsahu nosných námietok sťažovateľa uvádzaných

v sťažnosti a jej petite [„Týmto žiadam, aby ústavný súd... prikázal Krajskému súdu..., aby

tento vo veci urýchlene konal a rozhodol“ (pozri body 3 a 4)]. Ústavný súd k uvedenému

dodáva, že krajský súd v sťažovateľom namietanom konaní rozhodol ešte v čase pred

podaním sťažnosti na ústavnom súde (krajský súd rozhodol 31. augusta 2015, pričom

sťažnosť zo 14. septembra 2015 doručil sťažovateľ ústavnému súdu 16. septembra 2015,

pozn.). Ústavný súd síce nachádza neefektívny postup krajského súdu pri písomnom

vyhotovovaní rozhodnutia a pri jeho doručovaní, avšak z ústavnoprávneho hľadiska tento –

v rozsahu nosných dôvodov uvedených v sťažnosti („Týmto žiadam, aby ústavný súd...

prikázal Krajskému súdu..., aby tento vo veci urýchlene konal a rozhodol“) – nedosahoval

intenzitu porušenia sťažovateľom označených práv podľa a

dohovoru. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v tejto jej časti odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Vo vzťahu

k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, obdobne aj , ústavný súd poznamenáva, že konania

všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení

a ani konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžadujú citované články

dohovoru a . Väzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť

k porušeniu práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv

upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na

spravodlivý proces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí

špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe,

v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na

slobodu a bezpečnosť (, , , ). Obdobne

to platí aj pre sťažovateľom namietaný (, ,

). Procesné pravidlá týkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby

sú ratione materiae súčasťou dohovoru, ako aj , 2 a 5 .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016